Väzba advokáta bola protizákonná. Po 20 mesiacoch sa dočkal. Ústavný súd: Boli porušené Ribárove základné práva

V parlamente bola v piatok ostrá slovná a názorová prestrelka medzi ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou a Borisom Kollárom a ďalšími poslancami, ktorí sa snažia skrátiť kontroverznú dĺžku kolúznej väzby na Slovensku.

Už 20 mesiacov sedí vo vyšetrovacej väzbe aj člen Slovenskej advokátskej komory (SAK) Martin Ribár za to, že chránil práva svojho klienta a odporučil mu nevypovedať pred vyšetrovateľom.

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) prepustil v piatok z väzby advokáta Martina Ribára. Urobil tak na základe nariadenia Ústavného súdu (ÚS). Obhajca obvineného Pavol Antoš vysvetlil, že ÚS poukázal na pochybenia pri vzatí Ribára do väzby. Taktiež potvrdil že v prípade väzobného konania nie je jedno, ako je trestný čin kvalifikovaný, keďže od kvalifikácie sa odvíja aj dĺžka väzby.

Ústavný súd klepol po prstoch zneužívaniu práva

Obhajca poukázal na nekalé praktiky, keď orgány činné v trestnom konaní (OČTK) zneužívajú tzv. nadkvalifikáciu trestného činu ako nástroj na účelové držanie osôb vo väzbe. Ozrejmil, že ŠTS a Najvyšší súd SR podľa nálezu Ústavného súdu pochybili v tom, že tento účelový postup OČTK prehliadli a nevenovali mu vo svojich rozhodnutiach žiadnu pozornosť, hoci to obhajoba opakovane namietala.

Ilustrácia: Martin Ribár (vpravo) so svojim obhajcom 

Odteraz musia posudzovať aj dôvody väzby

Slovenská advokátska komora reagovala na nález ÚS zo štvrtka  13. mája vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa advokáta JUDr. Martina Ribára. Podľa komory advokátov to predstavuje významný prínos nielen pre upokojenie napätej situácie v advokátskom stave, ktorá súvisela s nejasnými dôvodmi kolúznej väzby tohto advokáta, ale aj pre nastavenie prísnych limitov pre posudzovanie dôvodov kolúznej väzby súdmi vo všeobecnosti.

Najvyšší súd porušil právo sťažovateľa na osobnú slobodu

Ústavný súd rozhodol, že Uznesením Najvyššieho súdu z 12. augusta 2020 bolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto uznesenie bolo Ústavným súdom zrušené a zároveň Najvyššiemu súdu SR prikazuje, aby sťažovateľa prepustil bezodkladne z väzby na slobodu.

Žiaľ, je smutné, že toto rozhodnutie prišlo až 9 mesiacov po odvolacom verdikte Najvyššieho súdu a po 2í mesiacoch kolúznej väzby, ktorej dĺžku obhajuje zaryto ministerka Kolíková.

Zlyhanie kontrolných mechanizmov

Pri rozprave k poslaneckému návrhu z dielne Sme rodina Kolíková argumentovala „len siedmymi“ ľuďmi držanými v kolúznej väzbe. Predseda NR SR Boris Kollár sa jej rozhorčene spýtal koľko Lučanských (samovražedných úkonov zadržaných osôb) ešte bude musieť byť, aby zmenila názor? Pripomíname, že o pokus o samovraždu sa mali pokúsiť aj ďalšie dve osoby. Na posledný prípad, ktorý sa mal odohrať v Trenčíne poukázal predseda Smeru-SD Robert Fico.

Zjavne ide aj o spôsob prístupu a nekonania vo veci, ale aj o otrasné podmienky v tomto type väzbe. Mnohí poslanci obviňovali ministerku aj prokuratúru, že väzba slúži na psychické lámanie obvinených a hraničí s praktikami psychického mučenia.

Pokusy o „zmrazenie“ ostatných advokátov?

Ako uviedol predseda SAK Viliam Karas, postup OČTK voči ich kolegovi JUDr. Martinovi Ribárovi v komore vnímali veľmi citlivo  pre nejasnosti, ktoré sprevádzali vymedzenie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, a ktorý spočíval vo výkone jeho činnosti advokáta, ako aj pre neúmernú dĺžku trvania väzby.

Ilustračné foto: Prepustený advokát Martin Ribár s manželkou a kolegom Matejom Marhavým z Iniciatívy advokátov za právny štát IAPŠ

Advokáti preto uvítali konštatovanie  Ústavného súdu, ktorý v zhode s ESĽP je toho názoru, že väzobné stíhanie osôb, ktoré pôsobia v oblasti práva (sudcovia, prokurátori, advokáti), musí byť podrobené najprísnejšiemu posúdeniu. V prípade advokátov je podľa Nálezu Ústavného súdu  v hre totiž nielen výkon slobodnej profesie advokáta, ale každé trestné stíhanie advokáta súvisiace s výkonom jeho profesie v sebe obsahuje aj mraziaci účinok pre ostatných advokátov poskytovať túto pomoc v prospech klienta, a tým oslabuje dôveru v právny štát.“

Najdevastačnejšie väzobné stíhanie ohrozuje aj právny štát

Podľa SAK práve mraziaci účinok smerom k celému advokátskemu stavu, ktorý sprevádzal väzobné stíhanie JUDr. Martina Ribára, bol najdevastačnejší nielen pre samotných advokátov, ale nepriamo pre naplnenie idei právneho štátu. Preto v stanovisku SAK ocenila Nález Ústavného súdu aj ako potvrdenie významu úlohy advokácie pre spoločnosť.

