Europoslanec a podpredseda frakcie Európa suverénnych národov (ESN) Milan Uhrík v aprílovom rozhovore pre portál SKSPRÁVY o prevahe koordinovanej antikampane vo voľbách; ako sa Brusel snaží riešiť problémy, ktoré sám spoluvytvára; o tom, že Brusel nemá ani vlastnú líniu, ani stratégiu pre Európu; prečo v boji proti korupcii, musia mať kritici najskôr čistý vlastný stôl; prečo je dôležitejšie poznať obsah dokumentu ako jeho vyšperkovaný názov; ako sa mu podarilo presadiť sprísnenie migračnej a azylovej politiky; ako a v čom mu dal čas za pravdu; prečo musia byť ekonomické pravidlá v únii spravodlivejšie; o ďalšom zásahu do súkromia občanov; kam by mali byť smerované verejné financie… a o ďalších názoroch Milana Uhríka na horúce témy sa dočítate ďalej…
█ SKSPRÁVY: Ostatnou najvýznamnejšou udalosťou pre EÚ, skupinu V4, Slovensko aj konzervatívnu scénu bola prehra Viktora Orbána vo voľbách, súc s výrazným zahraničným angažovaním. Viete vyvodiť nejaké poučenie z tohto stavu?
MILAN UHRÍK: V dnešnej Európe už voľby často nie sú len súbojom domácich politických síl, ale aj výsledkom silného mediálneho, finančného a politického tlaku zo zahraničia. Každá vláda, ktorá sa postaví proti hlavnému prúdu Bruselu, musí počítať s koordinovanou anti-kampaňou. Pre suverenistické a konzervatívne sily v strednej Európe z toho vyplýva potreba väčšej jednoty a silnejšieho zázemia v spoločnosti – v médiách, regiónoch aj medzi mladými ľuďmi.
Nestačí mať len dobrý program, ale aj schopnosť odolať vonkajšiemu tlaku a aktívne bojovať proti korupcii. Zároveň platí, že
politika musí stáť na podpore vlastných občanov a riešenia ich každodenných problémov, pretože len vláda opierajúca sa o dôveru ľudí dokáže dlhodobo presadzovať suverénnu politiku.
█ Ako hodnotíte návrh „opatrení“ Európskej komisie na hasenie energetickej krízy, pod ktorou je aj politický a ideologický rukopis eurokomisárov?
Návrhy Komisie na riešenie krízy opäť ukazujú, že Brusel sa snaží riešiť problémy, ktoré sám spoluvytvára, ďalšou dávkou regulácií a ideologických rozhodnutí.
Energetická kríza nevznikla náhodou. Je dôsledkom dlhoročnej a nútenej „zelenej transformácie“, odpájania stabilných zdrojov energie a oslabovania energetickej sebestačnosti štátov.
Namiesto návratu k racionálnej politike založenej na dostupných zdrojoch prichádzajú Leyenovej komisári s opatreniami, ktoré centralizujú rozhodovanie v Bruseli a prenášajú náklady na občanov a firmy. Dnes potrebujeme pragmatizmus, nie ďalšie ideologické experimenty.
█ Prečo EÚ k vojne Izraela a USA s Iránom zaujala nemastný-neslaný postoj, a to napriek faktu, že únia čelí aj bezprecedentnej ropnej kríze?
Postoj EÚ k tejto vojne je taký najmä preto, že Únia dnes nemá vlastnú líniu, ani skutočnú stratégiu. „Kallasovský“ Brusel sa snaží balansovať medzi dvomi polohami: medzi absolútnou poddajnosťou voči USA, keď vládnu Bidenovci, a miernejšou poddajnosťou s predstieranou snahou o európsku suverenitu, ak vládnu republikáni. Vždy však platí, že ignoruje reálne riziká pre európske hospodárstvo.
Medzinárodný menový fond už znížil prognózy rastu eurozóny a upozornil, že konflikt môže spustiť veľkú krízu. Fond tiež odhaduje, že aj pri rýchlom ukončení vojny by mohli globálne ceny ropy vzrásť o ďalších 20 %. To všetko ukazuje, že
Európa by mala oveľa aktívnejšie presadzovať vlastné záujmy, namiesto pasívneho prizerania sa na stav, ktorý výrazne poškodzuje naše ekonomiky.
Obr.: Milan Uhrík. Zdroj: osobný archív M. Uhríka
█ Tvrdíte, že korupciu nemôže vyšetrovať „skorumpovaná Leyenová“. Čo jej v tejto veci vyčítate?
