M. Uhrík: Kto chce posielať vojakov na Ukrajinu? Macron, ktorého facká žena v lietadle?!

Europoslanec a podpredseda frakcie Európa suverénnych národov (ESN) Milan Uhrík v rozhovore pre portál SKSPRÁVY o tom, aký bude rok 2026; o bruselskej medicíne dvojakého metra; o obrane národných záujmov; o zaťahovaní do vojny cez koalíciu ochotných; bruselskom o ideologickom fanatizme;  o systéme vydierania v únii; o kontroverznej dohode EÚ s Mercosur;  komu ranu nožom do chrbta vrazila slovenská vláda a o ďalších horúcich témach sa dočítate ďalej…  

█ Vyzerá to tak, že ťažké roky v EÚ neskončili. Podľa novoročných prejavov európskych lídrov môže byť tento rok v EÚ ďalší pesimistický. A podľa Vás?

Či bude rok 2026 dobrý alebo nie závisí len od toho ako rýchlo zmiznú z politickej scény blázni a aktivisti, ktorí zvaľujú vlastnú neschopnosť na vonkajšie okolnosti.

Našim cieľom je podporiť všetky pozitívne a ozdravné zmeny nielen v Európe, ale aj na Slovensku. Obmedziť migráciu, Green Deal, dúhovú agendu, skoncovať s vojnovou politikou…

A potom môže byť aj rok 2026 dobrým rokom.

█ Okúsi EÚ vlastnú medicínu dvojakého metra v prípade Grónska tým, že poriadne neodsúdila porušenie medzinárodného práva Trumpom vo Venezuele? A teraz sama čelí možnosti, že USA opäť porušia medzinárodné právo a obsadia Grónsko…

Takmer všetky krízy a katastrofy, ktoré doliehajú na Európsku úniu, sú následkom iracionálnych rozhodnutí byrokratov, ktorí tak ochutnávajú vlastnú medicínu. Jediná škoda toho je, že oni sa pomocou médií, mimovládok a obchádzania spravodlivosti zo všetkého napokon „vykrútia“, a na ich rozhodnutia nakoniec doplatia bežní ľudia.

Na grónskom príklade je jasne vidieť aká je – na rozdiel od veľkolepých vyhlásení – skutočná sila týchto úradníkov. Nikto vo svete neberie európskych byrokratov ako rovnocenných partnerov. Vo svete nemajú rešpekt.

Napriek tomu v Európskej únii majú moc vládnuť a škodiť. To je to najhoršie. Preto ich chceme odvolať.

█ Ak si Amerika za Trumpa stráži už len vlastné záujmy, nie je to signál pre Európu, aby si národné štáty začali rovnako hľadieť svoje vlastné záujmy, ako to napríklad robí Orbán? Nezmešká Slovensko ďalší vlak sedením na dvoch stoličkách naraz?

Americký dôraz na vlastné záujmy je výzvou pre všetkých aktérov. Keď eurokomisári nedokážu odpovedať na naše dilemy, potom je riešením národná a medzinárodná, resp. bilaterálna úroveň. Dvojtvárnosť prinesie vždy len krátkodobé, dočasné zisky a v dlhodobom kontexte sa nepresadí.

Ľudia časom dvojtvárnosť prekuknú. Ak ide porovnanie zahraničnej politiky u nás a u našich južných susedov, tí sa očividne pripravujú na turbulentné obdobia viac ako desať rokov. Otázka teda môže znieť: a čo robilo Slovensko?

█ Z pôvodne mierovej únie sa stáva únia vojnová. Ako hodnotíte iniciatívu klubu „koalície ochotných“ bojovať na Ukrajine za každú cenu, posielať zbrane a uvažovať aj o vyslaní vojakov?

Obr. europoslanec M. Uhrík. Zdroj: archív M. Uhríka

Leyenovej Komisia nebezpečne odkláňa blok od pôvodného poslania a namiesto diplomacie uprednostňuje eskaláciu. Slovensko nemá čo robiť v „koalícii ochotných“.

Posielanie zbraní a úvahy o vyslaní vojakov sú červenou čiarou, za ktorou už nejde o pomoc, ale o zaťahovanie do vojny. Našou prioritou musí byť mier, ochrana národných záujmov a odmietnutie nebezpečných nápadov.

A len tak mimochodom… Kto že to chce hrdinsky posielať vojakov na Ukrajinu? Nemecko, ktoré sa brodí v hospodárskej aj demografickej kríze? Alebo francúzsky prezident Macron, ktorého facká žena v lietadle, vláda sa mu rozpadá každých pár mesiacov a mestá im podpaľujú imigranti? „Koalícia ochotných“ je teda zase skôr len silácka póza ako reálne riešenie.

█ EÚ ako snehová guľa nabaľuje na seba ďalšie a ďalšie kompetencie, ktoré jej podľa zmlúv nepatria. Hlavný problém ste vystihli kritikou „regulačnej únie“. Vyzná sa vôbec niekto v tom množstve opatrení, regulácií, sankcií, reštrikcií a nariadení?

