RozhovorSLOVENSKO

M. Uhrík: Prečo nám americkí ‚priatelia‘ nepredávajú plyn lacnejšie ako ruskí ‚nepriatelia‘?

Ilustračné foto: SKsprávy

O hybridnom kyjevskom režime, kde končia peniaze u ukrajinských oligarchoch, o liberálnej mediálnej politike chválospevu, prečo sa treba postarať najskôr o domácich občanov a až potom pomáhať cudzím, o bruselskom hraní sa so slovíčkami, migrácii a potravinovej sebestačnosti, o skutočnej slobode médií či hrozbe novej totality a ďalších horúcich témach sme sa rozprávali s nezaradeným poslancom Európskeho parlamentu Milanom Uhríkom.

SKSPRÁVY: V Európskom parlamente ste hlasovali proti ďalšej finančnej injekcii pre Ukrajinu, tentoraz išlo o miliardovú pôžičku najmä na chod štátneho aparátu. Máme to chápať tak, že občania štátov EÚ platia ukrajinský aparát či režim?

Milan UHRÍK: Finančných injekcií prišlo v týchto rokoch do Kyjeva už mnoho a nielen z Bruselu. Kde peniaze skončili a ako sa použili je vidieť na stave infraštruktúry, inštitúcií alebo v prítomnosti radikálnych prvkov pri štátnej moci. Množstvo peňazí skončilo u oligarchov. Preto posielať peniaze do Kyjeva je podobné ako hádzať ich do studne. Tieto financie by sme lepšie využili u nás, na Slovensku. Po tejto vláde bude totiž čo naprávať.

Dôvodová správa k finančnej „podpore“ uvádza podporu hlbším a silnejším politickým a hospodárskym väzbám a dodržiavanie spoločných hodnôt na program reforiem zameraného na boj proti korupcii, nezávislý systém súdnictva, právny štát a lepšie podnikateľské prostredie. Spĺňa podľa vás vôbec Ukrajina tieto predpoklady, ak hodnotiaca správa Freedom House (USA) dala Ukrajine v dodržiavaní demokracie hodnotu len 62 zo 100 bodov?

Index demokracie Freedom House nepovažuje Ukrajinu za demokraciu, ale za hybridný režim. A dôvodovú správu môžeme označiť za „povinnú jazdu“ plnú sloganov, ktoré používajú terminologické oddelenia EÚ bez rozdielu, či ide o Ukrajinu alebo Madagaskar. Hovoriť o hodnotách, boji proti korupcii, nezávislom súdnictve a právnom štáte? V tomto sa nepohlo skoro nič.

Každý dobre pozná správy a videá o tom ako sa Porošenkov a Zelenského režim vysporiadal s každým, kto im nebol po chuti. Takže o akých hodnotách hovoríme?

V čom vidíte podobný postoj aj prístup elít v Bruseli a vlády v Bratislave, že ak majú pomôcť opatreniami alebo priamou pomocou domácemu obyvateľstvu – Európanom alebo Slovákom, tak majú hlboko do vrecka, ale ak ide o Ukrajinu, tak si dokonca na „pomoc“ aj požičajú?

Odpoveď je ľahká. Ani v Bruseli, ani v Bratislave, dnes nesedia politici, ktorým by záležalo na ľuďoch. Ich métou je kariéra a plnenie záujmov, ktoré im k tejto kariére pomôžu. Urobia všetko, aby ich médiá chválili, aby v nich mali priestor a boli populárni. Naskočia na akýkoľvek „módny vlak“. Dnes to je Ukrajina, inokedy LGBT, BLM, migranti, Taiwan a pod. Dvíhajú vlajku výhradne podľa toho, čo im americké a európske médiá určia za tému dňa.

  „Nedá sa to povedať dosť, Ukrajina nie je demokracia. … Na americké pomery by ste Ukrajinu nazvali tyraniou“, povedal známy moderátor Fox News Tucker Carlson vo svojej relácii 22. februára, teda ešte pred konfliktom. Čo sa mohlo zmeniť na tomto deficite demokracie, že Biely dom, aj Brusel pumpujú peniaze na Ukrajinu ako bez rozmyslu, pričom sú obavy, kde všade môžu tieto nekontrolované zdroje skončiť?

