Ilustračné foto. Koláž: SKsprávy/ “Washingtonská holubica”, 1953. B. Efimov”
Odpovede a postoje Milana Uhríka o tom, ako sa priživujú cudzie záujmy cez tretí sektor na verejných zdrojoch, o macošskom prístupe vlády k slovenským podnikateľom, komu ide v skutočnosti o mier a komu a prečo o vojnu, koho z politikov označil za „amerických aktivistov“, ako sa vnucuje euroatlantický symbol poriadku, kto zarába „za každého počasia“ a na čo používa zdroje, na koho si treba dávať pozor viac ako na vojnových štváčov a prečo, čo ukrýva „nový“ migračný pakt EK, aj o potenciály regionálnych geopolitických zoskupení v ochrane pred civilizačnou eróziou nájdete v našom rozhovore SKSPRÁVY.
■ SKSPRÁVY: Energetická kríza odhalila donaha ďalšiu pravdu. Konfliktná a macošská antislovenská politika vlády sa rozšírila aj na konflikt so slovenskými podnikateľmi. Kde vidíte príčinu, že vláda sa nedokáže postaviť rázne za slovenské ekonomické záujmy a využívať naplno eurofondy na prospech Slovenskej republiky a nie cudzích záujmov?
MILAN UHRÍK: Vláda OĽANO-SAS-Sme Rodina-Za ľudí sa pozerá na slovenských podnikateľov pohŕdavo už od začiatku. Heger chcel posielať finančné kontroly na tých, čo kritizovali nelogické opatrenia počas pandémie. Nedávno ich označil za vinníkov toho, že im chodia 10-násobné účty za energie.
Počas ich vlády sa darilo len „garážovým firmám“, ktoré zarábali na testoch a mali k predstaviteľom vlády dostatočne blízko. Rovnako to funguje s eurofondami. Buď sa nevyužívajú z dôvodu neschopnosti alebo sa k nim chcú „prisať“ progresívci, aby živili svojich dúhových aktivistov a podnikavých známych. Toto všetko sa musí zmeniť.
Tretí sektor a spolupracovníci cudzích záujmov si nemôžu privatizovať peniaze, ktoré majú ísť pre dobro celého Slovenska.
■ Zdá sa, že jeden z dôvodov stáleho zaostávania SR za životnou úrovňou v únii je aj praktická neschopnosť politikov čerpať eurofondy. Ako hodnotíte fakt, že rezort ministerky Remišovej, ktorá mala historicky najväčší objem financií priznal krízovú situáciu a na posledný možný rok zostane Slovensku vyčerpať až 6,3 miliardy eur, čo je nereálne, aj v situácii vlády v demisii?
Nie je to prekvapenie a podobných „remišových“ je vo vedení rezortov mnoho. Je to smutné, keďže tieto peniaze by sa určite zišli nášmu zdravotníctvu, školstvu, rodinám, ochrane našich vôd a lesov, dopravnej infraštruktúre a iným projektom. Aj podľa tohto vidieť prístup vlády k ľuďom.
Vyťahovať miliardy z našich vreciek vedia veľmi rýchlo na to, aby ich ihneď podľa amerických pokynov posielali na Ukrajinu a na zbrane.
Ale miliardy, ktoré sú na dosah ruky a môžu pomôcť, tak nevedia (alebo nechcú?) použiť.
■ Blíži sa výročie konfliktu na Ukrajine. Opakovane ste sa vyjadrili, že nesúhlasíte so zahraničnou militarizáciou ani EÚ, ani Slovenska a so zaťahovaním Európy do novej svetovej vojny, ktorá nemôže mať víťazov. Opíšte nám, prosím, politickú, ekonomickú, diplomatickú a vojenskú alternatívu riešenia?
Slovenská republika v prvom rade musí hľadieť na vlastné záujmy, na vlastné kapacity a na vlastnú bezpečnosť.
Príliš sa nedá spoliehať na sľuby aliancií, ktoré sa zasekli v období Studenej vojny. Sľúbiť sa dá kadečo. Reálne však niečo spraviť alebo pomôcť, to už je vec druhá.
