Ilustračné foto. Kombosnímka SKsprávy
Portál SKsprávy sa s Milanom Uhríkom, nezaradeným poslancom Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku porozprával o aktuálnych pálčivých témacj, najmä o :
- zákaze ruskej ropy v EÚ
- deliacej čiare medzi demokraciou a tyrianiou
- možnom kreovaní svetovej vlády cez oblasť globálneho pandemického dohľadu
- národnej suverenite
- “diskusii” bruselských elít s občanmi (CoFoE)
- potravinovej bezpečnosti
- ničení životnej úrovne cez konfrontačnú americkú geopolitiku
- energetickej bezpečnosti a slovenských pritakávačoch Bruselu
- zdražovaní a petičnej akcii za vypísanie referenda na ukončenie trápenie Slovákov so súčasnou vládou
■ SKSPRÁVY: Začnime náš rozhovor filozoficko-politickým rozmerom. Thomas Paine, jeden zo zakladateľov Spojených štátov varoval ľudstvo, že najväčšie tyranie sú vždy udržiavané v mene tých najušľachtilejších dôvodov. Myslíte si, že by sme si tento výrok mali zobrať k srdcu v kontexte toho, kam smeruje EÚ?
Inšpiráciou Thomasa Paina bol Benjamin Franklin, jeden z otcov zakladateľov Spojených štátov amerických, a anglický filozof John Locke, ktorý inšpiroval nielen Deklaráciu nezávislosti USA a ich ústavu, ale pozoroval vrtochy elít celého západného sveta. Myslím, že by ho vôbec neprekvapilo, že prvotne dobrá myšlienka pojednávajúca o demokracii, nezávislosti a slobodách ľudí, sa úplne otočí a snaží sa ľudí naopak pod krásnymi heslami obmedzovať a zotročiť.
V histórii to nie je nič zvláštne, menia sa len metódy, a tie sú v modernej dobre veľmi sofistikované a účinné. Na poznanie človeka už nevplýva len jeden informačný tok, napr. ústne podanie alebo výhradne tlač. Už tu máme rádio, televíziu, internet, šoubiznis, hudbu, film, časť vedeckej komunity pod vplyvom korporácií, neomarxistov na univerzitách, billboardy pri cestách, podprahovú reklamu atď.
Je to širokospektrálny komplex vplyvu na človeka, ktorému sa formuje mienka a pohľad na život, preto niekto ani nemusí uveriť myšlienke, že by pod všadeprítomnými heslami o slobode mohol už žiť v tyranii.
Samozrejme je otázka, čo tyrania ešte nie je a čo už je. Ale pokiaľ vidíme elementy ako Agenda 2030, Fit For 55, snahu o obmedzovanie právomocí členských štátov EÚ alebo „pritakávačov Západu“ zo súčasnej neschopnej vlády na Slovensku, zdá sa, že tieto veci postupujú míľovými krokmi.
Preto je dobré byť informovaný z viacerých informačných zdrojov (hlavne nielen z mainstreamu), situáciu pozorovať, vyhodnocovať a následne ľudí mobilizovať, ak nám hrozí niečo, čo by siahalo na naše slobody ako ľudí alebo ako národa.
■ Európska rada dala zelenú na začatie rokovaní o medzinárodnej dohode o prevencii, pripravenosti a reakcii na pandémiu pod gesciou WHO. Christopher Browning otvorene ľudí v pozadí takýchto nápadov nazýva „stolovými vrahmi“. Aký je váš názor na varovanie niektorých pozorovateľov, že zo strany WHO by išlo de fakto o zrušenie národného štátu a prvú legalizáciu svetovej vlády – pilotne v oblasti zdravotníctva?
