Ilustračné foto: SKsprávy
Milan Uhrík v marcovom rozhovore portálu SKsprávy o ideologických bruselských dokumentoch; o nutnosti pripomínať si potrebu mieru; o tom ako sa Slovensko reálne zapája do ukrajinského konfliktu; o „sluhovi Bruselu“ Hegerovi; o politickej nekultúre a politických farizejoch; o potenciály sily spoločného postoja V4 proti migrácii a LGBTI ideológii; o tom, kto môže zastaviť krviprelievanie na Ukrajine; o aktivistických hlasovaniach poslancov EP; prečo by do najvyšších funkcií v štáte nemali patriť marketingové produkty agentúr a prečo chce zmeniť „demokratické“ pravidlá nastavené len pre elitu.
■ SKSPRÁVY: V pléne Európskeho parlamentu ste reagovali na správu Rady Európy, podľa ktorej trpeli cez Covid v podstate len menšiny. Čo konkrétne sa Vám nepozdáva na tomto, ideológiou zaváňajúcom, dokumente?
Milan Uhrík: Správa o diskriminácii počas epidémie Covidu sa zaoberá len skupinami obyvateľstva, ktoré sú bruselskými inštitúciami v posledných rokoch preferované. To je ďalší dôkaz odtrhnutia tohto byrokratického aparátu od reality. Spolu s „politickými aktivistami“ v úradoch sa domnieva, že Európu tvoria zrejme len dúhové komunity, etnické menšiny a nelegálni migranti. Vôbec neberú ohľad na väčšinu ľudí, ktorí žijú v rodných krajinách so svojimi rodinami a deťmi. Normálne a podľa tradícií. Privítal by som dokument, ktorý sa bude zaoberať všetkými občanmi členských štátov a ich ťažkosťami, do ktorých boli vmanévrovaní vládnymi príkazmi.
■ Na Slovensku, v Európe a dokonca aj v Spojených štátoch sa uskutočnili masové protesty ľudí proti eskalácii vojny na Ukrajine posielaním zbraní a mierové pochody žiadajúce spustenie diplomatických rozhovorov. Aký je váš postoj k týmto iniciatívam a ich videniu konfrontácie medzi kolektívnym Západom a Ruskou federáciou?
Tieto iniciatívy majú rôznu kvalitu organizácie, rôznych nositeľov a posolstvá. V prvom rade by sa však nemali drobiť adoráciou konkrétnych lídrov a konkrétnych krajín. Hlavným mottom má byť mier, na ktorom sa každý normálny človek zhodne a na ktorom každému záleží.
Mnohí v mainstreamovom mediálnom a politickom priestore akoby na mier zabudli.
Preto ho potrebujeme pripomínať stále, dokola a každý deň, kým skutočne nenastane. Či presnejšie, až kým ho nepresadíme.
■ Slovenská vláda bola na jednej strane predposledná v pomoci ľuďom a slovenským firmám počas pandemického lockdownu, ale snaží sa byť medzi prvými v pomoci a posielaní zbraní Ukrajine. Ako vnímate prípravy dočasne poverenej vlády poslať kyjevskému režimu zatiaľ uzemnené stíhačky MIG-29 a aké dopady by to mohlo mať na Slovensko?
Odoslanie stíhačiek je ďalším zapájaním sa Slovenska do konfliktu, a to aj preto lebo ide o strategickú techniku, ktorá ovplyvní situáciu na bojisku.
Naše výsostné územie sa tak stáva terčom kvôli rozhodnutiam odvolaných ministrov a osoby v Prezidentskom paláci, ktorá povedala, že rozhodovanie o Migoch v parlamente je vraj dobrý krok.
Ale názor ľudí je aj podľa mainstreamových prieskumov diametrálne iný! Až dve tretiny obyvateľov nesúhlasia s odoslaním našich Migov na Ukrajinu. Slovensko nechce bojovať vo vojne a angažovanie sa v konflikte je výrazným ohrozením Slovenskej republiky a našich občanov. V tejto téme hovorím jednoznačné NIE dodávkam vojenskej techniky.
■ Ako vnímajú odvolanú vládu povereného premiéra E. Hegera v bruselských inštitúciách v kontexte európskeho princípu, aby politika bola čo najbližšie k ľuďom?
