RozhovorSLOVENSKO

Uhrík: „Dúhová“ prezidentka neprekvapila. Viac ako na Slovákoch jej záleží na LGBT

V referende treba poslať Matoviča, Naďa a Hegera na smetisko politických dejín

Ilustračné foto: SKsprávy

Januárový rozhovor s Milanom Uhríkom o  očakávanej zmene politického diskurzu doma aj v EÚ, prečo treba prísť k referendu, kto je pripravený brániť národno-štátne záujmy Slovenska, prečo sa držať svojich koreňov, o dvojitom metri progresívcov a neoliberálov, o dopade ideológií v politike, o tom ako sa z predpovedí MMF a SB o ťažkom roku dostať von, o ničomnej skupine spriahnutej proti slobode slova, ako Heger a spol. pohŕdajú demokraciou, prečo krízu treba riešiť hneď, kto nám vytvára neželané prekážky či v koho záujme je vojna na európskej pôde – aj na tieto témy sa dozviete zaujímavé a trefné odpovede.

SK SPRÁVY: ■ Začnime rozhovor pán Uhrík Vašimi osobnými aj politickými predsavzatiami či očakávaniami na rok 2023…

MILAN UHRÍK: Rok 2023 môže byť veľkou príležitosťou na zmenu politického diskurzu nielen na Slovensku, ale aj v Európe.

V prvom rade je správne využiť možnosť referenda a poslať Matoviča, Naďa a Hegera na smetisko politických dejín.

V následných predčasných voľbách už môžu slovenskí občania „rozdať karty“ nanovo podľa svojho uváženia a vybrať si ten správny vlastenecký subjekt, ktorý má rozvinuté štruktúry, odborné tímy a bude pripravený hájiť záujmy Slovenska.

Vstúpili sme do 30. roku existencie samostatnej Slovenskej republiky. Podľa spravodajstva a publicistiky médií, vrátane verejnoprávnych a koncipovania rôznych prieskumov to skôr vyzerá ako oplakávanie bývalej federácie a nie oslava mladej republiky. Vystupujete ako pronárodný politik, čo pre vás znamená toto výročie našej štátnosti?

Tridsiate narodeniny sú potvrdením potenciálu Slovenskej republiky. V pozitívnom zmysle jej životaschopnosti a v negatívnom zmysle toho potenciálu, ktorý zostal nevyužitý.

Slovensko ako subjekt medzinárodného práva jednoznačne patrí na svetovú scénu ako suverénna entita v srdci Európy či sa to niektorým novinárom a politikom páči alebo nie.

Ak oplakávajú existenciu Slovenska a viažu k nej negatívne konotácie, nikto ich na Slovensku nedrží a môžu ísť do svojich obľúbených končín. Významné výročia a míľniky je dobré pripomínať, aby sme sa držali svojich koreňov a od nich sa odrážali do ďalších dní.

Žiaľ, prvý deň v roku šokovala Slovensko brutálna vražda ženy v Michalovciach mladým Rómom. V čom vidíte príčinu, že politické špičky, médiá a aktivisti tretieho sektora prešli tento atak, na rozdiel od vraždy pred „teplárňou“, trápnym mlčaním? Prezidentka dokonca hodila vinu na „ľahostajnosť“, ktorá vraj zabíjala…

Pre progresívcov a neoliberálov je príznačný tzv. dvojitý meter, či v európskom alebo slovenskom rozmere. Normálny človek hľadí na každý ľudský život ako rovnako hodnotný. Každý takýto čin odsúdi a žiada tvrdý, spravodlivý trest pre páchateľa. Takisto normálny novinár by informoval o týchto činoch rovnakým spôsobom, s rovnakou intenzitou a s použitím objektívnych faktov bez príkras.

Progresívci a ich médiá však majú určitú agendu, kde sa zvýhodňujú časti obyvateľstva a kým pri niektorých obetiach už chystajú revolúcie a pútajú svetovú pozornosť, pri iných zámerne mlčia a vec bagatelizujú.

„Dúhová“ prezidentka neprekvapila. Viac ako na Slovákoch jej záleží na LGBT, 72 pohlaviach a ako znovu podržať Hegerovu neschopnú vládu.

Pavel Fendek z Inštitútu národnej politiky vo svojej knihe píše, že rómsky problém ale aj migračný sa nedajú vyriešiť, pokiaľ budeme pod tlakom progresívnych západných ideológií na čele s neomarxizmom.  Nájdu Slováci u vás politickú vôľu postaviť sa proti týmto ideologickým dogmám?

Všetci vidíme čo prinášajú ideologické rozhodnutia v politike. Prinášajú nenávisť k iným krajinám, deštrukciu vzťahov, zvyšovanie cien, otváranie dverí nepozvaným. Pre občanov sú to v skutočnosti nulové benefity a prázdne slogany.

