Politika

Špeciálny prokurátor Lipšic sa v TA3 preriekol. Na tajnej schôdzke sa mal spýtať, či budú stíhaní aj ľudia z koalície

Daniel Lipšic ako špeciálny prokurátor, ktorý bol doteraz zdržanlivý na kritiku pomerov v justícii, dostal exkluzívny priestor s moderátorom relácie televízie TA3 V Politike. V relácii spochybnil zločinnosť kajúcnikov, pretože podľa jeho slov boli v priateľskom alebo bezkonfliktnom vzťahu k udávaným. V debate s moderátorom sa snažil vyvracať väčšinu kritiky na spôsoby vyšetrovania, ktoré nielen opozícia, ale časť koalície adresuje orgánom činným v trestnom konaní (OČTK).

Podľa Lipšica sa vraj podsúvajú účelové informácie, napríklad o doživotí kajúcnika Beňu, prekvalifikovanie trestných činov, vrátane jeho, je však fakt.

Bol to Lipšic, kto zaviedol agenta-provokatéra

Lipšic v minulosti nemal problém s neštandardnými formami vyšetrovania. Pripomeňme, že stál za zavedením inštitútu agenta-provokatéra v roku 2003 novelou zákona č,457/2003 Z.z., keď bol ministrom spravodlivosti.

Dôležité je položiť si otázku, prečo nastúpil špeciálny prokurátor do mediálneho ringu práve v tomto čase, keď tvrdí, že on, ani kritizované OČTK nemôžu reagovať, pričom on sám mal exkluzívny mediálny priestor, v ktorom reagoval na tzv. politické stíhania a politické tvrdenia.

Hovorili o živých prípadoch?

Čím viac aktéri tajnej schôdzky v pivnici SIS budú rozprávať, tým viac sa bude verejnosti odkrývať mozaika toho, o čom sa tam dohadovali. Lipšic totiž v TA3 povedal, že na  stretnutí položil otázku, či sa budú stíhať aj ľudia podozriví zo súčasnej politickej garnitúry?

Je logické, že takáto otázka do pléna medzi desiatkou politikou a top justičných funkcionárov mohla padnúť len v kontexte debaty o stíhaní súčasnej opozície alebo jej nominantov, teda o živých prípadoch. A ak taká otázka padla, sú tu zrejme indície na konkrétne prípady a ľudí zo súčasnej koalície.

Nemôžme vylúčiť ani takticko-spravodajské použitie takto položenej otázky, ktorá by mohla mať zastrašujúci efekt smerom k rebelom z koalície, ktorým by eštebácke metódy vyšetrovania mohli prekážať. Takým politikom mohol byť pritom na stretnutí mocenskej desiatky iba predseda parlamentu Boris Kollár, ktorý sa otvorene kriticky vyjadruje nielen na dĺžku kolúznej väzby.

Jej skrátenie na päť mesiacov aj Lipšic, aj Kolíková prezentujú ako nejaký veľký posun, pričom Slovensko bude mať takmer dvojnásobnú dĺžku tejto väzby oproti Rakúsku či Českej republike.

Aj pri jej skrátení ostanú výnimky, ktoré ju v praxi môžu pohodlne predlžovať ako naťahovaciu gumu. Stačí, ak prokurátor bude tvrdiť, že obvinený už konal „kolúznym spôsobom“, čo potvrdil aj Lipšic. Prípadne OČTK bude stačiť, aby režim ostal v terajších koľajach zatiahnutím ďalších ľudí, aby sa vytvoril model organizovanej skupiny.

Na druhej strane v diskusie vyplynulo, že zmenou Trestného poriadku a bude musieť skrátiť doba prípravného konania, pričom sa obmedzia práva a aktivita obhajcov.

Laxný prístup k nadužívaniu kolúznej väzby

Daniel Lipšic, ktorý vzišiel z KDH, v ktorého radoch pôsobilo viacero disidentov a politických väzňov komunizmu, obhajoval totalitné  nehumánne podmienky vo vyšetrovacej väzbe filipikou, že prečo sa o tom hovorí až teraz, keď sa tam dostali ľudia blízky súčasnej opozícii.

Fakt je však, že predtým k podobnému zneužívaniu či nadužívaniu kolúznej väzby nedochádzalo a neslúžila ako psychická mučiareň na vyrábanie kajúcnikov, ktorí urobia všetko preto, aby sa za každú cenu dostali z väzby von.

“Stále počúvam informácie, že máme spolupracujúcich obvinených, ktorí sú zločincami,” skonštatoval Lipšic. Vyhlásil, že nejde o bezúhonné osoby a nikto z nich nemá sľúbenú beztrestnosť. Ich výpovede musia podľa neho zapadať do skutkového deja.

Lipšic pripomenul, že bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó a bývalý riaditeľ národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernard Slobodník sú teraz politikmi označovaní ako zločinci. Pýtal sa, aká vláda ich nominovala do týchto vysokých pozícií, čo však nič nemení na fakte, že sú na slobode,
namiesto dlhých rokov vo väzení.

Rozhodnutie súdu o riaditeľovi Úradu inšpekčnej služby Adriánovi Szabóovi zobral Lipšic na vedomie, čítal jeho argumentáciu. Chce si počkať až na právoplatné rozhodnutie, pretože prokurátor sa odvolal a o väzobnom stíhaní bude rozhodovať Najvyšší súd.

-RED1-

Zroj
TA3teraz

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button