Ilustračné foto: SKsprávy
O presadzovaní cudzích záujmov politikmi na Slovensku; o tom, prečo prísť k referendu; o bruselských „bublinách“ ; o vzostupe totalitného myslenia; o tom, prečo treba zmeniť pomer síl doma aj v Bruseli; o zapredávaní Slovenska eurokarieristami; o migrácii a sebadreštruktívnej politike „otvorených hraníc“ ; o súčasných ideológiách ohrozujúcich rodinu a štátnu suverenitu, aj o potrebe zachovať si kolektívnu pamäť sme sa v redakcii SKsprávy zhovárali s poslancom Európskeho parlamentu Milanom Uhríkom.
■ SKSPRÁVY: Začnime domácou scénou. Prečo si podľa vás participatívna (priama) demokracia na Slovensku razila v tomto volebnom období tak dlhú cestu k vyhláseniu referenda o skrátení obdobia vlády, ktorá medzitým stratila nielen ústavnú, ale aj zákonnú väčšinu?
Milan Uhrík: Dlhá cesta to bola najmä kvôli vláde, ktorá stratila akúkoľvek oporu v ľuďoch, a tak sa musí uchyľovať k nedemokratickým praktikám, odoberaniu práv, segregácii a spomaľovaniu demokratických procesov.
Cesta bola dlhšia takisto kvôli prezidentke, ktorá vládu drží a zároveň vytvára pôdu pre jej milovaných progresívcov, ako aj presadzovanie cudzích záujmov. Urobila všetko pre to, aby referendum zmarila a keď to nebolo možné, tak aspoň čo najviac okresala možnosť ľudí vyjadriť sa. Nakoniec sa nám však ich neprajnosť podarilo prekonať a v januári ideme do referenda.
■ Čím a ako podľa vás treba mobilizovať ľudí, aby v termíne uprostred zimy v čase energetickej krízy prišli do volebných miestností a rozhodli priamo o ďalšom osude vlády a krajiny?
Urobíme všetko pre to, aby téma zostala živá. Nakoniec je to v rukách ľudí a najmä v ich záujme, aby prišli a vyjadrili slobodný názor. Aby jasne ukázali, že
právomoc rozhodovať o predčasných voľbách má patriť občanom, a nie zabetónovaným politikom
Ale aj aby vyjadrili nespokojnosť, ktorá je v ich srdciach prítomná celé obdobie Matovičovej a Hegerovej vlády. Vlády, ktorá robí všetko pre to, aby Slováci prišli o všetko a aby cudzí kapitál tu skúpil aj posledné, čo ešte máme. Tomuto sa treba postaviť. Vlastných občanov, domáce firmy a našu pôdu si musíme chrániť.
■ Kabinet predložil návrh na ďalší byrokratický orgán. Tentoraz má ísť o zriadenie „Rady vlády SR pre inklúziu marginalizovaných rómskych komunít“. Ako jeden z dôvodov sa uvádza potreba „rýchlej reakcie na návštevu poslancov Európskeho parlamentu v SR“. Myslíte si, že toto je cesta k vyriešeniu vlečúceho sa problému s kultúrne a sociálne neprispôsobivou časťou tohto etnika?
Je to umelé vykazovanie činnosti, ktoré má v prvom rade uspokojiť europoslankyňu Nicholsonovú, ktorá v Bruseli na Slovensko a na Slovákov len kydá. A takisto pre uspokojenie „bruselskej bubliny“, ktorú k téme zmobilizovala.
Zrejme sa opäť použijú vládne peniaze, možno eurofondy a fondy z potrebného regionálneho rozvoja, na ktorých sa „nabalí“ úzka skupinka progresívcov a mimovládok. V konečnom dôsledku to neprinesie benefit ani Rómom, ktorí by sa chceli svojou snahou dostať z tohto prostredia a normálne žiť, ani Slovensku ako celku.