Prvý článok Ústavy SR jasne hovorí, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu.

Preto treba odmietnuť každú nebezpečnú ideológiu, či už tie minulé alebo tie, ktoré sa dnes prezliekajú za niečo prospešné a pokrokové.

Ideologickým dogmám sa treba postaviť, ich predstaviteľov jasne pomenovať a odstaviť od masáže verejnej mienky. Politické rozhodnutia majú byť založené na pragmatizme a presadzovaní záujmov občanov. Potom budú prinášať pozitívne efekty pre každodenný život.

Čo by svetové a naše domáce elity mali robiť, aby sa nenaplnili Jóbove zvesti generálnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu Kristaliny Georgieva, že svet čaká ťažký rok, ťažší ako minulý a Svetovej banky, ktorá sa obáva, že ďalšie otrasy by mohli v roku 2023 dostať globálnu ekonomiku do recesie, pričom malé štáty, kam patrí aj Slovensko, sú obzvlášť zraniteľné?

V prvom rade je potrebné spoľahnúť sa na domáce elity a vlastencov, ktorým záleží na obnove vlastných produkčných a hospodárskych schopností.

V druhom rade by sa dalo komunikovať s blízkymi partnermi v rámci regiónu a partnermi, s ktorými existujú dlhodobé a stabilné vzťahy. Ak sa toto nebude diať, sme vydaní napospas cudzím plánom. V tomto ohľade bolo už včera neskoro. Proces obnovy treba naštartovať čo najskôr.

Zraniteľná v čase kríz je vždy sloboda národa a sloboda občana. Potrebujeme v demokracii a špeciálne v EÚ riešiť reguláciu médií? Môžeme v súvislosti s čoraz väčším dozorom nad médiami vôbec hovoriť o „slobodných médiách“, ktorým od 1. apríla na Slovensku opäť hrozí vymazanie z éteru?

Ak nemáme slobodu slova, nemáme slobodnú zem. Ak necháme toto základné právo zaniknúť, potom sa ostatné práva a slobody zrútia ako domino. Padnú jedna po druhej.

ičomná skupina cudzích byrokratov, šéfov korporácií, progresívcov a skazených médií sa spriahla, aby s občanmi manipulovala a umlčala ich.

Spolupracovala na potlačení dôležitých informácií o mnohých témach, od vojny, cez voľby až po pandémiu. Treba vytvoriť efektívne systémové opatrenia v oblasti mediálnej politiky, zničiť tento cenzorský program a znovu obnoviť právo na slobodu prejavu pre všetkých Slovákov.

Zatiaľ je tu snaha obnoviť padlú moc vláde, ktorej parlament vyslovil nedôveru. Podľa postojov vládnych politikov, hľadajúcich novú „76-ku“ bude rok 2023 najmä o tom, či na Slovensku funguje skutočná demokracia alebo len „demokratúra“. Ako hodnotíte najnovšie rozdeľovanie spoločnosti a štylizovanie sa Eduarda Hegera a spol. za jediných politických „demokratov“ na Slovensku?

Hegerov cirkus predstiera, že bojuje za ľudí. Pritom nikto z tých ľudí ho nechce vidieť. Je naozaj na smiech. Alebo na plač? Záleží čo vidíte skôr. Či Hegerove zasnené video, kde uisťuje ako je všetko v poriadku, alebo faktúru za energie, kde vidíte 10-násobnú sumu.

Demokracia v preklade znamená vláda ľudu. Ak je Heger demokrat, tak by už konečne prijal fakt, že jeho partiu nechce 90 % občanov.

To, že tu s prezidentkou robia rôzne manévre a spoločne sa snažia vládu za každú cenu udržať, len zvýrazňuje ich pohŕdanie demokraciou a ľuďmi. Možno raz všetci zistia, že tí „slušní demokrati“ vôbec demokratmi nie sú. Ich činov, ktoré to potvrdzujú, sme už videli dosť.

Hovoríme o tzv. zastupiteľskej demokracii, ktorá je opäť vo fatálnej kríze, pretože poslanci sa držia svojich stoličiek a je nízka pravdepodobnosť, že zahlasujú za predčasné voľby, napriek tomu, že vláda padla. Riešením je teda priama demokracia v referende. Čo by ste odkázali Slovákom, prečo by mali v sobotu 21. januára prísť do volebných miestností, keďže mnohí koaliční politici a liberálne médiá plebiscit dopredu spochybňujú?

