Politika

Ústavný súd zmaril referendum: Navrhovaná referendová otázka vraj nie je v súlade s ústavou

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa na ÚS obrátila s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou.

Otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR nie je v súlade s ústavou. Po neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu (ÚS) SR o tom v stredu informoval predseda ÚS SR Ivan Fiačan.

„Sporný predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania Národnej rady ako ústavodarného a zákonodarného orgánu. Zároveň by týmto ad hoc prelomením ústavy porušil aj v súčasnej ústave zakotvený spôsob deľby štátnej moci, ktorý je taktiež súčasťou materiálneho jadra ústavy,“ uviedol Fiačan.

V rozpore s ústavou a princípmi všeobecnosti právnych noriem a deľbou štátnej moci by podľa ÚS predmet referenda jednorazovo a pre konkrétny prípad obchádzal ústavné články, v zmysle ktorých je volebné obdobie Národnej rady SR štvorročné a parlament rozpúšťa prezident SR.

„Ak by ÚS pripustil takéto prelamovanie všeobecných ústavných pravidiel, potom by otvoril cestu k takým zásahom do ústavy, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť bariéry chrániace občanov pred zneužitím štátnej moci,“ povedal Fiačan.

Ako ďalej konštatoval, ÚS priznal referendu maximálnu možnú silu, záväznosť a účinky, ktoré sa z ústavy a judikatúry dajú vyvodiť. Platne prijatý výsledok referenda je podľa ÚS priamo záväzný, a teda ním možno prijímať právne záväzné normy. Zároveň platí, že výkon štátnej moci prostredníctvom referenda občanmi nie je absolútnej povahy. „Referendum môže ústavu aj meniť, nemôže ju však poprieť, respektíve porušiť charakter SR ako demokratického a právneho štátu,“ dodal predseda ÚS.

Podľa neho pritom išlo o veľmi náročné rozhodovanie, keďže ÚS sa musel vyrovnať „s nie celkom dokonalou úpravou referenda v ústave SR a nie celkom konzistentnou doterajšou judikatúrou Ústavného súdu v tejto problematike“. K výroku a odôvodneniu nálezu ÚS pripojili odlišné stanoviská ústavní sudcovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa na ÚS obrátila s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende.

Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585.000 ľudí. Otázkou referenda malo byť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?

Redakčná analýza

Právny štát si v skutočnosti vyžaduje, aby bola limitovaná moc exekutívy a moc zákonodarná i moc súdna. Toto rozhodnutie nebolo jednotné a svojim charakterom je inštitucionálne. Povýšilo inštitúciu parlamentu nad vôľu ľudu, ktorý parlament ustanovuje. Ústavný súd sa rozhodol chrániť pochybné právo poslancov na 4-ročný mandát, hoci ten môže skrátiť prezident republiky, aj samotný poslanci. Kontroverzné rozhodnutie odsunulo nabok vôľu ľudu ako najvyššieho hegemóna v štáte. Nad vôľou ľudu nemôže stáť dokonca ani právo, pretože inak by nebolo možné zvrhnúť autoritatívne či totalitné režimy. Bývalý totalitný režim sa musel podriadiť vôli ľudu v novembri a decembri 1989.

Za pozornosť stojí názor čerstvých ústavných sudcov práve na vôľu ľudu, ktorú spochybnil výrok, že „výkon štátnej moci prostredníctvom referenda občanmi nie je absolútnej povahy“. Nie je nám známe, kde v ústave sa nachádza takéto obmedzenie vôle ľudu, pretože z doterajších informácií nevplýva fakt, že by sa ústavný súd oprel o politické práva poslancov. Tie nespadajú do oblasti základných ľudských práv, ktoré sú chránené aj pred referendovou otázkou, pretože sú v II.Hlave ústavy, kým politické práva tvoria III.Hlavu ústavy.

Je tu precedens z poradia 6.celoštátnehio referenda z 3.apríla 2004 s identickým obsahom referendovej otázky o skrátení volebného obdobia. Prezident Rudolf Schuster toto referendum vypísal, ale nebolo úspešné pre nedostatok voličov (viď nižšie chronológia). Ak teda ústavní sudcovia tvrdia, že nemajú nie celkom konzistentnú doterajšiu judikatúru Ústavného súdu v tejto problematike, obišli základný fakt – že prezident republiky takéto referendum vypísal a konalo sa.

Ak teda rozhodla pochybnosť súčasnej hlavy štátu, Zuzany Čaputovej, potom nesie najväčšiu zodpovednosť za právne zmarené referendum a aj zmarenú vôľu ľudu. Alibistické tvrdenie prezidentky, že samotní poslanci si môžu skrátiť volebné obdobie je neúcta k vyše pol milióna voličov, ale aj k právu národa rozhodnúť.

CHRONOLÓGIA VŠEĽUDOVÝH PLEBISCITOV NA SLOVENSKU

Prvé celoštátne referendum: 22. októbra 1994 – účasť voličov: 19,96 percenta – neplatné

Prvé referendum vyhlásil prezident SR Michal Kováč 10. augusta 1994 a deň jeho konania určil na 22. októbra 1994. Podnetom na vypísanie hlasovania bolo uznesenie NR SR prijaté na návrh predsedu Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) Jána Ľuptáka. Referendová otázka znela: „Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?“ Keďže na referende sa zúčastnilo iba 19,96 percenta občanov, bolo neplatné.