Táto medzinárodná dohoda môže byť ďalší pokus nikým nevolených byrokratov o obmedzenie kompetencií štátov a slobodného rozhodovania ľudí v oblasti zdravia. Informačná stránka EÚ uvádza, že v decembri dosiahlo 194 členov WHO „konsenzus o začatí procesu prípravy a rokovania o dohovore, dohode alebo inom medzinárodnom nástroji s cieľom posilniť prevenciu pandémií, pripravenosť a reakciu.“
Ide o obvyklý slovník globalistických iniciatív s lákavým imidžom. Prvé zasadnutie sa uskutočnilo v marci, ďalšie bude v auguste a medzivládny orgán má predložiť správu o pokroku budúci rok s cieľom prijať nástroj do roku 2024. Preto budeme pozorne sledovať celú situáciu, ktorá je momentálne v rovine rokovaní, ako aj detailne čítať návrh, ktorý by sa mohol v danom čase objaviť.
Neschopným a slabým predstaviteľom slovenskej vlády by totiž mohlo padnúť vhod zbaviť sa zodpovednosti za rôzne represívne/direktívne opatrenia (napr. povinné očkovanie), dať zarobiť spriazneným firmám, trnavských kamošom a zvaliť vinu na tých, ktorí budú sedieť tisíce kilometrov ďaleko spoločne s lobistami biznisu.
Predošlá situácia ukázala veľkú ochotu mnohých vlád podriadiť vlastnú krajinu a vlastných občanov globálnemu riadeniu.
■ Nemali by o takejto zásadnej veci rozhodnúť občania v referende, keďže podobne ako pri vstupe do únie by sme sa vzdali časti svojej rozhodovacej suverenity?
My máme v tom jasno. Národná suverenita nie je niečo, čo treba odovzdať na tanieri WHO alebo iným, nadnárodným subjektom. Nie je niečo, čoho sa vlády majú vzdať len preto, aby sa pripojili ku klubu údajne vyspelých národov.
Národná suverenita existuje len vtedy, keď má krajina a vláda plnú kontrolu nad svojím územím a nevzdáva sa rozhodovania v špecifickej oblasti akou je napr. zdravotníctvo.
Ako povedal brazílsky prezident Jair Bolsonaro: „Nás do tejto zmluvy nenatiahnu. Rozhodujeme sa samostatne. Do tohto nás nedostanú, na to zabudnite!“
Toto je jasné posolstvo a netreba ani referendum. Ide o niečo, čo zasahuje do samotnej suverenity štátu. A pokiaľ je vláda štátu suverénna a má pud sebazáchovy, tu sa nemáme o čom rozprávať, pretože takú iniciatívu treba zmietnuť zo stola z princípu a okamžite.
■ Vráťme sa do Bruselu, kde práve skončila hra európskych elít na demokraciu a akože počúvanie hlasu ľudu. Ako hodnotíte agendu o budúcnosti Európy CoFoE?
Európska únia drahou kampaňou (za peniaze daňových poplatníkov) presviedčala verejnosť, že Konferencia o budúcnosti Európy je „sériou debát a diskusií vedených občanmi, vďaka ktorej sa mohli ľudia z celej Európy podeliť o svoje nápady a pomôcť formovať našu spoločnú budúcnosť.“
Realita? O žiadnu diskusiu s bežnými ľuďmi nešlo. Vlasteneckí a konzervatívni europoslanci z mnohých štátov sa týmto sloganom priamo v pléne vysmiali a povedali pravdu, že šlo výhradne o gang mimovládiek a skupinu klaunov z nadácií, ktorí nakoniec žiadajú „viac Európy“ a už vopred daný kurz: európska armáda a budúcnosť agresívnych vojen, zaplavenie Európy miliónmi nových migrantov, plánovaná ekonomika (ako kedysi), plazivá indoktrinácia malých školákov LGBT a ekofanatickými nezmyslami, ďalšia centralizácia právomocí a odnímanie slova členským štátom.
Potvrdil to pred pár dňami španielsky europoslanec, ktorý ukazoval päť hárkov identických ako prvý dokument. Prečo? Lebo závery boli už vopred pripravené, žiadna reálna diskusia neprebehla a bola to globalistická párty za peniaze ľudí.
