ROZHOVOR. Profesor Hrušovský: Bratislava nie je len pre liberálov – ako zmeniť kritický stav v spoločnosti

Ľudia s rovnakými záujmami si už zvykli stretávať sa v menších komunitách a navzájom zdieľať svoje znalosti i skúsenosti. Niektoré sa rozrástli do občianskych združení s celoslovenskou pôsobnosťou. Organizujú konferencie i návštevy miest súvisiace s ich túžbou po poznaní. Nie je to inak v občianskom združení Rastic,  kde pôsobí prof. MUDr. Štefan HRUŠOVSKÝ, CSc., Dr.SVS, s ktorým sa zhovárame nielen o Rasticovi.

Rastic je združenie zaoberajúce sa najstaršou históriou Slovákov. Ako sa takému združenie darí v Bratislave a najmä za súčasných pandemických obmedzení?  

Hovorí sa, že v Bratislave a z Bratislavy málo počuť hlas národných, kresťanských a konzervatívnych síl. Podľa mojej mienky však v hlavnom meste pulzuje čulý národný a náboženský život a mnohí v hlavnom meste rešpektujú, vážia si a dodržiavajú tradície. V posledných rokoch stovky občianskych združení po celom Slovensku,  osobitne v Bratislave, trpezlivo, vytrvalo a dôsledne obhajujú slovenské hodnoty bez akejkoľvek materiálnej podpory, bez akéhokoľvek spoločenského uznania.

Zorganizovali a organizujú diskusné stretnutia, vydávajú memorandá, vyhlásenia a výzvy, aby vyburcovali verejnú mienku, ľahostajnú voči likvidačnej mašinérii,  namierenej proti  slovenskej spoločnosti, zmocňujúcej sa slovenských výrobných prostriedkov, médií, slovenskej pôdy, vody, územia i mena. Ani pandémia ich nezastaví.

Zamýšľate sa vo svojom združení nad tým, ako  zmeniť súčasný kritický stav spoločnosti, ktorej nielenže chýba národné povedomie, úcta k vlastným dejinám, ale ktorá priam rekordnou rýchlosťou stráca svoju hodnotovú podstatu?

Súčasné obdobie dáva šancu týmto združeniam a spolkom, aby vstúpili aj do politického priestoru a spolu s národne a kresťansky orientovanými stranami zviedli zápas o to, aby Slovensko bolo slovenské, kresťanské, aby bolo šťastnou domovinou všetkých obyvateľov. Aby Národná rada Slovenskej republiky bola národnou radou. Aby národ zostal národom a rozvíjal sa ako národ. Spoločenských zoskupení je dosť: Matica slovenská, Korene, Dedičstvo otcov, Rastic, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Aliancia za rodinu, Aliancia za nedeľu, Slovenskí katolíci, združenia slovenskej inteligencie, Magnificat, Cyrilometodiada a ďalšie iniciatívy.

Ibaže bez mediálnej podpory zrejme  nemajú šancu na úspech. Čím to je, že o vašom združení  verejnosť možno ani netuší?

Žiaľ, za súčasnej mediálnej situácie, v priestore všadeprítomnej cenzúry  aj vo verejnoprávnych médiách,  je takmer nemožné, aby sa národné a kresťanské sily prezentovali primerane svojmu zastúpeniu a významu. Táto situácia sa môže a musí zmeniť.

To bratislavské skóre 10 : 0 v prospech liberálno-marxistickej ideovej komunity a v neprospech živých národných síl nie je skóre života. Je to mediálne skóre. Tlak globálnych finančných a ideových skupín na Bratislavu je mnohonásobne vyšší oproti ostatku Slovenska, preto hlas živých národných síl v mediálnom priestore akoby zanikal.

Túto jeseň sa v Matici slovenskej  konali voľby. Vy ste sa uchádzali o post predsedu s programom, ktorý našu organizáciu  presvedčil, že MS by potrebovala takého človeka na čele svojej ustanovizne a podporila vašu kandidatúru. No nepresadili ste sa. Čo si myslíte o súčasnom stave v Matici slovenskej?

Matica slovenská je inštitúcia, ktorá prežíva už 160 rokov a prežila v rozličných štátoch a režimoch. Štátnych útvarov bolo asi osem. Súčasnú situáciu v Matici charakterizuje spoločný menovateľ členstva v nej a diametrálne opačná charakteristika, a to svár. Narastá počet odídených, ba aj vyhodených z Matice. Nejde pritom o ľudí, ktorí by sa spreneverili slovenskej národnej myšlienke, práve naopak. Život v matičných odboroch možno dnes nazvať živorením. Rozpočet garantovaný štátom sa neustále znižuje a nevypláca sa. Navonok Matica slovenská zohráva čoraz bezvýznamnejšiu úlohu. Pritom úlohy a zameranie tejto národnej inštitúcie neprebrali iné, mladšie inštitúcie.