Ak má niekto hovoriť o boji proti korupcii, musí mať najskôr čistý vlastný stôl. A to v prípade Ursuly von der Leyenovej rozhodne neplatí.
Dodnes nie sú zo strany šéfky Komisie riadne vysvetlené okolnosti nákupu vakcín za desiatky miliárd eur, ani komunikácia so šéfom farmaceutickej firmy, ktorá mala prebiehať cez súkromné správy.
Keď sa takéto veci zametajú pod koberec a Brusel moralizuje ostatných, pôsobí to pokrytecky. Komisia by mala najskôr transparentne vysvetliť vlastné kauzy a až potom sa stavať do pozície sudcu.
█ Podľa slovenských progresívcov v EP vraj hlasujete tak, že Vám údajne nezáleží na dostupnejšom bývaní, ani na právach pre ženy.
Ako sa od progresívcov dozviete len prázdne floskuly založené na nadpisoch satirických stránok, tak aj v Bruseli hlasujú len na základe nadpisov. Dosť hlúpy prístup, ale je pre nich typický. Názvy dokumentov v Európskom parlamente, o ktorých sa hlasuje, bývajú zväčša nastavené tak, aby to vždy znelo ako výborná a pozitívna vec. Názov preto môže navodzovať dojem, že ide o dostupné bývanie, ale pozriete do obsahu a ide o dostupné bývanie pre ilegálnych migrantov.
Názov môže hovoriť o právach pre ženy, ale po prečítaní dokumentu zistíte, že ide o chlapov, ktorí o sebe tvrdia, že sú ženy.
Progresívci isteže hlasovali aj za bývanie pre migrantov, aj za transsexuálov. Takže komu a na čom záleží?
█ Priblížte ako sa vám a vašej frakcii ESN podaril husársky kúsok presadiť prísnejšiu migračnú a azylovú politiku, čo ste označili za „doživotný zákaz pre džihádistov“?
Podarilo sa to najmä vďaka tlaku a vytrvalosti, pretože téma bezpečnosti Európy bola dlhé roky v Bruseli tabu.
Spolu s kolegami z našej frakcie sme presadzovali jednoduchú vec. Ak niekto v Európe podporuje džihádizmus alebo predstavuje bezpečnostné riziko, nemá tu čo robiť. Dokázali sme pretlačiť prísnejší prístup, ktorý počíta aj s doživotným zákazom vstupu.
Je to dôkaz, že keď vlastenecké a realistické sily v Európskom parlamente tlačia na konkrétne riešenia, dá sa posunúť aj politika, ktorá bola doteraz príliš benevolentná. Je to ďalšia pozitívna vec, ktorú sme navrhli a presadili.
█ Pani Merkelová priznala, že multikulturalizmus zlyhal, ale migrácia beží. Šéfka Komisie Leyenová priznala, že odklon od jadra bola chyba. Teraz rovnakú chybu priznáva aj Nemecko a plánuje technológie jadrových fúzií. To všetko s následkami pre Európanov aj Slovákov, ale bez zodpovednosti politikov. Dokedy budeme znášať vedenie pokus-omyl?
Roky sa presadzujú ideologické experimenty, ktoré majú dôsledky pre bežných ľudí. Vo všetkých týchto témach sme mali pravdu. Hovorili sme od začiatku, že multikulturalizmus, slabá ochrana voči migrácii a odpájanie sa od jadrovej energie, boli chybou. Čas nám dal za pravdu. A dokedy to budeme znášať? Dovtedy, kým budú Slovensko a ďalšie štáty zastupovať progresívci, ktorí tlieskali Leyenovej vtedy a držia ju pri moci dodnes.
█ Metóda rozdeľovania 400 miliárd eur určených na podporu európskej ekonomiky podľa zásluhovosti znevýhodňuje chudobnejšie štáty, vrátane Slovenska. Opäť si západné štáty prihrali pre seba biznis?
Mnohé európske finančné nástroje sú nastavené tak, že najväčší úžitok z nich majú práve najväčšie štáty. Potom nastáva aj situácia, že peniaze síce formálne putujú do celej EÚ, ale reálne najviac pomáhajú biznisu v západnej Európe.