■ V správe Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) sa spomína aj antisemitizmus. Nie je v nej však incident preukázaného hajlovania, propagácie nacizmu a možnej predpojatosti voči Východoeurópanom zasahujúcimi bruselskými policajtmi na letisku pri usmrtení slovenského občana Jozefa Chovanca. K homofóbnej vražde na Slovensku prijali europoslanci obsiahle uznesenie. Venovali sa rovnako intenzívne aj zabitiu J. Chovanca?
Odpoveď poznáte. Keďže išlo o slovenského občana, ktorý nepatril k žiadnej preferovanej menšine a bol zabitý bruselskými zložkami, nikto o tom hovoriť nebude.
Ani naše médiá, ktoré vytvárajú Bruselu a jeho úradom aureolu svätosti. Bohužiaľ, vidíme ako nás, Slovákov, vnímajú niektorí v západnej Európe.
Cítiť tiež vzostup totalitného myslenia, ktoré chce rozkazovať celému svetu z pozície nadradenosti a dojmu, že iní nemajú ten správny názor a nie sú dostatočne dobrí.
A to ešte nehovoríme o podpore západných štátov pre radikálne skupiny v Kyjeve, ktoré od roku 2014 páchali rozličné zverstvá. Pokrytectva je v politike, médiách a mimovládkach toľko, že by sa dalo krájať.
■ Slovensko spotrebúva o 23 % menej energie ako pred 30 rokmi, ale aj tak musíme vraj ďalej šetriť. Podľa analytikov však nemáme vhodné podmienky na solárnu energiu a potrebujeme nájsť náhradu na 21 – 23 TWh spotreby plynu, z čoho na domácnosti pripadá polovica. Neohrozí to práve ľudí, pre ktorých by politici na Slovensku, aj v Bruseli mali pracovať?
A prezradila vám vláda a médiá prečo ľudia majú šetriť? Lebo na popud USA uvaľujú súčasní politici sankcie, zaťahujú nás do vojny, ničia vzťahy s východom a páchajú sa tu teroristické útoky na vlastnú energetickú infraštruktúru (mimochodom, všimnite si to ohlušujúce ticho západných politikov a médií ohľadne sabotáže plynovodu Nord Stream).
Je to rovnaký model ako predtým. Dôvod nebol COVID, ale hlúpi politici, ktorí všetko zatvárali. Dôvod nie je vojna, ale kroky hlúpych politikov. Na rozdiel od nich by som zachoval chladnú hlavu.
Treba robiť všetko pre mier, pre ochranu Slovenska a pre to, aby životný štandard občanov a prosperita slovenských firiem bola zachovaná.
■ Zatiaľ čo politici oslavujú znižovanie spotreby energií, ich nedostatok vedie k deindustria-lizácii EÚ, čiže k lámaniu chrbtovej kosti európskej prosperity. Generálny riaditeľ mamutieho koncernu BASF M. Brudermueller povedal, že nielen energetická kríza, ale aj čoraz prísnejšia regulácia Bruselu vyháňa európske firmy do Číny a USA. Čo môžeme z takéhoto vývoja očakávať na Slovensku?
Znižovanie spotreby nesúvisí so šetrením, ale znížením priemyselného výkonu práve z dôvodu hlúpej politiky, ktorá „vystrelila“ ceny energií. To vedie k nebezpečnej recesii a presunu firiem, ako aj práce a živobytia do iných regiónov.
So súčasným obsadením v Bruseli a v Bratislave sa nedá očakávať veľa pozitívneho. Preto treba vynaložiť maximálne úsilie, aby sa pomer síl zmenil a miera zdravého rozumu v politike zvýšila. Aby sme zachránili naše firmy, zachovali vzťahy s partnermi a slovenskí občania mohli normálne žiť, pracovať a dať svojim rodinám chlieb na stôl.