Politicko-mediálny mainstream dokáže zvrhnúť politických lídrov, vykresliť normálneho človeka ako extrémistu a z vraha spraviť anjela.

A ak je hlavným cieľom odtrhnúť Ukrajinu od ruského vplyvu a priblížiť sa k ruským hraniciam, tak nikomu z Pentagónu nebude záležať na nejakej demokracii. Brusel a Európa pumpuje peniaze ako bez rozmyslu na americký popud, pretože mnohé vlády nekonajú suverénne. A kde končia zdroje? Niečo sa rozkradne. To sú očakávané straty. Ale väčšina skončí tam, kde má.

Odmenia sa sluhovia a agenti, nabalia sa veľké korporácie a po odtrhnutí európskych väzieb na Rusko (najmä vo sfére energií) priskočia ako na zavolanie opäť americké korporácie, ktoré získajú nové trhy. A obrovské investície sa týmto spôsobom môžu vrátiť.

Logika tejto agresívnej politiky je jednoduchá. Napokon, skutočne stojí za úvahu, že ak ide o hodnoty, tak prečo nám naši americkí „priatelia“ nedodávajú plyn lacnejšie ako ruskí „nepriatelia“? Ide len o biznis, to je jasné.

Európska únia začala po útlme opäť masírovať verejnú mienku o migrácii. Je za tézou, aby sme sa pripravili na novú vlnu migrantov, ktorých údajne z domovov vyháňa nedostatok potravín, zhoršený vojnou na Ukrajine, ako to tvrdí Aija Kalnaja, šéfka pohraničnej agentúry Frontex len ich potravinová bezpečnosť? V tejto súvislosti aj podotázka – a čo majú robiť alebo kam utiecť samotní Európania a najmä Slováci, ktorí majú najhoršiu potravinovú sebestačnosť? Je prijímanie migrantov riešením, ak je sankčná politika EÚ súčasťou a príčinou problému?

Masovú, nelegálnu inváziu migrantov z ďalekých lokalít treba razantne odmietnuť.

Nie na Slovensku „robiť ramená“ a v Bruseli prikyvovať cez svojho komisára a europoslancov. V prvom rade sa musíme starať o našich občanov, o našu bezpečnosť, dobré životné podmienky a áno, aj zvýšiť potravinovú sebestačnosť, ktorá je dlhodobo zanedbaná. Je prirodzené, že EÚ tomu nebude naklonená, lebo lobisti v jej okolí chcú mať dostatok miesta na slovenskom trhu. Ale

mať zdravú a vlastnú produkciu je otázka rozumu, našej ekonomiky a pripravenosti.

Nie je to otázka, ktorú by sme sa mali pýtať druhých.

V súvislosti s nelegálnou migráciou je tabu asistencia prevádzačskej mafie. Robí podľa vás EÚ dosť a efektívne v boji proti pašerákom ľudí a má vôbec dosah na krajiny Afriky a Ázie, kde sa tento zločin realizuje a začína nelegálna migrácia, ak „záchranou“ na mori alebo vstupom na schengenské územie sa čarovným prútikom z nelegálnej migrácie stáva legálna?

EÚ robí dosť, ale presne v opačnom smere. Snaží sa redefinovať časti legislatívy, aby migrácia bola uľahčená, zrýchlená a aby štáty nemali v rukách páky, ktoré umožnia migrantov odmietať. Toto je realita. Moderátorka vo večerných správach vám ale nepovie, že Brusel sa snaží uľahčiť migráciu. Povie, že Brusel „zefektívňuje legislatívu v oblasti ochrany hraníc.“

Hranie sa so slovíčkami a fungovanie médií, ktoré informujú o EÚ len pozitívne, spôsobuje popularitu Únie.

Dojem a popularita by zrejme rapídne klesla, ak by správy hovorili o skutočnom obsahu a dopadoch legislatívnych návrhov Európskej komisie.

