Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil 2. februára 1849.
Pred 100 rokmi, 8. novembra 1921, zomrel slovenský básnik Pavol Országh Hviezdoslav. TASR pri tejto príležitosti prináša stručný prehľad dôležitých dátumov a medzníkov jeho života.
1854 – V rodisku začal chodiť do školy, neskôr dochádzal do Jasenovej a Leštín, kde ho učil Adolf Medzihradský, ktorý neskôr ovplyvnil začiatky jeho básnickej tvorby.
1860 – Po dokončení ľudovej školy ho rodičia poslali k bezdetnému strýkovi Jánovi do Vyšného Kubína, ktorý ho mal adoptovať. Pavol tu vypomáhal v hospodárstve, no ochorel. Rodičia sa rozhodli, že ho dajú študovať.
1862 – Začal navštevovať gymnázium v Miskolci. Býval tu u strýka Pavla, ktorý bol krajčír a nemal deti.
1865 – Po strýkovej smrti odišiel do štvrtej triedy gymnázia v Kežmarku.
1868 – Knižne pod názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského vyšla jeho prvotina.
1870 – Pod vplyvom národovcov a poézie Andreja Sládkoviča začal tvoriť poéziu v slovenskom jazyku.
1870 – Pavol Országh zmaturoval na kežmarskom gymnáziu a pokračoval v štúdiu na dvojročnej právnickej akadémii v Prešove.
1871 – Pavol Országh a Koloman Banšell zostavili a vydali almanach Napred.
1872 – Skončil štúdium a odišiel do Dolného Kubína za advokátskeho pomocníka.
1874 – Stal sa praktikantom pri súde v Dolnom Kubíne. V auguste vystúpil na verejnom zhromaždení na obranu slovenských gymnázií. Keďže mu hrozilo prepustenie zo štátnej služby, odišiel za koncipienta do Senice.
1875 – Zložil advokátsku skúšku v Budapešti a v Námestove si otvoril vlastnú kanceláriu.
1876 – V apríli bol ustanovený za podsudcu na súde v Dolnom Kubíne. V máji sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou seniora Samuela Nováka.
1877 – Básnický nekrológ za Viliamom Pauliny-Tóthom prvý raz podpísal pseudonymom Hviezdoslav, ktorému ostal verný.
1879 – Začal pôsobiť ako advokát v Námestove, kde zotrval dvadsať rokov a napísal tu významné diela.
1886 – Vyšla Hájnikova žena ako osobitný knižný výtlačok.
1890 – Slovenské pohľady uverejnili na pokračovanie prvý z Hviezdoslavových eposov – Ežo Vlkolinský.
1897 – Začal písať druhý epos Gábor Vlkolinský, ktorý je najrozsiahlejším epickým dielom básnika.
1912 – Hviezdoslav bol zvolený za dopisujúceho člena maďarskej literárnej inštitúcie Kisfaludiho spoločnosť.
1913 – Hviezdoslava zvolili za dopisujúceho člena Českej akadémie vied a umení v Prahe.
1914 – Na 1. svetovú vojnu reagoval cyklom Krvavé sonety, ktorý mohol byť publikovaný až po vojne.
1918 – V máji sa zúčastnil ako člen slovenskej delegácie na oslavách polstoročnice Národného divadla v Prahe.
1919 – Stal sa členom prvého parlamentu – Revolučného národného zhromaždenia. Hviezdoslavova sedemdesiatka sa stala príležitosťou k republikovým oslavám. V Dolnom Kubíne Hviezdoslava pozdravila vládna delegácia, viedol ju Vavro Šrobár, minister s plnou mocou pre správu Slovenska.
1920 – Zotavoval sa v kúpeľoch Ľubochňa.
1921 – Od začiatku roka básnik chorľavel. Koncom mája sa liečil na ťažkú srdcovú chorobu v sanatóriu prof. Jedličku v Prahe-Podolí, odkiaľ odišiel na ďalšie liečenie do Luhačovíc.
8. novembra 1921 – Po piatej hodine ráno zomrel vo svojom dolnokubínskom byte.
Zdroj: Pavol Országh Hviezdoslav – básnické dielo, zostavovateľ Ján Gbúr, Kalligram a SAV