V právnom štáte sa totiž má na každú osobu pozerať až do právoplatného rozhodnutia súdu ako na nevinnú.

Európsky súd vyžaduje nezávislosť advokácie

SAK opätovne pripomenula, že Európsky súd pre ľudské práva často zdôrazňuje absolútnu nevyhnutnosť existencie nezávislej advokácie tým, že ju považuje za jeden z pilierov ochrany práva v demokratickej spoločnosti.

Vrchol cynizmu: Postihovanie za výkon advokátskych povinností

Slovenská advokátska komora bola od začiatku informovaná o prípade M. Ribára a o tom, že minimálne značná časť jeho obvinenia smerovala k postihu za vykonávanie advokátskej činnosti v rámci plnenia advokátskych povinností.

SAK sa preto v časti, ktorá sa týkala výlučne advokácie a poskytovania právnych služieb, rozhodla ako Amicus curiae (priateľ súdu – na prípade priamo nezúčastnená osoba) pridať formou listu k ústavnej sťažnosti podanej jeho právnymi zástupcami. Komora oznámila, že svoj list Amicus curiae vo veci Ribára zaslala Ústavnému súdu v novembri 2020.

Inkvizičné metódy „účel svätí prostriedky“

Dosahovať spoločensky žiaduce ciele nie je podľa Antoša možné prostredníctvom inkvizičnej zásady: „účel svätí prostriedky“. Považuje to za cestu úplne mimo rámca právneho štátu, cestu k diktatúre moci, k nadvláde štátu nad občanom, hoci aj motivovanú „dobrými úmyslami“. „O tom je tento ústavný nález. O hraniciach, limitoch a mantineloch výkonu verejnej moci. O nastavení minimálnych štandardov, ktoré sú OČTK a väzobné súdy povinné rešpektovať vo vzťahu k právam väzobne stíhaných osôb,“ zhrnul Antoš.

Informácie k prípadu a postoj Rady Európy

Advokáta Ribára zadržali policajti ešte v októbri 2019 v rámci akcie Apač. Spolu vtedy zadržali 13 ľudí, ktorí mali byť členmi bratislavskej skupiny takáčovcov. Špecializovaný trestný súd ho spolu s ďalšími vzal do väzby 30. októbra 2019, väzbu mu následne predlžovali a rozhodnutia potvrdzoval aj Najvyšší súd SR. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Martina Ribára koncom apríla obžalobu z organizovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.

Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) vo svojej správe z roku 2017 o.o. uvádza:

Podľa skúseností CPT sú to najmä obvinení, ktorí sú príliš často držaní v ošarpaných a preplnených celách a často sú podrobení ochudobnenému režimu. V mnohých správach zo svojich návštev CPT vyjadroval názor, že podmienky zadržiavania obvinených boli v navštívených zariadeniach úplne neprijateľné a ľahko by sa mohli považovať za neľudské a ponižujúce. Navyše sa obvineným často ukladajú rôzne typy obmedzení (najmä pokiaľ ide o kontakty s vonkajším prostredím) a vo viacerých krajinách sú na príkaz súdu niektorí obvinení držaní v samoväzbe (niekedy aj dlhšiu dobu).

CPT tiež zdôrazňuje, že výkon väzby môže mať pre človeka závažné psychologické dôsledky – miera samovrážd obvinených môže byť niekoľkonásobne vyššia ako u odsúdených1 – a aj iné vážne následky, ako je napríklad rozpad rodinných vzťahov alebo strata zamestnania či bývania. 53. Pokiaľ ide o frekvenciu a trvanie vyšetrovacej väzby, v priestore Rady Európy existujú obrovské rozdiely, kde sa podiel obvinených na celkovej väzenskej populácii v jednotlivých krajinách pohybuje od 8 % do 70 %.

V priestore Rady Európy predstavujú obvinení v priemere okolo 25 % všetkých väzňov. U obvinených cudzích štátnych príslušníkov je tento podiel výrazne vyšší a predstavuje v priemere okolo 40 % z celkového počtu väznených cudzincov. Vzhľadom na jej zaťažujúcu povahu a s prihliadnutím na princíp prezumpcie neviny by sa vyšetrovacia väzba mala zásadne používať iba ako posledná možnosť (ultima ratio).

Pripomíname odporúčanie CPT, aby sa väzba “mala by sa nariaďovať na čo najkratšiu dobu na základe individuálneho hodnotenia rizika spáchania nového trestného činu, úteku, ovplyvňovania dôkazov alebo svedkov alebo iného marenia spravodlivosti je v príkrom rozpore s postojom slovenskej ministerky spravodlivosti Kolíkovej. . Pri posudzovaní primeranosti tohto opatrenia by sa navyše malo riadne prihliadať na povahu a závažnosť trestného činu, zo spáchania ktorého je osoba podozrivá…

Slovenská republika je členským štátom rady Európy.

Z nálezu Ústavného súdu SR

-RED1-