A slovenskí europoslanci a predstavitelia ako Korčok, Klus, Heger a Naď túto konferenciu chválili, aké je to skvelé podujatie. Tak už vieme prečo ju chválili.
■ V ostatnom čase silnejú hlasy volajúce po prehodnotení doterajších zmlúv EÚ, čiže po ešte tuhšej centralizácii riadenia a najmä rozhodovania, kde by niektorí „eurohujeri“ neváhali zrušiť aj právo veta. Aký je váš postoj k tomuto pre demokraciu a národnú suverenitu znepokojujúcemu trendu?
Tieto hlasy sa dostali na scénu práve so závermi Konferencie o budúcnosti Európy. Finálna správa obsahuje 49 tematických návrhov, ktoré sú rozpracované do viac ako 320 opatrení. Možno ich rozdeliť na tie, ktoré sa dajú implementovať v rámci existujúcich zmlúv (tzv. zdravotnícka únia, obranná únia) a tie, ktoré si vynútia zmeny základných zmlúv (napr. spôsob hlasovania v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky väčšinou).
Drvivá väčšina europoslancov zo Slovenska s tým zjavne nemá problém, sú spokojní so svojimi „flekmi“ alebo dokonca zmenu zakladajúcich zmlúv obhajujú a vytvárajú si priestor pre ďalšiu kariéru v Bruseli alebo Washingtone.
Vlastenec však nemôže súhlasiť s týmito výzvami, keď ohrozujú demokratické princípy a národnú suverenitu Slovenskej republiky.
■ V posledných mesiacoch najmenej 35 krajín zaviedlo obmedzenia na vývoz potravín zo strachu o vlastnú potravinovú bezpečnosť. V mnohých prípadoch ide dokonca o úplné zákazy. Slovensko má zrejme v EÚ najhoršiu potravinovú sebestačnosť. Ako by ste riešili túto dilemu medzi dvomi mlynskými kameňmi – na jednej strane je Slovensko existenčne závislé na dovoze potravín, na druhej, ak necháme poľnohospodárov vyviesť napríklad našu pšenicu, môže to ohroziť potravinovú bezpečnosť slovenských obyvateľov?
Naša potravinová bezpečnosť je dlhodobo zanedbávaná sféra a výsledok „práce“ mnohých vlád. Tie nepovažovali za prioritné pestovať vlastné, lokálne a rozmanité produkty, ale opäť sa len zapáčiť cudzím komisárom a prispôsobiť sa bruselským podmienkam. Dôkazom sú všadeprítomné žlté polia. A nedávny výrok, že môžeme byť pokojní, lebo „Slovenská republika nie je odkázaná na dovoz potravín a rozhodujúcich poľnohospodárskych plodín z Ruska a Ukrajiny“ určite nepomáha.
Prečo sa nehodnotí potravinová závislosť ako taká, bez ohľadu na to, od koho a konkrétne čo dovážame? Potravinová sebestačnosť je dlhodobo na úrovni pod 40%. Počet dojníc klesá, výmera zemiakov sa znižuje, farmy ošípaných sú ohrozené a kým kedysi sme boli vo väčšine sebestační, dnes nakŕmiť svojich občanov vlastnými potravinami je len fikciou. Svet je samozrejme prepojený a iný ako býval kedysi.
Ale aj tak sa po vzore mnohých suverénnych krajín, ktoré nepotrebujú poučenia od druhých, dá inšpirovať a pracovať na najvyššej možne miere potravinovej sebestačnosti.
■ Portál Wochenblick uviedol, že zle premyslené sankcie voči Rusku sú v podstate zbytočné. Za hurá systémom stojí Bidenov predpoklad oslabiť alebo dokonca nimi zničiť Rusko. Dokedy predpokladáte, že ľudia na Slovensku, ale aj v Európe budú ochotní platiť životnou úrovňou za americkú geopolitiku?