■ Patríte medzi pragmatických realistov. Podľa komisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona by EÚ mohla stále brzdiť svoj plán postupného ukončenia predaja znečisťujúcich áut do roku 2035, ak sa trh s elektrickými vozidlami nerozbehne včas. Zvíťazí nakoniec hurá aktivizmus alebo sebazáchovný pragmatizmus?
Ako poznám bruselské pomery, aktivizmus sa bude tlačiť dovtedy, kým nenarazí na prírodné zákony a fyzickú realitu. Vzdušných zámkov a fráz sa vzdávajú len ťažko. Dovtedy budú tvrdiť, že zachraňujú planétu kým nezistia, že nič sa ich politikou nezmenilo.
Dovtedy budú tlačiť na vyradenie spaľovacích motorov, kým ľudia nezačnú chudobnieť. Dovtedy budú tlačiť na sankcie, kým priemysel v Európe nepadne a nezistia, že plynu nie je dosť. A príkladov sú stovky.
Dúfam, že sa nám otvoria oči a už nebudeme posielať do funkcií matovičovcov, šimečkovcov a naďovcov, ktorí by predali Slovensko a Slovákov za jediný teplý flek v cudzine.
Pragmatizmus sa dostane k slovu vtedy, keď títo zradní politici budú na smetisku dejín.
■ Na Slovensku máme aj migračnú krízu so zvýšeným nekontrolovaným pohybom nelegálnych migrantov, predovšetkým zo Sýrie. Hraničiace štáty zaviedli kontroly, a tak migranti ostávajú na Slovensku. Minister vnútra R. Mikulec reagoval na kritiku odkazom, že zvýšená migrácia by podľa pravidiel EÚ nemala byť dôvodom hraničných kontrol. Ako hodnotíte jeho postoj, situáciu a ako by sa mala riešiť?
Mikulec už dávno nemal byť vo funkcii rovnako ako celá neschopná vláda. Nechcú pomôcť ľuďom, zapchávajú im ústa, dusia ich, vyháňajú lekárov, ťahajú nás do vojny, posielajú miliardy na Ukrajinu, nechránia hranice, dostávajú občanov do nebezpečenstva, púšťajú stovky migrantov na naše územie a živia ich z našich peňazí.
A prezidentka sa tomu všetkému len prizerá. To je neprijateľné!
Je neprijateľné, aby si tu behali ekonomickí migranti, ktorí neutekajú pred vojnou, ale prišli len využívať systém a neschopnosť vlád.
Čím lepšie budeme spolupracovať pri strážení vonkajšej, Schengenskej hranice, tým menej práce budeme mať na našich hraniciach. Pravidlá EÚ majú slúžiť na našu ochranu. Ak je to naopak, potom ich odmietam.
■ Talianska vláda už nechce „znášať následky cudzích rozhodnutí“ v oblasti migrácie. Ako máme veriť v úprimnosť téz o ochrane vonkajších hraníc Schengenu a „nelegálnej migrácii“, keď lode (prevažne nemeckých) mimovládnych organizácií vozia masovo migrantov do talianskych prístavov a migrant po prepašovaní cez schengenskú hranicu EÚ de fakto prestáva byť „nelegálnym“?
Presne toto sú výsledky európskej legislatívy, ktorá chce migráciu legalizovať namiesto toho, aby ju zastavila. Veľmi intenzívne na tom pracuje Komisia, ktorá je „promigračná“, ako aj väčšina Európskeho parlamentu. Prečo sú za migráciu? Lebo oni následky svojich rozhodnutí znášať nebudú.
V prípade núdze odletia na iný kontinent a hodia to na krk nám. Postoj talianskej i maďarskej vlády v oblasti migrácie môžem len chváliť. Tu treba spolupracovať na bilaterálnej úrovni, komunikovať a inšpirovať sa.
Čím viac krajín odmietne tú sebadeštruktívnu európsku politiku „otvorených hraníc“, tým skôr imigračné toky zastavíme.
■ Migrácia je evidentne následok presadzovania ideológie neomarxizmu a multikulturalizmu. Je na bruselskej pôde priestor na ideologický súboj s promigračnými fanatikmi či aktivistami otvorenej spoločnosti?