Slovenská národná inštitúcia sa dosiaľ zaoberala témami, ktoré určovali jej zakladatelia, no počas desaťročí pribudli nové oblasti poznania, ľudských a spoločenských aktivít, ktoré by sa logicky mali stať súčasťou matičného záujmu a kultivovania. Matica dokonca vypustila mnohé pôvodné ašpirácie. Veď časopis Slovenské pohľady má byť časopisom pohľadov na umenie, vedu a literatúru. A na ktoré vedy dáva dnes pohľady? A ako rozvíja, či dokumentuje také vedné odbory, ktoré vznikli po vzniku Matice? Ako sa odrazil vývoj slovenskej spoločnosti a sveta v programe jej činnosti?

Mnohé veľké témy Slovenska a slovenského národa dodnes neboli sformulované

Pokúsil som sa načrtnúť a ponúknuť svoju víziu v prednáškach a diskusiách po celom Slovensku. Živé reakcie poslucháčov mi boli povzbudením a potvrdením, že sa veci dajú zmeniť. Navštívil som však  menej ako 10 percent matičných odborov a tie, ktoré som oslovil cez informačné médiá, nezareagovali. Myslím, že práve Matica slovenská môže zohrať rozhodujúcu úlohu v zachovaní, obnovení a rozvinutí slovenského národného života, v ukotvení národa v modernej dobe tak, aby prinášal úžitok jemu i svetu.

Ste známy predovšetkým ako lekár. Vaše vedecké hodností hovoria o vašej erudovanosti. Ako sa mohlo stať, že sa Bratislava zbavila takého lekára a v súčasnosti pôsobíte v súkromnej sfére?

Keď som v mladosti mohol študovať a pracovať v rozvinutej kapitalistickej krajine, ako jeden z rozdielov oproti vtedajšiemu socializmu som videl v tom, že západná spoločnosť dokázala sama rozpoznať kvality človeka, akosi automaticky umožňovala rozvíjať ich, ponúkala príležitosti.

V slovenskej spoločnosti sa nedoceňuje talent

Nie vždy sa podporuje a oceňuje pracovitosť. Nie je úcta voči vytváraným hodnotám. Moja generácia sa všemožne usilovala vzdelávať sa. Vzdelanie patrilo medzi základné hodnoty pre tých, ktorí ovplyvňovali chod spoločnosti. Terajší hýbatelia opustili tieto hodnoty.

Porovnajme  vzdelanie, rozhľadenosť a múdrosť politikov, ktorí zakladali samostatné Slovensko, s degradáciou diskusie, s plagiátorstvom či aroganciou súčasnej moci. Ako príklad vezmime v slovenskom parlamente argumentáciu za voľnú nedeľu či za zachovanie života pred narodením, ktorú pred rokmi podal poslanec Jozef Rydlo a prirovnajme ich k súčasným formuláciám týchto priorít.

V súkromnej sfére, kde teraz pôsobím, pretrváva to najcennejšie na mojej profesii: stretnutie lekára s pacientom.

Čím trpí slovenské zdravotníctvo?

Zdravotníctvo je oblasť ľudskej činnosti, v ktorej sa kombinuje tradícia s modernosťou. Reformy nesmú poškodzovať existujúce dielo, majú ho dopĺňať a napĺňať. Čudujem sa, koľko ne-zdravotníkov skloňuje Hippokratovu prísahu, ktorej obsah nepoznajú a jej zmysel im uniká. Ak niekto argumentuje Hippokratovou prísahou, nemôže si z nej vyberať hodiace sa “čerešničky na torte”.  Zacitujme z nej: “Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.”

Ak niekto pred tisíckami rokov takto prisahal, musí byť zrejmé, že zaujal stanovisko voči najpálčivejšiemu problému vtedajšej spoločnosti, na ktorý odpovedá rezolútne a jednoznačne. A dnes lekár stojí pred rovnakou výzvou!

Slovenské zdravotníctvo trpí, stručne povedané, podvýživou: personálnou, vzdelanostnou, logistickou, finančnou… A veľmi dôležitou, ba podstatnou podvýživou morálnou

V každej situácii nás život vyzýva na morálnu voľbu. Ne-zdravotníci nadávajú na zdravotníkov podobne, ako chodci nadávajú na vodičov, neuvedomujúc si, že v bielom plášti či za volantom je identická vzorka spoločnosti, aká je aj na druhej strane – v nemocničnej posteli, či na prechode cez cestu. A tak sa dá odpovedať, že slovenské zdravotníctvo trpí na to, na čo celá spoločnosť. A ťažisko je v duchovnej rovine, v morálke.

Už druhý rok je obyvateľstvo týrané ochorením na covid-19. Aj laik dokáže vidieť, že naše zdravotníctvo nie je pripravené poskytnúť včasnú liečbu týmto pacientom, a preto sú odsúdení na zomieranie v nemocniciach. Na druhej strane vnucovanie experimentálnych vakcín mnohí odmietajú. Čo sa to deje? Mnohí kovidovú pandémiu považujú za prostriedok na zníženie počtu obyvateľstva na Zemi. Čo si o tom myslíte?