Prieskum Eurobarometer odhalil, že médiá sú pre Európanov významným zdrojom informácií o činnosti EÚ a jej inštitúcií. Konkrétne správy o Európskom parlamente zaznamenalo 66 percent Slovákov, čo je desať percent nad európskym priemerom. Aký je záujem slovenských médií, vrátane verejnoprávnych, o vaše názory, iniciatívy alebo vyjadrenia ako europoslanca?

Otázka úzko súvisí s predošlou. Médiá môžu byť pre Európanov zdrojom informácií, ale ide o informácie výhradne jednostranné a pozitívne. Jediný rozdiel je v tom, že to nevysiela jeden štátny a oficiálny kanál ako kedysi, ale desiatky kanálov, ktoré svojim počtom vytvárajú zdanie plurality.

Vie snáď niekto o viac ako štvrtine europoslancov, ktorí kritizujú snahy o odoberanie suverenity štátov a ich rozhodovacích práv, napr. v podobe práva veta v Európskej rade? A keďže ani ja nemám problém tieto veci jasne, pravdivo a zreteľne pomenovať, asi si každý vie predstaviť ten „záujem médií“. Preto spolu s kolegami na sociálnych sieťach prinášame informácie z EÚ, ktoré ovplyvnia život na Slovensku a nehovorí o nich žiadny iný novinár, analytik alebo politik.

Barometer tiež odhalil zaujímavý fakt – v ôsmych krajinách EÚ ľudia viac dôverujú sociálnym médiám – ktoré Brusel a vlády regulujú a na ich tlak súkromní majitelia vypínajú alebo blokujú statusy – ako súkromným médiám, a to vrátane Slovenska (21:20). Čím si to vysvetľujete?

Tento proces má postupnosť. Ľudia časom zisťujú, že

veľké médiá prinášajú len selektovanú a filtrovanú vzorku informácií, ktorou chcú ovplyvňovať verejnú mienku a ktorá neodráža celú realitu.

Preto sa občan musí obrátiť na iné zdroje. Ako náhle toto prieskumné agentúry zistili, boli na stole snahy o obmedzovanie sociálnych sietí a alternatívy. Nie je to nič iné ako postup pre plynulé ovládnutie celého informačného priestoru.

V minulosti to robili totalitné režimy, dnes sa o to snažia nadnárodné organizácie a vlády pod ich vplyvom. Ako z histórie vieme, totalitným režimom sa to nevyplatilo. Každý tlak zhora vytvára protitlak zdola.

Televízie napriek tomu majú dominantný monopol (75 %) ako hlavný zdroj správ, pričom klasické tlačené noviny sú až na piatom mieste (21%) a sociálne médiá na 4.mieste (26%). Čo by ste povedali na iniciatívu, aby sa zviedla pluralitná povinnosť v rámci štátov EÚ poskytovať vyvážený priestor aj pre alternatívne názory a opozičné subjekty?

Myšlienka je to dobrá, ale nerealizovateľná, kým v Bruseli vládnu progresívci, ktorí sa radi označujú za liberálov, ale žiadne liberálne slobody od nich nečakajte. Zmýšľajú totalitne a chcú umlčať, očierniť a zničiť každú reálnu opozíciu. Pre zdanie protichodných táborov si vytvorili frakcie.

Ale kresťanskí demokrati, progresívci, zelení, sociálni demokrati a ľudovci častokrát spoločne dvíhajú ruky za LGBT, migrantov a proti Rusku. Takže takáto pluralitná povinnosť by zrejme pre nich znamenala len to, že by si pozvali jedného z každého tábora. Síce by mal každý svoje meno, svoje tričko, ale línia by bola rovnaká. Ako u Havrana a Hríba.

Europoslanci rozhodli, že jadrová energia, ktorá má na Slovensku drvivý podiel na výrobe elektriny je udržateľným zdrojom energie. Podľa pravidiel v delegovanom akte týkajúcom sa plynu a jadra však spĺňa podmienky pre investície do týchto zdrojov len niekoľko členských štátov. Ako vnímate fakt, že medzi ne sa nekvalifikovala žiadna nová jadrová elektráreň v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Česku, Chorvátsku, Slovensku, Slovinsku ani Litve?

