Parlament odhlasoval skrátenie rozpravy k návrhu zákona o mimovládkach. Koaličné strany s tým prišli v rámci procedurálneho návrhu. Za bolo 75 poslancov, Miroslav Čellár a Ján Ferenčák z Hlasu nehlasovali. Dianie v parlamente zhrnul portál televízie ta3
So skrátením rozpravy nesúhlasila podľa Denníka N opozícia, ktorá namieta, že k návrhu zákona, ktorý odsudzujú viaceré mimovládne organizácie, neprebehla riadna debata.
Rozprava sa začne o 14:00 hodine, trvať bude aj po 20:00 hodine až do úplného prerokovania návrhu zákona. Hlasovať sa bude zrejme vo štvrtok, keďže v popoludňajších hodinách hlasovanie nie je na programe schôdze.
Glückov „pozmeňovák“ k mimovládkam
Poslanec Richard Glück (Smer-SD) predniesol ďalší pozmeňujúci návrh k zákonu o mimovládkach. Opravil v ňom chyby, na ktoré ho ešte v noci počas utorkového rokovania upozornili poslankyne z PS. Glück im za to poďakoval.
Opozícia kritizuje, že v legislatíve je teraz veľký chaos. “Ani divá sviňa netuší, o čom sa tu bude hlasovať,” povedal Branislav Vančo z PS. Ondrej Dostál z SaS Glücka upozornil, že v rámci nového pozmeňujúceho návrhu priniesol aj obsahové zmeny, čo v treťom čítaní nie je dovolené.
Poslanec Smeru bližšie neodôvodnil ani nevysvetlil, aké zmeny sú v tejto oprave, ale oponoval, že by šlo o obsahové zmeny a tvrdí, že mu to potvrdil aj legislatívny odbor Národnej rady.
SaS žiada stiahnutie spornej novely
Opozičná strana SaS žiada koalíciu, aby z rokovania v Národnej rade stiahla novelu zákona o neziskových organizáciách alebo ju pri hlasovaní nepodporila. Zároveň vyzvala prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby úpravu v prípade schválenia nepodpísal. Vyplýva to z vyjadrení poslancov za SaS na stredajšej tlačovej konferencii. Opätovne kritizovali navrhované zmeny.
„Vládna koalícia v rámci boja proti nepriateľom alebo tým, ktorých považuje za svojich nepriateľov, či už je to občianska spoločnosť, médiá, opozícia, predstavitelia kultúry, odborná obec, prišla s takýmto návrhom zákona. Mysleli si, že ho rýchlo pretlačia, trvalo im to vyše roka. Cieľom nie je zvýšiť transparentnosť mimovládnych organizácií, nie je zvýšiť dôveryhodnosť občianskej spoločnosti, naopak, je tam snaha nájsť si nejakú palicu na mimovládne organizácie,“ poznamenal poslanec Ondrej Dostál (SaS).
Koalícia odmieta, že ide o „ruský zákon“
Poslanci Národnej rady odmietli, že by sa na pôde parlamentu prerokovával akýkoľvek „ruský zákon“ o mimovládnych organizáciách. Poukázali na to, že novela o neziskovkách vychádza z európskych štandardov a jediným jej cieľom je transparentnosť v tretom sektore.
Zároveň odsúdili, že cieľom organizátorov protestov Nie ruskému zákonu je ochrana súkromných finančných záujmov viacerých činných opozičných predstaviteľov a ich rodín. Vyplýva to z uznesenia, ktoré plénum Národnej rady v stredu prijalo. Do parlamentu ho predložili koaliční poslanci.
Koaliční poslanci v pléne kritizovali protesty s naratívom, že ide o ruský zákon. Označenie vnímajú ako účelové. Myslia si, že organizácie by nemali zneužívať občianske právo na zhromažďovanie s cieľom podkopávania dôvery verejnosti v štát a jeho inštitúcie.
Zmrazenie platov plénum zamietlo
Platy poslancov parlamentu sa nebudú „zmrazovať“. Parlament odmietol novelu zákona o rokovacom poriadku NR SR z dielne hnutia Slovensko. To navrhovalo, aby sa platy poslancov, ich asistentov, ako aj výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie „zmrazili“ na úroveň platu vo výške určenej v roku 2024. Zmrazenie navrhovali aj pri plate prezidenta SR.