Treba zvýrazniť fakt, že tieto inštitúcie majú radi „sluhov“. A sám Heger sa na výbore priznal, že je hrdý na to ako je viac bruselský ako Brusel. Takže
komisárom je ukradnutá vnútropolitická situácia a ako sa vláda správa k občanom. Hlavne, že poslúcha každý príkaz
každé želanie a všetko čo im na očiach vidí. Alebo si vie niekto predstaviť, že by napríklad maďarskej vláde bolo tolerované politické prenasledovanie opozície a „vypínanie“ alternatívnych médií?
■ Poslanci NR SR od februára do marca viackrát bojkotovali otvorenie mimoriadnych schôdzí k otázke skoršieho termínu predčasných volieb a kontroverznému „darovaniu“ stíhačiek. Je takáto politická nekultúra možná aj v Európskom parlamente?
Všetci deklarovali snahu o predčasné voľby skôr, ale nikto pre to nepohol prstom. Prípadne to priamo blokoval. Od paláca až po posledného člena bývalej koalície. Dokonca odvolanie vlády v decembri blokovali aj poslanci, ktorí dnes idú „zjednocovať vlastencov“. Vtedy sa istý „vlastenec“ zdržiaval pri hlasovaní o vyjadrení nedôvery vláde a Matoviča s Hegerom tak držal pri moci ešte dlhšie.
A hlavný predstaviteľ údajného spájania posielal ešte ako predseda parlamentu slovenských vojakov do Pobaltia na ruské hranice.
Takže politická nekultúra a neúprimnosť ide naprieč politickým spektrom.
V Európskom parlamente je samozrejme tiež v určitej miere prítomná, ale má iné, subtílnejšie formy. Avšak obštrukcie, ako napríklad neotváranie schôdzí sa tam nerobia, pretože poslanci za neprítomnosť na hlasovaniach prichádzajú o časť platu. Myslím, že toto by sa malo zaviesť aj v Národnej rade. Obyčajný človek si predsa tiež nemôže povedať, že dnes sa od práce len tak „zdrží“.
■ Opakovane upozorňujete, aby sa slovenská politika jednostranne neorientovala len na Západ. Región strednej Európy ste označili za náš najbližší kultúrny a hospodársky priestor. Akú perspektívu však vidíte pre politické a geopolitické zladenie postojov štátov V4?
Perspektíva je najmä v spoločnom postoji smerom k Európskej únii, a to v oblasti ochrany Európy pred nelegálnou migráciou a ochrany našich detí a rodín pred LGBT ideológiou.
Pretože ojedinelý hlas Slovenska alebo iného štátu môže zaniknúť a všetci bruselskí byrokrati nad ním budú krúžiť ako dravci. Keď však tento zdravý postoj zaujme viac štátov, je v tom skrytý potenciál a sila, ktorú nebudú môcť nevolení komisári ignorovať a zmietnuť zo stola.
■ Vidíte nejakú šancu, že pomery na Ukrajine by sa mohli reálne vrátiť do stavu pred Majdanom v roku 2014? Vrátane navrátenia Krymu, Donecka a Luhanska aj s miliónmi rusky hovoriacich obyvateľov naspäť pod vplyv ukrajinskej vlády?
Porušovaním bezpečnostných záruk a „červených čiar“, externou podporou zmeny režimu v Kyjeve, ako aj ignorovaním dohôd z Minska dospela situácia k hroznej vojne, ktorá rozhádže šachovnicu vzťahov natoľko, že už nikdy nebude nič také ako predtým.
Jedinou cestou je preto dostať obe strany, ruskú i americkú, k stolu, diskutovať a nanovo definovať bezpečnostné garancie a vzájomné kompromisy, ktoré zastavia krviprelievanie.
■ Otvorene ste sa postavili proti ďalšiemu bruselskému diktátu na povinné kupovanie len elektrických áut po roku 2035. Zhrňte, prosím, hlavné výhrady pre ľudí, aj pre reálnu prevádzku a život na kolesách?
Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi je krátkozraký a poškodzuje slovenský/európsky hospodársky výkon. A napriek tomu, že drvivá väčšina europoslancov zo Slovenska to podporila (lebo podporujú takmer všetko bruselské), existuje veľa dobrých dôvodov prečo tento krok a v tejto podobe nepodporiť.