Tento trend pokračuje neustále od Lisabonskej zmluvy, ktorú v danom čase aj slovenská vláda nedbanlivo prijala a ovplyvňuje kompetencie vo viacerých oblastiach. V pôvodnom zámere mali byť komisári naši zamestnanci, ktorí uľahčujú pokrok, spoluprácu a komunikáciu členských štátov.

Dnešný byrokratický moloch v Bruseli je „odtrhnutý vagón“, ktorý s nástupom ideologicky motivovaných fanatikov nevie byť iný. Len kumulovať moc a rozširovať systém regulácií natoľko, aby táto kumulácia moci nebola tak očividná.

Tento prebyrokratizovaný systém sa však už začína rúcať sám do seba. Dôsledky vidíme všetci na každodennom živote a na kolapse Európy.

█ Klimatickým fanatikom vadia už aj „gýčové“ vianočné svetre, ktoré sa vraj nosia len raz a potom sa vyhodia. Francúzsko prichádza s výzvou EÚ na prijatie ráznych opatrení. Nie sú takého hodnotiace a regulačné zásahy do slobody občana už pritiahnuté za vlasy?

Ak vedia s kamennou tvárou hovoriť o nebezpečných drevených hračkách z Ruska, tehotných mužoch, zákaze krivých uhoriek a brať pripevnené plastové vrchnáky za gigantický politický úspech, potom téma vianočných svetrov už nikoho neprekvapí. Oni sú fakt mimo.

█ Dávajú podľa vás kritikom fungovania únie za pravdu aj chystané zmeny v budúcom európskom rozpočte, ktorý sa negatívne dotkne práve chudobnejších krajín, vrátane čerpania eurofondov, a teda aj Slovenska?

Väčšie štáty a tí, ktorí sú považovaní za čistých prispievateľov, dlhodobo kritizujú súčasný systém. Je to výsledok ich tlaku a navyše, ideologicky motivovaní predstavitelia chcú vydierať „neposlušné“ vlády, ktoré sa opovážili robiť vlastnú politiku.

Za snahami o „podmienenosť dodržiavania európskych hodnôt pri čerpaní eurofondov“ netreba hľadať nič iné ako obyčajné vydieranie, hoci sa to snažia s médiami skrývať za vzletné heslá o právnom štáte a európskych hodnotách.

█ Prečo, hoci je verejná mienka na strane farmárov, tí prehrali napriek masívnym protestom boj o domáce zdravšie a dostupnejšie európske poľnohospodárske produkty aj so svojimi vládami, aj s Európskou komisiou podpisom zmluvy s Mercosurom?

Obr. europoslanec M. Uhrík. Zdroj: archív M. Uhríka

Mrzí ma, že slovenská vláda zmluvu s Mercosurom podporila, a nepridala sa radšej k štátom ako Maďarsko, Poľsko a Francúzsko, ktoré túto zmluvu odmietajú.

O finálnej zmluve by sa však malo ešte hlasovať v Európskom parlamente a už teraz viem prehlásiť, že my slovenských farmárov nezradíme a budeme hlasovať proti zmluve s Mercosurom.

█  Na konferencii vašej frakcie ESN v Bratislave zazneli fundované varovania pestovateľov, spracovateľov, aj výrobcov potravín pred touto kontroverznou dohodou. Čo sledovala vláda SR, keď nakoniec dala zelenú kontroverznej dohode“?

Vládni predstavitelia nemali s touto dohodou väčší problém, ale skutočný motív môžeme len odhadovať. Možno zlepšiť vzťah s Komisiou a veľkými štátmi? Neochota ísť do konfliktu a neochota hájiť záujem vlastných producentov? Dodržať sľub voči socialistickému prezidentovi z Brazílie, kde sa hovorilo o nesmiernych výhodách takýchto dohôd? Nech si z toho vyvodí záver každý sám. V každom prípade je to pre Slovensko a slovenských farmárov rana do chrbta.

█ Môžu blížiace sa voľby v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, ale aj v Maďarsku ovplyvniť zelené politiky Bruselu, ktoré už zjavne ničia európsky priemysel?

Určite by prospela razantná zmena vo Francúzsku a Nemecku, ktorá by Bruselu spôsobila jednoznačný škrt cez rozpočet. Aj zmena v Španielsku a Poľsku by tomu prospela. Veľké štáty udávajú najčastejšie trendy.

V takej konštelácii by sa Leyenovej Komisia zmenila na zbor obyčajných štatistov, ktorých neberú vážne ani ich politicky najbližší súdruhovia.

Zelená agenda by sa zrútila ako domček z karát. A európsky priemysel by sa konečne mohol nadýchnuť a začať znovu prosperovať.

Ďakujeme za rozhovor Ing. Milanovi Uhríkovi, PhD. – poslancovi Európskeho parlamentu a podpredsedovi frakcie Európy suverénnych národov

Zodpovednosť za obsah: Frakcia Európa Suverénnych Národov (ESN). Financované z rozpočtu 400 ESN. Európsky parlament nezodpovedá za obsah.

Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.

Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu.

V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare.  Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

-red1-

Ilustračné foto: M. Uhrík. Zdroj: archív M. Uhríka

22. január 2026   06:00, aktualizované 23. január 09:00