Aby sme uviedli napr. konkrétny príklad plynu a ropy, Slovenská republika nemá v dohľadnej budúcnosti zabezpečenú fyzickú alternatívu k ruským dodávkam a týka sa to všetkých európskych krajín, ktoré nemajú priamy prístup k moru, vrátane Maďarska, Česka a Rakúska. Vo veľkej miere sa spoliehame na túto ropu a plyn v dôsledku geografickej polohy, ako aj z historických dôvodov.
Bolo možné vynaložiť mnoho úsilia, aby bola energetická bezpečnosť zabezpečená, ak nie ešte vyššia.
Toto je ďalšia zanedbaná téma a dnešná vláda spí, prípadne len podporuje americké a bruselské stanoviská, ktoré samozrejme nemyslia na Slovákov, ale na vlastné geopolitické ciele.
Slovenská republika a slovenská diplomacia mohla hrať aj na nedávnej Európskej rade hlavnú úlohu! Takisto mohla byť pevná, suverénna a hnať požiadavky vysoko ako Maďarsko, aby na konci dňa triumfovala. A susedia by nám v zákulisí ešte ďakovali.
Diplomacia nesmie viac byť len partiou pritakávačov, ktorá nasadne na každý vlak, na ktorý zvonku ukážu prstom. Premrhala ďalšiu šancu presadzovať záujmy Slovenska a jeho obyvateľov. Občania si po rokoch zaslúžia v zahraničí oveľa, oveľa lepšiu reprezentáciu.
■ V tejto súvislosti bude skúškou pripravenosti ľudí na Slovensku spustenie novej petičnej akcie na vypísanie referenda o predčasných voľbách. Existujú obavy, že prezidentka by opäť mohla všeľudové hlasovanie cez nejakú právnu obštrukciu priamo alebo nepriamo zmariť. Aký je váš postoj k tejto petícii a čo navrhujete, aby sa nenaplnili Jóbove zvesti o hlave štátu?
Referendum je nevyhnutné! Veď sa len pozrime okolo seba, čo sa deje. Keď sa bol Heger v Bruseli nedávno pokloniť, mohol tam už rovno zostať medzi svojimi a na Slovensku by si nikto nič nevšimol. Načo nám je ďalšia bábka, čo neváha zničiť celý štát?! Stačí, že jedna sedí v paláci. Preto nabádame našich partnerov zo skutočne protivládnej opozície k zjednoteniu sa a k spoločnému postupu, nech sa tá petícia za referendum vyzbiera čím skôr.
Nepolitikárčime, diskutujeme o najlepšej a najrýchlejšej ceste. Chceme spolupracovať, nie sa trieštiť a otáľať. Náš cieľ je priamočiary a jasný. Nech si ľudia čím skôr slobodne vyberú, akú vládu si želajú.
■ Zdražovanie sa zrejme dostane medzi top slová tohto roka. Za cenovú stabilitu eura zodpovedá Európska centrálna banka. Kde sú podľa vás príčiny, že banka nezasiahla menovými nástrojmi. Môže to súvisieť s faktom, že samotná ECB má na naštartovaní inflácie svoj podiel viny?
Za zdražovaním vidím niekoľko faktorov. Prvým je nezodpovedná menová politika ECB na čele s političkou, ktorá sa v roku 2016 ledva vyhla väzeniu. Dôkaz toho aké neschopné osoby sa objavujú vo vrcholných pozíciách európskych a bruselských inštitúcií.
Táto nezodpovedná politika spočíva v chaotickom manažmente inflácie, ako aj tlačení nových a nových miliárd eur do obehu.
Druhým faktorom sú následky opatrení počas koronakrízy. Mnohí sa vyhovárajú na koronu, ale nebola to korona, ktorá schvaľovala totalitné opatrenia a lockdowny. Tretím faktorom je sankčná politika a trhanie väzieb so stabilnými partnermi počas vojny na Ukrajine.
Americkým a bruselským záujmom je zničiť ekonomické vzťahy s východom a dohodiť kšeft západným kamarátom.