Problém nového koronavírusu (SARS-CoV-2) má mnoho vrstiev. Možno hovoriť o hlbších vrstvách, ako je dielo Stvoriteľa versus dielo Satana, rozoberať, o znaku šelmy, o tom, kto vládne a kto je ovládaný, či venovať sa praktickému a konkrétnemu životu, ktorý je pre mňa dôležitý. Slovensko urobilo viacero fatálnych chýb, čo skrátilo veľa ľudských životov a podstatným spôsobom narušilo aj kvalitu nášho života.

Vynútená samota starých ľudí je často stratou zmyslu života, strata obživy pre ľudí v produktívnom veku znamená životnú katastrofu, narušenie vzdelávania mládeže je zásah do celého života. Každodenný medziľudský kontakt v maskách je blokádou komunikácie. Medzi najbizarnejšie zásahy do života slovenskej spoločnosti však patria tie, ktorých sme sa stali priekopníkmi: celoplošné testovanie spolu so zablokovaním primárnej zdravotnej starostlivosti, zavedené od jesene 2020, ktoré v mnohých aspektoch trvá už rok.

Po dosiahnutí stropu zaočkovanosti experimentálnymi génovými vakcínami, ktorý u nás predstavuje približne 45 percent obyvateľov,

vládna moc otvorene pristúpila k hybridným prinucovacím prostriedkom

čoho sme svedkami, ktoré boli a sú pomenované v alternatívnom informačnom priestore.

Pandémia má dopad nielen na ekonomiku, ale najmä na medziľudské vzťahy. Na okliešťovanie ľudských práv sú najmä politickí väzni veľmi citliví. Sú pandemické  opatrenia v súlade s lekárskou etikou? Ako izolácia ľudí poškodzuje  ich zdravie?

Považujem za neetické všetky diskriminačné opatrenia, ktoré znevýhodňujú jednu skupinu obyvateľstva v prospech inej skupiny: odmeny za to, že pacient podstúpi medicínsky výkon na vlastné riziko, preplácanie liekov iba u zaočkovaných, očkovacia lotéria, selektívne obmedzenie pohybu a aktivít.

Opatrenia a obmedzenia, ktoré slovenské obyvateľstvo podstupuje, často nemajú medicínsky, ale mocenský pôvod, a preto sa aj ich význam rozchádza so zdravotnou starostlivosťou. Izolácia poškodzuje nielen zdravie ľudí, ale samú podstatu života spoločnosti i zmysel ľudskej existencie.

Blížia sa Vianoce a opäť sa ukazuje, že budú kostoly zatvorené. Je to správne rozhodnutie? Čo by mali ľudia robiť, aby neprepadávali zúfalstvu?

V Slovensku sa trasovaním infekcií nepreukázal žiadny prenos infekcie SARS-CoV-2 pri bohoslužbách, ani pri vysluhovaní sviatostí. Napriek tomu drastické opatrenia v náboženskom živote, ktoré slovenská vládna moc od začiatku koronakrízy aplikuje, sú  najprísnejšie v Európe. Na začiatku sa argumentovalo tým, že ide o nahromadenie ľudí a ako príklad šírenia vírusu sa vzalo zhromaždenie veriacich na jednej púti s tisíckami veriacich v Mexiku.

V ďalšom vývoji už nikto nepoložil vládam relevantné otázky, tobôž nie požiadavky, vrátane cirkevných predstaviteľov. Pri celoplošnom testovaní na jeseň 2020 sa za štyri dni stretli viac ako tri milióny Slovákov, no návšteva cintorínov bola zakázaná, pričom policajti nepustili na cintorín ani kňaza! Aj výkon náboženských úkonov,  sviatosť zmierenia, sväté prijímanie, sobáš či pohreb sa hrubo obmedzoval. Vypadli dve Veľké noci, jedny Vianoce a veľa bežných náboženských aktivít. Prax náboženského života bola obmedzená v rozsahu, aký Slováci nepamätajú v žiadnom období svojej histórie.

Čo by ste robili na mieste ministra zdravotníctva? 

Uvoľnil by som náboženský život. Prijal by som podstatne vyššie počty študentov na  medicínu a ošetrovateľstvo. Skrátil by som na minimum špecializačné štúdium, vylúčil by som prekážky, ktoré ho zbytočne predlžujú. Podstatne by som zvýšil platy všetkým pracovníkom v zdravotníctve. Umožnil by som navštevovanie starých ľudí v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Zrušil by som obmedzujúce opatrenia pre deti vo veku do 18 rokov. Zrušil by som očkovanie súčasnými vakcínami proti COVID-19 pre deti do 18 rokov. Zrušil by som diskriminačný princíp v opatreniach podľa očkovanosti, podľa prekonania choroby a pod.

Čo najskôr by som obnovil štandardnú zdravotnú starostlivosť v celom rozsahu. Zaviedol by som systematickú osvetu a vzdelávanie v starostlivosti o zdravie a v hygiene vo verejnoprávnych médiách. Uvoľnil by som na voľné predpisovanie a na voľný predaj všetky lieky, ktoré sa používajú v osvedčených protokoloch pri vírusových infekciách, vrátane izoprinozínu či ivermektínu. Zreorganizoval by som konzílium odborníkov. Zreorganizoval by som slovenské zdravotníctvo.                                                                                  

Zhovárala sa: Eva Zelenayová / Svedectvo