Poslanec NR SR má podľa zákona nárok na plat vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci rok. Plat poslanca v roku 2024 určený vo výške 4076 eur. K platu sa ešte pridávajú paušálne náhrady, ich výška sa líši podľa toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného. Pokiaľ je z Bratislavského kraja, mesačne dostáva ešte 2574 eur, poslanec z iného kraja má paušálne náhrady vo výške 3003 eur. Výška platu poslanca na rok 2025 ešte nebola zverejnená.
Poslanci v parlamente fúkať nebudú
Poslanci Národnej rady v stredu odmietli novelu rokovacieho poriadku parlamentu z dielne opozičných poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ. Tí ňou chceli riešiť problematiku pitia alkoholu v parlamente. Navrhovali v nej zavedenie testovania na alkohol a iné návykové látky.
Predkladatelia chceli zaviesť možnosť vyzvať poslancov a ďalšie osoby na schôdzi, aby sa podrobili vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo iných návykových látok. „Vyzvať na podrobenie sa vyšetreniu môže predsedajúci z vlastného podnetu alebo na návrh aspoň jedného poslaneckého klubu,“ uvádzalo sa v novele.
Opoziční poslanci chceli tiež presadiť, aby sa vyzvaný podrobil vyšetreniu bezodkladne. „Ak sa osoba odmietne podrobiť vyšetreniu alebo vyšetrenie preukáže prítomnosť alkoholu alebo inej návykovej látky, je povinná opustiť rokovaciu sálu, inak ju predsedajúci vykáže. Ak vykázaná osoba aj po opakovanej výzve odmietne opustiť rokovaciu sálu, predsedajúci môže dať vykázanú osobu vyviesť,“ navrhovali.
Návrh o interrupciách sa nedostal do druhého čítania
Parlament neposunul do druhého čítania návrh poslancov Kresťanskej únie (KÚ) Anny Záborskej a Richarda Vašečku o interrupciách. Návrhom zákona chceli predkladatelia znížiť lehotu na vykonanie interrupcie z 12 na osem týždňov tehotenstva. Za návrh hlasovalo 25 poslancov, proti bolo 45 a 74 sa zdržalo.
Záborská s Vašečkom v dôvodovej správe uviedli, že základným cieľom je skrátenie obdobia, v ktorom môže žena podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva, a to tak, aby zodpovedalo prvému dokumentovateľnému prejavu zdravého vývoja plodu, ktorým je tlkot srdca.
Podľa ich slov má skrátenie tohto obdobia aj morálnu rovinu, pretože nenarodené deti sú podľa nich najzraniteľnejší členovia spoločnosti a nemôžu sa brániť. „Politici majú preto morálnu povinnosť prijímať také právne predpisy, ktoré odrážajú záväzok chrániť ľudský život v každom štádiu,“ doplnili predkladatelia.
Opozícia vyzýva Šaška napraviť chyby v zákone
Opoziční poslanci za PS, SaS a KDH vyzývajú ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD), aby pri novom zákone o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti komunikoval s odbornou verejnosťou a napravil chyby, ktoré podľa opozície obsahuje. Tvrdia, že zákon nemá podporu odbornej verejnosti, je komplikovaný a ťažko aplikovateľný. Návrh kritizovali aj zástupcovia Slovenskej komory psychológov.
Prezident Slovenskej komory psychológov Ján Grossman zdôraznil, že cieľom plánovanej zmeny bolo zvýšiť dostupnosť psychologických a psychoterapeutických služieb, ako aj umožniť výkon profesie vzdelaným odborníkom, ktorým súčasná legislatíva neumožňuje oficiálne pracovať.
„Výkon činnosti psychológov a komory bude oveľa viac neprehľadný pre odborníkov i klientov, teda občanov SR. Ministerstvu zdravotníctva odborná verejnosť opakovane predkladala pripomienky k zákonu, no ministerstvo takmer žiadne relevantné pripomienky neakceptovalo,“ doplnil Grossman.
Nová legislatíva podľa šéfa komory psychológov neprinesie dostupnejšiu starostlivosť. Vyzýva ministerstvo, aby akceptovalo pripomienky komory a nevytváralo „zákon vyhovujúci len úzkej záujmovej skupine“.
Nový zákon prešiel v parlamente do druhého čítania koncom marca. Na ďalšej schôdzi by sa malo o ňom definitívne hlasovať. Nová legislatíva má podľa rezortu zdravotníctva zlepšiť dostupnosť kvalitnej psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti.
-red3-
Ilustračné foto: ta3/video/screenshot
16. apríl 2025 17:10