Obr.Globaltimes
Nikto si neželá vojnu, preto riešenie musí vzísť z politicko-diplomatického prostredia, ktoré je nastavené na hľadanie riešení a nie na prehlbovanie sporov.
O vojnu ide len vojnovým štváčom, zbrojárom a ich aktivistom v politike a médiách, ktorým pomohli na výslnie. O mier ide všetkým normálnym, slušným ľuďom.
■ Ako majú Slováci prijať kuloárne informácie – ak sa ukážu ako reálne, že západné štáty EÚ a NATO, ktoré najviac dodávkami zbraní a politickými postojmi, vrátane sankcií, vťahujú Európu do vojny proti Rusku svojich vojakov zomierať za Zelenského režim na Ukrajinu nepošlú, ale ráta sa len s mobilizáciou mužov z Pobaltia, Poľska, Česka a Slovenska?
Som presvedčený, že americkí aktivisti ako Čaputová, Heger, Lajčák, Naď, Káčer, Šimečka a Valášek by za niečo také okamžite dvíhali ruku. No mám pre nich jeden návrh. Môžu ísť na pár mesiacov na front a rovno do prvej línie. Ako príklad pre ostatných. Povedia nám potom ako sa mali, aké boli ich skúsenosti a či nezmenili pohľad na udalosti. Potom porozmýšľame my ostatní, ktorí milujeme mier, čo ďalej.
■ Európsky parlament požaduje zriadenie ad hoc tribunálu na potrestanie „ruských vojnových zločinov“, napriek nulovej medzinárodno-právnej legitimite návrhu. Čo si myslíte o tejto samozvanej iniciatíve poslancov s cieľom „vyslať jasný signál“?
Táto umelá konštrukcia nie je ani zďaleka tvorivý právny nástroj na privádzanie vojnových zločincov pred súd.
Je to skôr euroatlantický symbol poriadku, ktorý sa jednostranne vnucuje všetkým ostatným pod falošnými zámienkami.
Uznesenie nie je právne záväzné a ako býva zvykom, aj tu cítiť dvojitý meter v prístupe. Mnohé kroky sú vykonávané účelovo a výhradne len pre zdanie činnosti a výkonu spravodlivosti.
Zločiny by podľa správnosti mali byť trestané. Otázkou zostáva prečo nie je tá istá spravodlivosť nárokovaná smerom ku každému štátu alebo skupine štátov, ktoré podnikli intervencie na pôde iných. Zločiny americkej armády po celom svete im nevadia, ale zločiny na Ukrajine by chceli prostredníctvom politických súdov exemplárne trestať. Takto spravodlivosť nevyzerá.
■ Ako vnímate podpis dohody o povojnovej obnove medzi Ukrajinou a medzinárodným mega korporátnym investičným americkým trastom BlackRock, Inc. za bizarnej situácie, keď USA pumpujú zbrane pre kyjevský režim, ktoré konflikt predlžujú aj prehlbujú hospodárske škody, keď BlackRock zároveň kontroluje akcie vojensko-priemyselného komplexu Spojených štátov?
V tejto informácii sa skrýva základ toho, prečo mnohí politici, novinári a aktivisti nechcú o mieri a diplomacii ani počuť.
Každá vojna je zdroj enormných ziskov a zisku moci jednotlivcov, ktorí stoja na čele korporácií. A vojna, ktorá prebieha na relatívne obmedzenom území a ovplyvňuje celý svet, je pre nich ideálna.
Zarábajú „za každého počasia“, či sa bojuje, či je mier. Museli by sme byť naivní, ak by sme si mysleli, že miliardy vytiahnuté z vreciek občanov nepoužívajú na šírenie svojho vplyvu v médiách, politike, treťom sektore alebo kultúre. Potom nie je prekvapením, že súčasný mainstream informuje tak ako informuje. Alebo skôr dezinformuje?
Obr. Globaltimes
■ Poďme sa pozrieť na Slovensko. Ak je pravda, čo tvrdia niektorí pozorovatelia, že zástupná vojna pod vedením USA a NATO proti Rusku na Ukrajine už de facto zbankrotovala ukrajinskú ekonomiku, v akom svetle sa javia vládou schválené slovenské „záruky za Ukrajinu“?
