Normalizačný proces pokračuje: Koalícia navrhuje posilniť vplyv ministra pri výbere prezidenta PZ
Cieľom verejného vypočutia má byť prezentácia kandidátov predložených ministrom vnútra na dané funkcie pred poslancami NR SR a verejnosťou.
Kompetencie ministra vnútra pri vymenovaní a odvolávaní prezidenta Policajného zboru (PZ) a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) by sa mohli posilniť. Verejné vypočutia pred výborom by mali mať po novom iba konzultačný charakter. Odvolať šéfa polície, ale aj inšpekcie by mohlo byť možné aj bez udania dôvodu.
Koaliční poslanci to navrhujú v novele zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorú predložili do parlamentu.
„Predkladaná právna úprava v súlade s programovým vyhlásením posilňuje ingerenciu (vplyv, poznámka TASR) ministra vnútra pri vymenúvaní, ako aj odvolávaní prezidenta Policajného zboru,“ vysvetľujú predkladatelia.
V skutočnosti sa oslabuje vplyv zástupcov ľudu – poslancov a posilňuje sa autokratické riadenie ministrom vnútra. Na tomto hierarchickom princípe zhora nič nemení ani formálne vypočutie ľudí, ktorých navrhne výboru len minister a nik iný.
Zrušiť sa má „do určitej miery záväzné“ odporúčanie výsledku verejného vypočutia v parlamentnom brannobezpečnostnom výbore pre vymenovanie kandidáta ministrom vnútra na funkciu prezidenta Policajného zboru, ako aj záväzné odporúčanie pri odvolaní policajného prezidenta na základe aspoň trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých členov výboru. Minister by tak nebol pri výbere viazaný závermi výboru. Týkať sa to má aj výberu riaditeľa ÚIS.
Cieľom verejného vypočutia má byť prezentácia kandidátov predložených ministrom vnútra na dané funkcie pred poslancami NR SR a verejnosťou. Kandidát na policajného prezidenta, ale aj kandidát na riaditeľa inšpekcie ho absolvujú ešte pred vymenovaním ministrom, respektíve vládou SR.
Verejné vypočutie je placebo efekt určený naivnej verejnosti, pretože verejnosť, ani tá odborná, ani laická, nemá v procese výberu a “poslaneckej grilovačky” nijaké možnosti ovplyvniť či dokonca zvrátiť voľbu, na ktorej sa dohodne štvorica predsedov vládnych strán na koaličnej rade.
Kandidátom na funkciu prezidenta Policajného zboru či riaditeľa inšpekcie podľa navrhovanej úpravy by mohol byť aj bývalý príslušník Policajného zboru, ak spĺňa návrhom zákona stanovené podmienky. Funkčné obdobia by viac nemuseli byť obmedzené.
V tomto prípade ide o rovnaký princíp akože externého výberu, kde je zrejme už dopredu určený koalícii blízky a vhodný nomenklatúrny káder. Podobným placebo efektom sa vyberal aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Jeden z možných kandidátov na novú pozíciu policajného prezidenta by takto ohnutých pravidiel mohol byť bývalý policajný prezident Jaroslav Špišiak, ktorý robí ministrovi vnútra R. Mikulcovi poradcu. V skutočnosti sa na chodbách rezortu šepká, že je to Spišiak, kto riadi kľúčové ministrove rozhodnutia a zrejme neformálne riadi aj samotný rezort vnútra a chod polície.
Podľa súčasného zákona vymenúva policajného prezidenta minister vnútra na základe výberového konania pred odbornou komisiou a po verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie. Rovnaký postup je aj pri riaditeľovi inšpekcie, ktorého však vymenúva na návrh ministra vnútra vláda.
-red1-