Druhé celoštátne referendum: 23.- 24. mája 1997 – zmarené.

Prezident SR Michal Kováč vyhlásil 13. marca 1997 druhé celoštátne referendum na 23. a 24. mája 1997. Občania mali odpovedať na štyri otázky: „Ste za vstup SR do NATO?“, „Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?“, „Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?“ a „Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?“

Spornou pre vtedajšiu koalíciu a opozíciu sa stala štvrtá otázka referenda, keďže pôvodne mali byť dve samostatné referendá. Nakoniec musel o spore vydať verdikt Ústavný súd SR. Ten 21. mája 1997 okrem iného rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta SR o vyhlásení referenda pri otázke týkajúcej sa priamej voľby hlavy štátu odporuje zákonu o spôsobe vykonania referenda. Ešte v ten deň dal minister vnútra Gustáv Krajči vytlačiť hlasovacie lístky s tromi otázkami, ktoré sa týkali iba bezpečnostnej problematiky.

Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že právoplatné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami neboli občanom doručené, čím bolo referendum zmarené. Nový verdikt ústavného súdu z dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister Krajči svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.

Tretie celoštátne referendum: 25.- 26. septembra 1998 – účasť voličov: 44,06 percenta – neplatné.

V čase výkonu niektorých právomocí hlavy štátu vyhlásila vláda SR 18. augusta 1998 v nadväznosti na petičnú akciu občanov tretie celoštátne referendum na 25. a 26. septembra 1998 s otázkou „Ste za to, aby NR SR prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov?“ Išlo o tri energetické závody, Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne a Transpetrol Bratislava. Na referende sa zúčastnilo 44,06 percenta občanov, a teda bolo neplatné.

Štvrté celoštátne referendum: 11. novembra 2000 – účasť voličov: 20,03 percenta – neplatné.

Prezident SR Rudolf Schuster vyhlásil 5. septembra 2000 referendum o predčasných parlamentných voľbách a s termínom 11. november 2000. Prezident Schuster sa ešte pred vyhlásením referenda rozhodol, že súlad znenia referendovej otázky o predčasných parlamentných voľbách s Ústavou SR dá posúdiť ústavným právnikom.

Po porade so siedmimi právnikmi sa rozhodol, že neexistujú ústavné prekážky na vypísanie plebiscitu, ktorý iniciovalo HZDS. Referendu predchádzala petičná akcia organizovaná HZDS a SNS. Na referende sa zúčastnilo 20,03 percenta voličov, bolo vyhlásené za neplatné.

Piate celoštátne referendum: 16. – 17. mája 2003 – účasť voličov: 52,15 percenta – platné.

Prezident SR Rudolf Schuster 17. februára 2003 vypísal na 16. a 17. mája toho istého roku referendum o vstupe krajiny do Európskej únie (EÚ). Referendová otázka znela: „Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?“ Za členstvo sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percent občanov oprávnených hlasovať.

Šieste celoštátne referendum: 3. apríla 2004 – účasť voličov: 35,86 percenta – neplatné.

Celoslovenské referendum, ktoré vypísal prezident Rudolf Schuster na prvý deň prezidentských volieb na tému skrátenia tretieho volebného obdobia NR SR bolo neplatné. Nezúčastnil sa ho dostatočný počet voličov. K referendovým urnám ich prišlo 35,86 percenta. Za vypísanie predčasných parlamentných volieb sa vyslovilo 86,78 percenta zúčastnených občanov, proti bolo 11,93 percenta.

Referendum, ktorého cieľom bolo vypísanie predčasných volieb ešte v kalendárnom roku 2004, vyhlásil prezident na základe petičnej akcie, ktorú začala odborárska centrála organizovať 15. novembra 2003 po celoročnej sérii protestov, ktoré vyvrcholili celoštátnym výstražným štrajkom.

Siedme celoštátne referendum: 18. septembra 2010 – účasť voličov: 22,84 percenta – neplatné.

Prezident SR Ivan Gašparovič vyhlásil 7. júla 2010 referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita (SaS). Do hlasovacích miestností prišlo 22,84 percenta ľudí, referendum tak bolo neplatné.

Hlasujúci sa vyjadrovali k šiestim otázkam – k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, k obmedzeniu poslaneckej imunity, k zníženiu počtu poslancov NR SR na 100, k stanoveniu maximálnej ceny vládnych limuzín, k voľbám cez internet a k tomu, či majú byť osoby poverené výkonom verejnej moci vyňaté z práva na odpoveď, ktorú zaručuje tlačový zákon.

Ôsme celoštátne referendum: 7. februára 2015 – účasť 21,41 percenta – neplatné.

Referendum známe aj ako Referendum o rodine vyhlásil prezident SR Andrej Kiska na 7. februára 2015. Iniciovala ho Aliancia za rodinu. Na hlasovaní sa zúčastnilo 21,41 percent, čím bolo referendum neplatné.

Referendum obsahovalo tri otázky: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“, „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“ a „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?“

-red1-

poznámka: k téme si prečítajte aj komentár Komu slúžia ústavní sudcovia?

Zroj
teraztasr

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button