Ako sme už povedali, európske štáty a ich zástupcovia v bruselských úradoch plánujú vyťahovať peniaze od nás, od občanov, aby sme nielen uvaľovali sankcie, ale aj dotovali celý zápas mocností.
Čím skôr si to uvedomíme, tým skôr môžeme vymeniť týchto vojnových štváčov a zastaviť drancovanie ekonomiky a prepad rodín do chudoby. Takisto si dajme pozor na náhradníkov tejto bandy.
Ešte väčší euroatlantickí fanatici sa skrývajú u šimečkovcov, dzurindovcov a ďalších, ktorým už dlhodobo robia imidž mainstreamové médiá, aby boli známejší a javili sa ako alternatíva.
Dajme si na to dobrý pozor, pretože sú skutočnou hrozbou pre ľudské práva, prosperitu a slobodu na Slovensku.
■ V minulosti sa európski politici okamžite angažovali brániť hodnoty na Slovensku. Stretli ste sa s nejakými reakciami alebo otázkami európskych politikov či kolegov z EP na dianie na Slovensku, kde posunutie termínu predčasných volieb až na 30. september líder vládnej strany OĽANO odôvodnil potrebou času na pozatváranie opozičných predstaviteľov?
Bruselskí progresívci sú šťastní, že slovenská vláda posiela podľa amerických predstáv zbrane na Ukrajinu, preto sú s vládou spokojní. Sú to podobné pohľady ako nedávno vyjadrili americký a britský veľvyslanec u nás, ktorí sa naopak sťažovali na „dezinformácie na Slovensku“. Táto sťažnosť má jediný dôvod.
Potrebujú „zaškatuľkovať“ všetky známe kauzy, relevantné informácie a škandály odvolanej vlády, aby nebola podkopávaná jej dôvera ešte viac. Chcú ju držať za každú cenu, aby Slovensko naďalej slúžilo ako dopravný uzol pre zbrane.
Odmietam militarizáciu a zneužívanie nášho výsostného územia pre cudzie, nebezpečné plány.
■ Ako prvý ste na Slovensku upozornili na ďalšiu nášľapnú bruselskú ideologickú mínu – Nový európsky migračný pakt. Priblížte, prosím, detailnejšie pre našich čitateľov v čom sú nástrahy a nebezpečenstvo tohto paktu?
„Imigrantov buď prijmete alebo im zaplatíte!“ Toto je leitmotív nového migračného paktu, ktorý sa skrýva za neutrálnu terminológiu, ale skutočný dopad je presne tento. Pakt má byť dokončený do leta a Brusel núti štáty brať migrantov alebo im platiť výživu a cestu domov.
Z pohľadu migrantov to je win-win. Z pohľadu štátov prehra v každom prípade. Toto sú návrhy, ktoré „varia“ progresívci a tzv. liberáli v Európskej komisii a Európskom parlamente. Osobne tento pakt odmietam, lebo sa len tvári ako nový.
V skutočnosti je (nový migračný pakt) od povinných migračných kvót málo odlišný a naďalej chce oberať suverénne štáty o kompetencie v téme migrácie. Slovensko musí mať slobodu v rozhodovaní, koho na svoje územie pustí!
■ Na druhej strane ste prišli s novou víziou fungovania formátu Vyšehradskej štvorky (V4.) V čom vidíte hlavný potenciál spolupráce krajín V4?
Vyšehradský potenciál vidím ako nevyužitý a s gigantickou perspektívou. A nielen V4. Máme tu takisto Slavkovský formát a ďalšie krajiny, ktoré môžeme zaradiť do skupiny nazývanej ako V4 Plus.
To sú všetko geografické a geopolitické priestory, ktoré sú blízke a vidíme v nich budúcnosť čo sa týka ochrany hraníc pred nelegálnou migráciou, ochrany rodín pred dúhovými ideológiami, ale v prípade rozpadu aliancií zo Studenej vojny nie je vylúčená ani nová bezpečnostná architektúra v priestore, ktorý pre geopolitiku Slovenska môže byť veľmi aktuálny už v blízkej budúcnosti.
Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu
-red1-
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
© Profilový PR rozhovor (inzercia)
Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.
Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre. Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.
13. február 2023 06:05 aktualizované 14.február 05:35, 16. február 05:25