Kvôli fanatizmu zelených progresívcov bolo jadro označené za udržateľný zdroj len dočasne. To znamená, že sa chcú časom zbaviť aj jadra a z tejto perspektívy môžeme vnímať aj faktor, že sa nekvalifikovala žiadna nová elektráreň v spomínaných štátoch. Je to čisto politická objednávka fanatikov, ktorí dostávajú Európu na kolená a nechcú vnímať realitu. Realita však tieto Grétky Thunbergové, Hojsíkov, Šimečkov a aktivistov za granty dobehne hneď ako im „dôjde šťava“ na kolobežke, počítači a nepôjde im internet.

Ako vnímate, že Slovensko (Budajovo MŽP SR) narýchlo a zrejme účelovo doplnilo zoznam chránených území v SR v reakcii na kritiku Bruselu v nedodržiavaní smernice o biotopoch, kde nám dokonca hrozila zo strany Európskej komisie žaloba na Súdny dvor EÚ? Doteraz Slovenskom predložené zoznamy boli EK vyhodnotené ako nedostatočné – počtom aj veľkosťou.

Budaj je „neschopák“ a jeho činnosť je nulová. Nemá s danou sférou absolútne nič spoločné. Rezort je riadený aktivistami a eko-fanatikmi z mimovládiek, ktorí sa prisali na štátny rozpočet. Chcú vypnúť snáď všetky elektrárne, ľuďom zakázať jazdiť na autách a naše krásne, slovenské lesy si chcú sprivatizovať pre vlastný zisk. A ako si môžeme všimnúť, Európskej komisii nevadí to, čo títo fanatici robia s občanmi, ale iba akýsi nedostatočný zoznam. Tu vidieť priority. Že o ľudí nejde ani jedným, ani druhým. Chcú využiť situáciu pre vlastné obohatenie a privatizáciu národného dedičstva, ktorým je nádherná slovenská príroda.

Európska únia sa podieľa celosvetovo na produkcii CO2 len asi desiatimi percentami. Vzduch,  a teda aj skleníkové plyny pritom cirkulujú v atmosfére. Napriek tomu sú bruselské elity posadnuté fetišom tzv. klimatickej neutrality nezohľadňujúc dopady na hospodárstvo, konkurencieschopnosť či životnú úroveň obyvateľstva. Akú pozíciu majú v EP racionálne a pragmatické hlasy k presilovke klimatofóbov?

Ak hovoríme o klimatických fetišoch, bol to najmä Londýn, ktorý sa preslávil stanovením veľkých cieľov. Ale veriť týmto cieľom mohli ozaj len aktivisti podobní tým, ktorí stoja na čele nášho štátu a vlastnú marketingovú pózu „citlivo vnímajú“. Ako sa totiž dalo očakávať, Briti si dnes hľadia vlastný záujem a podporujú miliardové operácie v oblasti fosílnych palív. Bez ohľadu na reči o plnení dekarbonizačných sľubov iných vlád. Bez ohľadu na to, čo EÚ považuje za zelené. Nepotrebujú si ničiť priemysel a nechávať ľudí pri sviečkach. Čo z toho vyplýva? Že

keď príde na „lámanie chleba“, každý si hľadí svoj záujem a vykašle sa na blúznenie o emisiách, lebo ide doslova o život.

Teda či ľudia budú mať teplo, či pôjdu fabriky, či budú potraviny. V Európskom parlamente je približne tretina poslancov, ktorí sú za rozumnú ochranu životného prostredia, odmietajú hlúposti eko-fanatikov a dobre vedia, že v prípade núdze sa všetky tieto „zelené“ vzdušné zámky rozplývajú ako dym.

Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu

-red2-

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.

© Profilový PR rozhovor (inzercia)

Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.

Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre. Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.

V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare.  Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.

 

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button