Keďže rôzne odnože progresívcov a sociálnych demokratov ovládajú celú Európsku komisiu a väčšinu Európskeho parlamentu, a keď sa po chodbách bruselských inštitúcií premávajú tisíce lobistov z korporácií a mimovládiek, tak momentálne ten priestor nie je. Aj Šimečkovi dali miesto podpredsedu parlamentu len kvôli tomu, že to je ten najviac proimigračný a protiruský aktivista z celej strednej a východnej Európy.
Preto všetko opäť leží na rozhodnutí ľudí. Kým budeme posielať do funkcií týchto ľudí, nič sa k lepšiemu nezmení a zdravý rozum v Bruseli bude naďalej v menšine. Tento trend musíme otočiť v prospech konzervatívcov a odhodlaných vlastencov.
■ Ako vnímate 17. november s odkazom najmä k mladej generácii aj vo vzťahu k III. protikomunistickému odboju, ktorý medzi politikmi nepožíva rovnakú mieru pozornosti a úcty ako II. protifašistický odboj, hoci jeho čiernou škvrnou je 250 popravených v monster procesoch, 72 000 politických väzňov alebo vyše 135-tisíc ľudí, ktorí ušli za hranice?
Totalitné režimy majú na svedomí milióny zmarených ľudských životov.
Totalitné režimy a choré myšlienky treba jednoznačne odmietnuť. Takisto ako moderné ideológie neomarxizmu, neoliberalizmu, zeleného fanatizmu a dúhového progresivizmu, ktoré dnes ohrozujú naše rodiny, štátnu suverenitu, slovenské firmy a živobytie ľudí.
Aj tieto nové ideológie maria životy, robia z ľudí sluhov na vlastnom a vyháňajú ich za hranice. Namiesto fyzických, hmatateľných plotov a obuškov to robia inak. Majú síce plné ústa slobody a demokracie, to áno. Ale hádžu ľuďom polená pod nohy a nastavujú podmienky, ktoré dokážu vybudovať názorovú totalitu a väzenie aj bez mreží.
■ Ľudia, ktorí prežili totalitu poukazujú na možné opakovanie sa histórie s cenzúrou, angažovanosťou, jedným názorom a jedinou pravdou, s vyhľadávaním nepriateľa, sledovaním, s návratom dogiem (tentoraz západných) ideológií… Aj v Európskom parlamente sedia niektorí, ktorých minulosť je temná, ale dnes sú hlasnými kritikmi národných a konzervatívnych strán a opäť poslušne a angažovane plávajú v hlavnom ideologickom a politickom prúde. V čom vidíte príčinu tejto straty kolektívnej pamäte?
Častokrát je pre mnohých náročné vyhodnocovať a porovnávať pomery, keď chýba životná skúsenosť. Tu pomáha vzdelanie a záujem. Ale je tu aj mnoho tých, ktorí skúsenosť majú. Sú v našich rodinách, v okolí.
Stratu kolektívnej pamäte možno pripísať tomu, že dnešní politici sa o seniorov a ľudí so skúsenosťami nestarajú.
Nezáleží im na nich, berú ich ako nepotrebných, akoby boli len „na obtiaž“. Možno aj preto, že skúsenosť týchto ľudí často nekorešponduje s históriou, akú by chceli „dnešní dejepisci“ vytvoriť. Záujem o starších musí byť väčší.
Nakoniec aj dnes žijeme z toho, čo vybudovali, vymysleli a vyprodukovali. Počúvajme ich slová a poučme sa, aby sme nechodili od jedného mantinelu k druhému. Len vtedy sa môžeme dostať k niečomu, čo sa dá označiť ako spravodlivá spoločnosť s múdrou exekutívou, ktorá úprimne dbá o blaho ľudí.
Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu
-red1-
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
© Profilový PR rozhovor (inzercia)
Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.
Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre. Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.
