Reálna dôveryhodnosť plusov a mínusov: 1. Pellgerini, 2. Čaputová, 3. Uhrík, 4. Fico …
Ako sa dajú čítať prieskumy
Ilustračné foto: SKsprávy/Pixabay/Markíza
Na Slovensku je to tak, že nielen historické osobnosti majú svoje plusy a mínusy, svojich nasledovateľov, aj odporcov, ale tento prísny meter platí aj na súčasných politikov.
Televízia Markíza priniesla v nedeľnej relácii Na telo prieskum agentúry Focus o dôveryhodnosti politikov. Jej prezentovaný rebríček najdôveryhodnejších politikov však môže reálne vyzerať inak, ak spojíme obe hodnoty – dôveru, aj nedôveru a vyjde nám rozdiel, ktorý je meritórny.
Nijaký politik totiž nemá vyššiu dôveryhodnosť ako nedôveru, a to je prvý znepokojujúci fakt, ktorý okrem iného ukazuje na rozdelenie spoločnosti.
Podľa tohto rebríčka, ak berieme len zelený údaj (dôveryhodnosť), tak poradie vyzerá nasledovne:
Lenže ak k „dôvere“ pripočítame červený údaj „nedôvera“, tak sa poradie zmení takto:
Na tretie miesto sa posúva líder hnutia Republika Milan Uhrík a Andrej Danko sa prepadáva až na 9.priečku, pretože má vysokú mieru nedôveryhodnosti. Igor Matovič v oboch klasifikáciách jednoznačne tróni na chvoste rebríčka, pretože má nielen níýku dôveru, ale aj rekordnú nedôveru.
Tento údajový rad považujeme za výpovednejší, pretože je aj komplexnejší. V pomere dôvery a nedôvery jednoznačne majú navrch opoziční politici: Pellegrini, Uhrík, Fico.
V našej interpretácii ťažia s lepšími výsledkami mimoparlamentní lídri, prerože dôveru im zabazpečuje ich elektorát a nedôveru majú nižšiu, pretože ich pozná menej ľudí, čo je napríklad príklad K. Forróa, či M. Šimečku, ktorý ťažko v relácii Na telo TV Markíza vysvetľoval rozdiel medzi jeho nízkymi „preferenciami“ obľúbenosti a jeho stranou Progresívne Slovensko, čo tiež dokazuje, že ide o ideologický politický projekt.
A naopak, aj tento prepočet ukazuje na prepad vládnych (súčasných, aj odídených) politikov, kde priemer rozdielnych hodnôt (index) Hegera, Sulíka, Remišovej a Matoviča je takmer 70, kým priemer Pellegriniho, Uhríka a Fica je 25, čo je takmer trojnásobný rozdiel.
Aj tieto dáta ukazujú na personálnu hnilobu v samozvanom „demokratickom“ spektre a na potrebu zásadného, nielen programového, politického, ale aj personálneho obratu vo voľbách.
-red2-
20. február 2023 05:50
