V Bratislave aj vo svete sa protestovalo proti vládnym opatreniam. “Ľudia kričali “slobodu”

Na proteste v hlavnom meste sa vystriedalo viacero rečníkov, ktorí kritizovali núdzový stav, protipandemické opatrenia i súčasný vládny kabinet.

V Bratislave na Námestí slobody a Hodžovom námestí sa v sobotu popoludní na 1.mája konal protest proti vláde SR a proti pandemickým opatreniam. Stalo sa tak aj napriek tomu, že je v republike je vyhlásený núdzový stav a naďalej platia opatrenia na zamedzenie šírenia nového koronavírusu. Polícia pre TASR uviedla, že vážnejšie prípady narušenia verejného poriadku počas zhromaždenia nezaznamenala. Zatkla však jednu osobu, ktorú predviedla na policajné oddelenie.

Tisícka statočných v uliciach Bratislavy

Agentúra uvádza počet účastníkov niekoľko desiatok až stovák, reálnejšie je hovoriť o tisícke zhromaždených.  V úvode protestu pred Úradom vlády na Námestí Slobody sa prihovoril bývalý parlamentný poslanec Peter Marček, ktorý prítomným oznámil, že keďže platí núdzový stav, pôjde o prvomájový sprievod. “Pôjdeme k Prezidentskému palácu. Tam povieme zopár slov aj s kolegom Róbertom Švecom a vrátime sa naspäť na Námestie slobody a potom sa rozídeme,” uviedol.

Odmietli rúška

Zároveň tlmočil požiadavku polície, aby sa netvorili väčšie skupiny ľudí, ako je povolené, a aby mali ľudia prekrytý nos i ústa ochranným rúškom. Prítomní reagovali piskotom a kričali “v žiadnom prípade”. Protestujúci si aj napriek upozorneniu rúška nenasadili a zdržovali sa ďalej v dave. Na proteste sa vystriedalo viacero rečníkov, ktorí kritizovali núdzový stav, protipandemické opatrenia i súčasný vládny kabinet.

Polícia zadržala jednu osobu

Na mieste bola polícia aj s antikonfliktným tímom. Hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff pre TASR uviedol, že na verejný poriadok v Bratislave dohliadal dostatočný počet policajtov. “Vážnejšie prípady narušenia verejného poriadku sme v priebehu samotného zhromaždenia nezaznamenali, na osobnej slobode bola obmedzená jedna osoba, ktorá bola následne predvedená na príslušný útvar Policajného zboru,” spresnil. Polícia situáciu na území hlavného mesta monitoruje aj po skončení zhromaždenia.

Ilustrácia: protestný míting mladých v Bruseli. Zdroj: TASR

Protestovalo sa v celej Európe

Podobné protesty sa konali aj v iných európskych metropolách, napríklad Bruseli, Prahe, Berlíne, Paríži, ale aj v Istanbule či kanadskom Montreale. V Berlíne zatkla polícia 240 ľudí a zranilo sa údajne 30 policajtov, v Bruseli zadržali 132 demonštrujúcich. V Paríži najskôr hlásili pokojný priebeh protestu, nakoniec však došlo k potýčkam medzi políciou a protestujúcim davom.

V Belgicku nasadili vodné delá

Belgická polícia použila vodné delá a slzotvorný plyn, aby rozohnala niekoľko stoviek mladých ľudí, ktorí sa v jednom z parkov v Bruseli zišli na úradmi nepovolenom proteste proti pravidlám lockdownu. Zhromaždenie mladých ľudí bolo pokojné, kým na trávnik nevošlo hliadkovacie auto polície. Mládež začala vykrikovať: “Sloboda, sloboda” a následne odpaľovaním petárd a inej zábavnej pyrotechniky donútili posádku policajného auta, aby sa otočilo späť.

počas prvomájových demonštrácií, počas ktorých protestujúci hádzali do policajtov kamene či sklenené fľaše a zapaľovali odpadkové koše a drevené palety. Zadržaných bolo počas soboty podľa miestnej polície zhruba 240 osôb, informovala agentúra AFP.

Kým sa podarilo protest rozohnať, utrpelo zranenia vyše 30 policajtov. “Násilie počas demonštrácií je absolútne neprijateľné,” vyhlásila šéfka berlínskej polície Barbara Slowiková. Dodala, že situácia sa síce vyhrotila, no podarilo sa ju rýchlo dostať pod kontrolu.

Ilustrácia: masívne nasadenie policajtov voči demonštrantom v Berlíne na 1.mája. Zdroj: TASR

V Berlíne na päť demonštrantov jeden ozbrojený policajt

Na prvomájových protestoch v Berlíne sa zúčastnilo dovedna vyše 30.000 ľudí z rôznych politických táborov. Na poriadok počas protestov v Berlíne dohliadalo v sobotu približne 5600 policajtov. Je to obrovské číslo, keď jeden policajt má na „starosti“ asi päť demonštrantov.

Ľudia vo svete sú frustrovaní nielen korona opatreniami, ale aj rozhorčení nad obmedzovaním ich základných ľudských práv a slobôd. V núdzovom stave sú podobné akcie jedinou možnosťou masovejšej spätnej odozvy a názorovej verejnosti politických elitám. Ako sme mohli vidieť, tie situáciu zatiaľ riešia silovými alebo donucovacími prostriedkami.

Hlavnou bariérou na vyjadrenie vôle verejnosti je núdzový stav. Ten vláda opäť na Slovensku, napriek uvoľňujúcim sa opatreniam predĺžila o 30 dní. Jeho platnosť by mal najneskôr k 20-mu dňu potvrdiť parlament. Podľa vyjadrení koaličných politikov možno k hlasovaniu v NR SR ani nedôjde a núdzový stav by tak mohol vypršať už 14.mája.

-RED1-