V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu.
Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadla na 2. marca, sa pre veriacich kresťanov začína 40-dňové obdobie pôstu. Počas neho sa veriaci duchovne pripravujú na najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka – Veľkú noc. Veľký pôst sa začína pre rímskokatolícku aj evanjelickú cirkev.
V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť cestoviny či pirohy.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola. Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami:
Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš
alebo: “Kajajte sa a verte v evanjelium”.
Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie si popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, v tomto roku pripadla na 17. apríla.
V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) pred Veľkou nocou (Paschou) v pondelok 28. februára.
-red1-
