Ilustračné foto: SKsprávy/Pixabay
Ostatný prieskum agentúry Median SK priradil hnutiu Republika len 4,5%, čo je drastický prepad nielen pri tejto agentúre, ale vôbec pri všetkých ostatných, kde Republika bola jednoznačne stabilizovaná ako parlamentná strana prekračujúca kvórum päť percent.
K čomu má tento záhadný prepad poslúžiť sa dozvieme neskôr. Najskôr fakty, ktoré nepopustia a to fakty v kontexte štyroch prieskumných agentúr, ktoré dokazujú, že hnutie Republika má stabilne a dlhodobo (polrok) preferencie nad päť percent.
Hnutiu REPUBLIKA agentúra AKO (október 2022 – február 2023) vykazuje päťmesačný priemer 6,7%. Podľa agentúry Focus (apríl 2022 – december 2022) je priemer ostatných piatich prieskumov 7,1%. Agentúra Polis Slovakia robila zatiaľ len jeden, a to v septembri 2022 a Republike vyšlo 7,1%. Ani raz za pol roka spätne sa preferencie hnutia Republika nedostali pod päť percent.
Dokonca v prieskume VOX Politico, ktorý robí prieskum takmer na dennej báze Republika presahuje 12%. mesiaci február urobil VOX Politico 19 prieskumov a priemer Republiky bol 12,2%.
Výsledok Median SK tak kričí pochybnosťou ako kôl vo vyvrátenom plote. To hovoria fakty a čísla, ktoré nepopustia, aj keď výsledky prieskumov nie sú fyzikálnym zákonom ani písmom svätým.
Selekcia účasti v politických debatách
Aj zloženie ostatných nedeľných diskusných relácií (26.2.2023: TA3 OĽANO, SaS, KDH vs. Smer + moderátor na strane názorovej koalície troch; RTVS: Matovič – SaS a OĽANO /Viskupič-Matovič) naznačuje ako sa bude uberať pokračujúca manipulácia v zložení hostí až do volieb s elimináciou nepríjemnej opozície – hnutia Republika s odôvodnením nedostatočných percent (viď Median SK). Ten môže dokonca poslúžiť na celoplošnú manipuláciu pre ostatné agentúry ako pilotný projekt. Uvidíme už v marci.
Republika sa javila ako sebavedomý a dravý politický subjekt. Jej predseda Milan Uhrík opakovane vysiela posolstvá ostatným národne orientovaným voličom, aby sa pridali k „najsilnejšiemu národnému subjektu“.
Reálne percentá Republiky tak prekážajú liberálnemu mainstreamu. Uvedomujúc si psychologický efekt na voličov, ktorí sa budú rozhodovať aj tak, aby ich hlas neprepadol, muselo prísť nejaké spochybnenie.
Relatívny faktor volebného potenciálu
Preto k metodike agentúry Median treba uviesť, že pracuje s tzv. volebným potenciálom, čiže ide o upravené, relatívne čísla, kde sa o.i. zohľadňuje aj sila presvedčenia respondentov v prieskume.
Vysvetlenie: Volebný model zahŕňa v prípade váhajúcich respondentov všetky vážne zvažované strany s intenzitou, ktorá zohľadňuje silu príklonu k jednotlivým stranám. Konštrukcia tohto volebného modelu zohľadňuje predovšetkým mieru deklarovanej istoty účasti vo voľbách.
Prihliada teda k tomu, že respondent, ktorý si je istý účasťou vo voľbách („určite áno“) má vyššiu pravdepodobnosť účasti ako ľudia, ktorí si účasťou nie sú istí („skôr áno“) alebo ju nevylučujú („skôr nie“). Respondenti, ktorí účasť vylučujú, do modelu nevstupujú.
Agentúra Median SK v najnovšom februárovom zbere uvádza, že „najvyšším volebným potenciálom v súčasnosti disponujú strany SMER a HLAS, nasledované stranami SME RODINA, Progresívne Slovensko, SAS a OĽANO.
Zároveň však uvádza, že „volebným potenciálom na úrovni 8 % až 10 % disponujú aj strany KDH a Republika.“
Agentúra metodiky upozorňuje, že „môžeme pozorovať, že viaceré politické strany dosahujú pomerne vysoké hodnoty volebného potenciálu, na čo má vplyv najmä váhanie voličov, teda aj efekt ich rozhodovania sa medzi viacerými politickými subjektmi“, čo je druhý faktor pre zvolenie ďalšej taktiky oslovovania voličov Republiky.
Z údajov (4,5% odhadovaný výsledok a volebný potenciál 8,4%) vyplýva, že Republika má zrejme voličov, ktorí sa rozhodujú medzi dvomi či viacerými subjektmi.
Pravdepodobne podľa úbytku a rozsahu výkyvov by v prípade Republiky a druhého hlasu išlo najmä o Smer-SD, SNS a Sme rodina, prípadne Národnú koalíciu či ĽSNS.
Vzhľadom na údajný pokles Republiky a (nepochopiteľný) nárast Sme rodina môžeme dedukovať, že práve tu ide o spojené nádoby, kde sú druhé hlasy oboch nerozhodnutých voličov, teda aj Republiky – pokiaľ by sme prijali metodiku či koncept agentúry.
Ak sa však pozrieme na preferencie lídrov, tak Boris Kollár má celkovú dôveru na úrovni 23%, ale z toho jadrovú hodnotu vysokej mier dôvery (úplne) len na úrovni troch percent.
Naopak, šéf hnutia Republika, Milan Uhrík, má podobnú mieru dôveru (21%), ale podstatne vyššiu fixnú hodnotu (úplná dlvera) na úrovni 8%, čo je takmer trojnásobok oproti Kollárovi.