Preto hovorím, že pravidlá musia byť spravodlivejšie a majú viac zohľadňovať potreby krajín strednej a východnej Európy, nie len ekonomickú silu najväčších. Nebola jedným zo sľubov EÚ pri našom vstupe práve konvergencia, teda ekonomické zbližovanie a odstraňovanie rozdielov? Ak už tento sľub neplatí, potom to len potvrdzuje našu tézu ako veľmi sa Únia zmenila.
█ Prečo bruselský valec neúprosne valcuje každý odpor verejnosti? Narážame na rokovania EÚ o kontroverzných príkazoch na skenovanie chatov na sociálnych sieťach, ktoré sa napriek obavám zo straty slobody komunikácie predsa len začnú.
Čoraz viac rozhodnutí sa prijíma ďaleko od občanov. Keď sa raz určitá agenda dostane do procesu, často ju presadzujú úradníci a veľké frakcie bez ohľadu na obavy verejnosti. Vidím to aj pri návrhoch na sledovanie súkromnej komunikácie („Chat control“), ktoré vnímam ako zásah do súkromia občanov.
Pod zámienkou bezpečnosti sa postupne posúvajú hranice toho, čo si štát alebo nadnárodné inštitúcie môžu dovoliť. Ak tento trend spolu nezastavíme, hrozí vážne ohrozenie našich slobôd, ktoré sme doteraz považovali za samozrejmosť.
█ Je podľa vás efektívne, nielen vzhľadom na konsolidáciu, vynakladať ďalšie desiatky miliónov na projekty pre kultúrne nekompatibilné a sociálne neprispôsobivé komunity občanov, ktoré za tri desaťročia nepriniesli želaný efekt, ani zmenu správania?
Základná otázka je, čo sa od tohto nalievania peňazí očakávalo a aké hmatateľné výsledky to pre spoločnosť ako celok prinieslo. Ak sa pozrieme na tri desaťročia rôznych integračných a sociálnych programov, tak v mnohých prípadoch vidíme skôr pretrvávajúce problémy než väčší pozitívny efekt.
Obr.: Europoslanec Milan Uhrík žiada uvoľnenie sankcií a zrušenie Green Dealu, nech sa ľuďom a firmám znovu sprístupnia lacnejšie energie. Zdroj: Facebook/milanuhrík
V situácii, keď štát konsoliduje financie a ľudia cítia tlak na životnú úroveň, je legitímne pýtať sa, či je efektívne ďalej vynakladať desiatky miliónov na opatrenia, ktoré objektívne neprinášajú očakávaný posun.
Verejné peniaze by mali byť smerované predovšetkým tam, kde prinášajú úžitok a zlepšenie fungovania, nie do neefektívnych schém bez výsledku.
█ Progresívci sú známi hádzaním difamačných nálepiek na svojich oponentov. V televíznej debate vás označila poslankyňa PS Beáta Jurík za „fašistov“. Veľa ľudí sa proti tomu ohradilo. Nemyslíte si, že je čas zvážiť právne kroky
Je tragikomické, ak takúto nálepku vytiahne emočne nestabilná osoba, ktorej poslanecký kolega hajloval, ktorá je zamilovaná do Zelenského „banderovcov“ a pochádza zo strany, ktorá nedávno chcela ľuďom brať ľudské práva a obmedzovať ich pohyb a slobody. Ak niekto používa extrémne obvinenia bez opory vo faktoch, je prirodzené, že sa otvorí aj otázka právnej ochrany dobrej povesti.
Každá politická strana a jej predstavitelia majú právo brániť sa voči lživým výrokom, a to aj právnou cestou.
Naša skúsenosť so súdnymi procesmi na Slovensku je však taká, že spravodlivosti sa dovoláte možno tak za 5-6 rokov, ak vôbec. Kým sa súdy skončia, tak pani Jurík možno v politike už ani nebude. Nateraz teda volíme stratégiu argumentácie v politickej rovine a snažíme sa vyvracať progresívne klamstvá krok za krokom.
Ďakujeme za rozhovor Ing. Milanovi Uhríkovi, PhD. – poslancovi Európskeho parlamentu a podpredsedovi frakcie Európy suverénnych národov
Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.
Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave
Zodpovednosť za obsah: Frakcia Európa Suverénnych Národov (ESN). Financované z rozpočtu 400 ESN. Európsky parlament nezodpovedá za obsah.
-red1-
Ilustračné foto: M. Uhrík. Zdroj: archív Milana Uhríka/Európsky parlament
23. apríl 2026 06:00, aktualizované 24. apríla 8:00