Ľuďom chodia brutálne faktúry za elektrinu, podniky sa chystajú zatvárať, prepúšťať a zdražovať. Túto krízu treba riešiť hneď, ľudia potrebujú pomoc teraz! Nie až keď sa dohodne Matovič so Sulíkom alebo keď si Heger splní svoj sen o vytvorení nového zlepenca, ktorý ho podrží v kresle premiéra ešte o pár dní navyše. Takisto

nikto nechce počuť o nejakej mobilizácii. Nech ide na front Naď s Hegerom. Bežní ľudia chcú konečne pokoj a mier.

Aby sa vláda starala o nich, nie o Ukrajinu, zbrane, sankcie a bruselské pokriky. Jednoznačne treba ísť do referenda a zatlačiť na torzo nedôveryhodnej garnitúry.

Máme tu ďalší bizarný nápad, ktorý nie je vzhľadom na rozdielne klimatické podmienky rovnaký pre všetky štáty EÚ: Európska komisia chce povinnou fotovoltaikou na strechách „ochrániť“ spotrebiteľov pred vysokými cenami energií, ktoré sama svojou sankčnou politikou vyhnala prudko nahor. Čaká nás teda ďalšie zdraženie aj pri ďalšom „riešení“ komisie?

Všetci vieme, že na Slovensku vyrábame dostatok elektriny za nízku cenu, ale spotrebiteľskú cenu Slovákom navyšujú rôzni burzoví špekulanti, ako aj sankčná a „zelená“ politika.  Všetci vieme, že najlepšia cesta v našich geografických podmienkach je vhodne skombinovaný energetický mix, ktorý sa opiera hlavne o jadrovú energiu.

A ak hovoríme o tzv. obnoviteľných zdrojoch, tie môžu v našom prípade slúžiť ako vhodný doplnok energetického mixu. Jadrové palivo berieme dlhodobo z Ruska a  elektrárne sú na tento typ prispôsobené.

Neželané prekážky nám do cesty hádžu americké sankcie, bruselská servilnosť, ničenie vzťahov s Ruskom a inflácia spôsobená centrálnymi bankami a ich tlačením peňazí.

 

Zlý kurz sa dá zmeniť len výmenou dnešných predstaviteľov

Čo si môžeme myslieť o tzv. kolektívnom či „vyspelom Západe“,  ktorý podľa Paula Craiga Robertsa na vlastných univerzitách a verejných školách vyučuje nenávisť voči sebe samému, svojej vlastnej rase a kultúre? Môžeme v tomto kontexte vôbec veriť v dobrý úmysel Bruselu,  elít a vlád okázalo bojujúcich proti „nenávisti“ na internete?

Vzdelávací proces má pripravovať naše mladé generácie do života a spôsobom, ktorý je dobrý pre sebazáchovu, prosperitu a budúcnosť Slovenska. Ak sa západné krajiny rozhodli ísť týmto smerom, je to ich rozhodnutie. Osobne si nemyslím, že to je správny kurz.

My, Slováci, by sme mali mať v srdci zdravé vlastenectvo, úctu k starším, k rodine, k svojim koreňom a hrdosť na všetko pozitívne, čo sme dosiahli.

Všetko ruka v ruke s kvalitným vzdelaním, športom, kultúrou, výskumom a vedou, s ktorou budeme držať tempo 21. storočia.

  Plukovník americkej armády v.v. Douglas Macgregor nedávno povedal, že odmietnutie Washingtonu uznať legitímne bezpečnostné záujmy Ruska na Ukrajine a rokovať o ukončení vojny upevní „cestu k dlhotrvajúcemu konfliktu a ľudskému utrpeniu“. V čom by ste videli svetlo na konci tohto tunela konfliktu, ktorý sa pomaly blíži k prvému roku?

Vinou neschopných politikov a diplomatov je, že to nechali zájsť až ku krviprelievaniu medzi slovanskými národmi. Niektorí zámerne, pretože na súčasnom stave geopoliticky a ekonomicky zarábajú. Iní ľahostajnosťou a nečinnosťou.

Žiadneho normálneho, mierumilovného človeka vojna neteší a chce, aby čím skôr skončila. Verím, že sa Slováci a všetci Európania čoskoro prebudia a zistia, že vojna na ich pôde nie je v ich záujme, ale v záujme americkom.

Že sankcie ich ekonomicky ničia, a preto by mali byť zrušené a obchod s lacnými energiami obnovený. Že sa treba pozerať hlavne na národné záujmy a záujmy Európy ako takej, nie na záujmy za morom, ktoré páchajú útoky na životne dôležitú energetickú infraštruktúru v Európe.

Keď sa týchto vplyvov zbavíme, môžeme zasadnúť k rokovaciemu stolu, uvažovať nad požiadavkami a bezpečnostnými zárukami a dospieť k mierovému riešeniu.

Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu

-red1-

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.

© Profilový PR rozhovor (inzercia)

Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.

Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre. Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.

V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare.  Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.

 

 

 

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button