Uhríkova hodnota sa pritom približuje k rovnakej škále Petrovi Pellegrinimu (9%) a Robertovi Ficaovi (10%), čo je veľmi dobrý základ pre vnímanie lídra, s ktorým je na Slovensku stále stotožňovaný celý politický subjekt.
Viď graf Dôvera politikom nižšie:
Republika môže trpieť na nedostatok prezentácie v mainstreamových médiách, najmä elektronických, ktorú spôsobuje cielená blokáda v nedeľných diskusných televíznych reláciách, čo je vážny až demokraciu ohrozujúci faktor defomrovanej mediálnej scény Slovenska s blokovaním práva verejnosti na pluralitné informovanie.
Mediálna rada a tiež Rada RTVS pravdepodobne spia spánkom spokojných a toto porušovanie zákonov a ústavy, vrátane práva verejnosti na pluralitné informácie a pluralitu názorov, prezentovanú v diskusných reláciách, zatiaľ (beztrestne) prehliadajú.
Ďalšou nevysvetliteľnou anomáliou metodiky a výstupov je porovnanie tzv.pevného jadra strán. Ide o stabilne a pevne rozhodnutých voličov. Tu má Republika „len“ 2,1%, čo je ale viac ako strany SaS (1,6%) a aj PS (1,9%), ktorým agentúra priradila podstatne vyššie preferencie ako republike. V prípade SaS 7,8% a PS dokonca 9,6%.
Liberálne strany vraj podľa tejto metodiky vykazujú vyšší voličský potenciál (SaS 14,8%, PS 15,3% a Republika 8,4%), hoci ide o názorovo, programovo aj ideologicky takmer totožné subjekty, ktoré si vzájomne „berú hlasy“ voličov.
Voličský potenciál podľa Median SK (jan/feb 2023)
Relatívnosť a spochybnenie vyhodnotenia prieskumu ilustrujú práve čísla volebných potenciálov strán. Pri ich maximách a sčítaní je zrejmé, že prekračujú 100% a že ide v prípade podobných orientácií o spojené nádoby.
Viď strany vládnej koalície (19,6 + 15,3 + 14 + 14,8 % = 63,7 percent), pričom údaj pri strane Za ľudí (6,6%) je logicky nereálny, uletený ako zo sci-fi (63,7 + 6,6 = 70,3% pre mainstreamové strany).
Ak k tejto kope priradíme aj KDH (10,6%) dosiahli by astronomické hodnoty maxima až na nereálne úrovni 80,9 %.
Je teda zrejmé, že tieto subjekty si budú vzájomne brať pre seba a iným bude naopak pribúdať, ale aj tak je maximálny potenciál liberálno-populistických vládnych strán a ich mimoparlamentných satelitov (PS a KDH) evidentne nadsadený a ťažko uveriteľný.
Nemôžeme vylúčiť aj marketingový zámer, aby prieskum poslúžil na prebudenie financmajstrov týchto subjektov, aby investovali práve do prieskumov tejto zázračnej agentúry. Je tu ešte jeden hypotetický faktor, a to možné odôvodnenie prekvapujúceho výsledku volieb spôsobom o ktorom sa už nahlas hovorí, a to „ukradnutím volieb“. Možno práve preto na elimináciu esetového pokušenia Milan Uhrík vyhlásil paralelné manuálne sčítavanie hlasov a adresoval výzvy aj legislatívnu iniciatívu na transparentný verejný dohľad a zverejňovanie výsledkov zápisníc volebných okrskových komisií.
Naopak, pri opozičných stranách Hlas, Smer a Republika (25 + 23,5 + 8,4 = 56,9%) je tento údaj oproti výsledkom v iných prieskumoch v pomere ku koaličným subjektom zjavne podhodnotený.
Kto je Median SK?
Ide o dcéru českej matky, ktorá na Slovensku pôsobí od roku 2002 a zameriava sa najmä na biznis dáta.
Zaujímavé je, že v roku 2017 získala finančnú podporu na grant od sorosovej Nadácie otvorenej prieskum v oblasti školstva.
Hoci agentúra tvrdí o sebe niečo iné, jej prieskumy pred voľbami ukazujú len na trendy, pričom vo výsledkoch prognóz a reálnymi volebnými hodnotami sú markantné rozdiely. Viď graf – údaje mesiac pred voľbami.
Voľby 2016 podľa Median SK
Mesiac pred voľbami (január 2016) Median SK prognózoval, že ĽSNS sa nedostane do parlamentu (3,4%), opak však bol pravdou. KDH malo mať 6,6% a byť v NR SR, v skutočnosti sa do parlamentu kresťanskí demokrati nedostali (4,94%). #Sieť Radoslava Procházku mala mať podľa Median SK až 8,7%, nakoniec sa nový subjekt ledva do NR SR ako posledný v rade dostal (5,6%).
Prehľad vývoja preferencií
Obr. preferencie vo februári 2022 podľa Median SK
Obr. preferencie v decembri 2022 podľa Median SK
Obr. aktuálne preferencie podľa Mediak SK
Aj táto stručná analýza ukazuje na relatívnosť vykazovaných výsledkov v prieskume verejnej mienky a tiež na možné výrazné odchýlky, ktoré nemusí spôsobovať technická chyba. Aj preto by voliči mali byť v strehu a zaujímať sa ako s ich hlasom bude nakoniec vo voľbách naložené.
Rafael Elo Rafaj
Použitý zdroj:
https://www.median.sk/sk/volebny-model-a-dovera-instituciam-a-politikom/
1.marec 2023 06:05