Ďalším faktorom môžu byť rôzne legislatívne návrhy a snahy Európskej únie. Šialený balík Fit For 55 síce neprešiel, ale Európsky parlament schválil návrh, pred ktorým sme dlhodobo varovali.
Od roku 2035 by sa mal zakázať predaj nových osobných áut so spaľovacími motormi. Opatrenie sa netýka jazdených áut a bude ešte predmetom ďalšieho vyjednávania. Od našich vládnych pritakávačov žiadne vyrokúvanie čakať, samozrejme, nemusíme. Prísnejšie normy pre emisie majú prinútiť automobilky, aby sa zamerali na elektromobily, ktoré majú počas svojej životnosti asi rovnakú, ak nie vyššiu uhlíkovú stopu.
Tento typ štúdií však v mainstreamových médiách nehľadajte. Do roku 2050 chce EÚ dosiahnuť bájnu (a nerealizovateľnú) „uhlíkovú neutralitu“. Takže nestačí spôsobiť infláciu, nestačí odpájať sa od stabilných dodávok lacnej ropy/plynu a vystreliť ceny do závratných výšok, ale ešte aj znížiť mobilitu obyvateľstva, ktoré si nebude môcť ani dovoliť cestovať tak ako doteraz? Neskutočné! Toto je ďalší impulz pre ľudí, aby sa zaujímali o dianie, hľadali si informácie aj mimo hlavného prúdu a zúčastňovali sa volieb.
■ Vládna koalícia sa evidentne trápi, zákony si presadzujú skôr jednotlivé strany, vzájomne sa vydierajú, komu čo za čo prejde, napriek tomu sa držia koaliční politici zubami-nechtami pri koryte, opierajúc sa o hlasovacie automaty v parlamente. Dokedy podľa vás vydržia vládnuť bez pravidiel?
Vládnu tak od začiatku, dnes sú to viac ako dva roky a vládnu stále. Prečo?
Držia ich mainstreamové médiá, do ktorých natlačili peniaze cez reklamu na vakcíny. Držia ich aktivisti z mimovládok, ktorým dávajú fleky v štátnej správe, aby ich nemuseli živiť len granty zo zahraničných a domácich zdrojov. Drží ich prezidentka, ktorá sa javí dlhodobo ako súčasť koalície, ktorá navštívila americkú ambasádu hneď deň po voľbách. Držia ich zahraničné štruktúry, pretože naše figúrky dôkladne plnia ich vôľu. Držia ich aj progresívci, ktorým Heger vybavil pár lukratívnych miest pri vláde. Čo s tým? Pracujeme razantne a intenzívne na každej úrovni, aby táto protislovenská vláda padla čo najskôr.
■ Na druhej strane sa ministri predháňajú v pomoci Ukrajine, alebo utečencom z nej na území Slovenska, pričom počúvame, že pre slovenských dôchodcov nie je napríklad na trinásty dôchodok alebo protiinflačné stimuly. Dokedy podľa vás vydržia Slováci držať „hubu a krok“ pri takejto macošskej politike?
Častokrát sa hovorí, že ľudia vydržia dovtedy, kým bude čo jesť. Bol by som však spokojný, aby sme ako občania tieto veci identifikovali oveľa skôr ako k nim dôjde, a teda nemuseli dospieť až do fázy úplnej biedy.
Na tieto riziká, vychádzajúce z neschopnej reprezentácie štátu v rámci našej exekutívy alebo nadnárodných štruktúr, stále upozorňujeme a poskytujeme k nim adekvátne cesty a riešenia, ktoré odrážajú záujem obyvateľstva a Slovenskej republiky.
Aj týmto spôsobom sa snažíme ukázať skutočnú povahu niektorých slovenských predstaviteľov, aby občania boli plne informovaní, pretože z mainstreamových mnoho nezávislých a nezaujatých informácií nedostanú. A informovanosť je kľúčová pre vykonávanie informovaných a správnych rozhodnutí.
Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu
-red1-
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
© Profilový PR rozhovor (inzercia)
Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.
Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre. Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.
