Prezidentka odobrila zákon o používaní jazykov národnostných menšín

Novelou sa zároveň zákon upravuje tak, že v jazyku menšiny sa okrem začiatku a konca obce majú označovať aj časti tejto obce.

Informačné dopravné značky v obciach budú môcť byť okrem slovenčiny napísané aj v jazyku menšiny. Vyplýva to z novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorú v októbri schválili poslanci Národnej rady (NR) SR a v pondelok ju podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec.

Do zákona sa zavedie možnosť použiť v obci informačné dopravné značky s názvom vyznačených cieľov v štátnom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny s cieľom navádzania účastníkov cestnej premávky.

V súčasnosti sa v jazyku menšiny uvádza názov obce na dopravných značkách označujúcich začiatok a koniec obce, ako aj na budovách orgánov verejnej správy a ďalších vybraných miestach. Ide o tie obce, v ktorých majú občania SR patriaci k národnostnej menšine trvalý pobyt a tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov najmenej 15 percent obyvateľov. V tomto prípade majú právo v obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.

Toto kvórum sa znížili z doterajších 20% o celú štvrtinu na 15% na základe sčítania obyvateľstva 2020. Podľa kontroverzného a provokatívneho návrhu jazykového zákona z dielne maďarskej Aliancie a občianskeho združenia Pro Civis by sa malo kvórum dokonca ďalej znižovať len na 8% a maďarčina by sa mala stať druhým rovnocenným úradným jazykom v Slovenskej republike. Doterajší model štátneho jazyka SR by chceli predstavitelia slovenských Maďarov zrušiť.

Aj tento Gyimesiho (OĽaNO) návrh je tak ďalším kolieskom salámovej metódy, ktoré si zas odkrojili predstavitelia maďarského revizionizmu na Slovensku.

Novelou sa zároveň zákon upravuje tak, že v jazyku menšiny sa okrem začiatku a konca obce majú označovať aj časti tejto obce.

Nová legislatíva má byť účinná od 1. januára 2022.

-red1-