Po prvé, znižuje sa európska konkurencieschopnosť.
Po druhé, európska doprava sa podieľa na celosvetových emisiách len jedným percentom, a teda ako „zachraňujeme planétu“?
Po tretie, kde vyrobíme toľko energie za dostupné ceny?
Po štvrté, ako sa zabezpečí dostatočná dodávka energie počas špičiek?
Po piate, kde sa ťažia vzácne materiály a suroviny potrebné pre výrobu batérií? V Európe alebo v Ázii a Afrike? A s ďalšími otázkami by sme mohli pokračovať do ďalšieho dňa.
Na tieto otázky nemá nikto v Bruseli reálne technické odpovede. Europoslanci hlasovali len čisto politicky a aktivisticky.
Ich naivné predstavy však skôr či neskôr narazia na realitu fyzikálnych a prírodných zákonov, podobne ako je to aj pri povinnej elektromobilite. Automobilky a štáty (Nemecko, Taliansko, Poľsko, Maďarsko), kde je silný automobilový priemysel jasne povedali, že zákaz predaja áut so spaľovacími motormi od r. 2035 je jednoducho a skrátka technicky nemožný.
Aktivisti v Bruseli sa môžu aj na hlavu postaviť, ale to gigawaty elektrickej energie potrebné na distribúciu elektriny pre elektromobily jednoducho nevyrobí. Uvidíme, čo z toho zákazu teda napokon bude.
Sklamala ma však nečinnosť slovenskej vlády, ktorá sa vôbec neozvala. Automobilový priemysel tvorí predsa polovicu priemyselnej produkcie SR.
Brusel nám zakáže predávať výrobky týchto automobiliek (čiže autá) a nikto z vlády sa ani len neozve.
To je niečo neskutočné! Pri tak závažných veciach musíme obhajovať záujmy Slovenska v Bruseli veľmi razantne a odhodlane.
■ Odvolaná vláda nás postupne vťahuje do konfliktu. Najnovšie je na stole návrh Uznesenia vlády na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl SR do asistenčnej misie EÚ pre Ukrajinu. Čo to v preklade pre slovník bežnej populácie znamená a kam to môže až dospieť?
Áno, existuje dokument z európskej úrovne, ktorý o asistenčnej misii hovorí aj s dodatkom, že aktivita by sa mohla v určitom období presunúť na územie Ukrajiny. Asi všetci tušíme, čo by to znamenalo v prípade účasti našich vojakov na misii.
Čo iné by znamenali vojaci v slovenských uniformách so slovenskými zbraňami na Ukrajine, ak nie zapojenie Slovenska so vojny? Nikto z nás nechce vojnu a nijak sa na nej nechce zúčastňovať.
Preto by bolo dobré, aby sa do vrcholných funkcií už nedostávali iba marketingové „produkty“ zahraničných agentúr, ktoré potom po príchode do pozícií rozhodujú podľa cudzích požiadaviek a cudzích záujmov.
■ Môžeme v stave, keď odvolaný a dočasne poverený premiér a dvojnásobný minister E. Heger zakladá za pochodu nový politický subjekt hovoriť o férovej politickej a predvolebnej súťaži? Navyše, ak na propagáciu strany „Demokrati“, využíva svoju funkciu, ktorá prirodzene púta pozornosť médií aj verejnosti?
Neschopná, amatérska a služobnícka vláda presvedčila snáď už každého, že nič demokratického neobsahuje.
Podporu ľudí stratila okamžite a ich subjekty vznikajú ako huby po daždi. Bez snemov, bez demokratických vnútorných procesov. Len sa skrátka objavia, všetko (vrátane farieb, loga, názvu) je už pripravené a zrazu máme stranu, ktorá má vek síce dva dni, ale hneď niekoľko ministrov.
Všímajú si to dokonca aj ich fanúšikovia z radov mainstreamových novinárov, ktorí sa všemožne snažia držať popularitu prezidentky a jej obľúbenej vlády nad vodou. Zjavne tu demokratické pravidlá platia len pre určitú „elitu“ a nie pre všetkých Slovákov. To sa musí zmeniť.
Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu
-red1-
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
© Profilový PR rozhovor (inzercia)
Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.
Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.
16. marec 06:00, aktualizované 17.marec 12:45, 18.marca 05:40, 19.marca 10:38
