Rozhovor EÚ Migrácia Militarizmus Politika SLOVENSKO ukrajinský konflikt

Uhrík: Zelenský dostal z Bruselu 90 miliárd, a už je mu to zase málo!

"Nekonečné financovanie vojny nikam nepovedie"

29. mája 2026

0 Minút čítania (7)

Europoslanec a podpredseda frakcie Európa suverénnych národov (ESN) Milan Uhrík v májovom rozhovore pre portál SKSPRÁVY o tom, čo a v čom prinúti lídrov únie priznať si chybu; prečo nekonečné financovanie vojny nikam nepovedie ; o rozpore slobody médií a bruselských regulácií sociálnych sietí ; ktoré pôvodné hodnoty obhajuje a prečo ; ako v Bruseli rozhoduje ideologická väčšina a nie sila argumentov ; o migračnej politike a potrebe ochrany hraníc ; o spore Slovenska s Bruselom o energetickú suverenitu ; ako vidí rokovania EÚ s Ruskom ; o špeciálnom tribunály pri Rade Európy ; o korupcii kyjevského režimu ; o tom, čo si myslí o federalizácii EÚ… a o ďalších názoroch Milana Uhríka na horúce témy sa dočítate ďalej…

█ SKSPRÁVY: Ruská armáda 12. mája vykonala skúšobný odpal novej medzikontinentálnej balistickej strely RS-28 „Sarmat“ s takmer neobmedzeným doletom a minimálnym zachytením. Dokedy podľa vás môže vydržať v politike a ekonomike EÚ bruselská rusofóbia izolujúca alebo provokujúca najväčšiu krajinu sveta?

MILAN UHRÍK: Brusel sa už roky tlačí do konfliktov namiesto toho, aby chránil vlastné hospodárske záujmy a bezpečnosť občanov. Sankcie poškodili najmä európsky priemysel, energetiku a životnú úroveň obyčajných ľudí. Brusel naďalej pokračuje v ideologickej politike bez ohľadu na novú realitu sveta. Otázkou je, či vydržia európske štáty ekonomickú recesiu alebo mizivý rast, drahé energie a rastúcu nespokojnosť?

Skôr či neskôr budú musieť takzvaní lídri priznať, že stabilita Európy sa nedá budovať na nekonečnej eskalácii a nepriateľstve.

Tak, ako ich realita prinútila prehodnotiť prvotné rušenie atómových elektrární a uznať, že atómová energia je nevyhnutná pre budúcnosť, tak ich realita prinúti uznať aj to, že bez partnerstva s Ruskom v Európe rozvoj nebude.

█ Ako hodnotíte ďalšiu požiadavku na ďalšie zdroje financií pre Zelenského nastolenú šéfom NATO M. Ruttem, aby spojenci venovali Kyjevu 0,25 percenta svojho HDP?

Ďalšie a ďalšie požiadavky na miliardy pre Zelenského prichádzajú v čase, keď občan oprávnene očakáva, že jeho vláda bude v prvom rade riešiť domáce problémy, a nie neustále posielať finančné a materiálne balíky do zahraničia. Ide to z peňazí nás všetkých. Ak chce pán Rutte zvyšovať výdavky, mal by otvorene povedať, kto to zaplatí, či to bude platiť zo svojho vrecka a kto je konečný prijímateľ týchto peňazí.

Dlhodobá stabilita nevznikne nekonečným financovaním vojny a ukrajinských oligarchov, ale tlakom na diplomatické rokovania a hľadanie bezpečnostného kompromisu.

█ V slovenských mestách sa objavili pouličné pútače reklamy na EÚ so sloganmi „Chránime slobodu médií“. Čo si o tom máme myslieť v kontexte masívnych regulácií a cenzúry z Bruselu?

Je to bizarné. Keď Brusel básni o ochrane slobody médií, mnohí ľudia si oprávnene kladú otázku, prečo zároveň pribúdajú regulácie sociálnych sietí, tlak na „jediný správny názor“ a snahy obmedzovať nepohodlné či opozičné hlasy?

Sloboda médií nemá znamenať iba ochranu veľkých mainstreamových redakcií, ale aj priestor pre pluralitu názorov a otvorenú diskusiu bez nálepkovania. Ak EÚ financuje kampane o slobode, no zároveň centralizuje kontrolu nad informačným priestorom, vyvoláva to prirodzenú nedôveru.

Demokracia totiž stojí na slobodnej výmene názorov, nie na určovaní toho, ktoré názory sú ešte prípustné a ktoré už nie.

█ Progresívci si zasadli na Vás obviňovaním, že všetko blokujete. Z vašich úst však zaznievajú aj výzvy na obnovu, návrat k pôvodným plánom či hodnotám. Môžete niektoré spomenúť?

Hájim slovenské záujmy. Progresívci bránia záujmy všetkých iných, len tie slovenské nie. Tak je to jednoduché.

Politika nemá byť o slepom prijímaní všetkého len preto, že to prichádza z Bruselu. Áno, vyzývam k návratu k zdravému rozumu, k podpore tradičnej rodiny, ochrane hraníc, energetickej sebestačnosti, slobode slova či k tomu, aby mali národné štáty väčšie právo rozhodovať o vlastných občanoch.

Európska spolupráca mala predsa pôvodne stáť na ekonomickej spolupráci a rešpekte k suverenite štátov. Preto ak Brusel robí kroky, ktoré idú proti týmto zdravým hodnotám, je logické, že ich odmietam, hlasujem proti nim alebo sa ich snažím zvrátiť vlastnou politickou iniciatívou.

Obr.: europoslanec Milan Uhrík (ESN). Zdroj: osobný archív autora

█ Čím to je, že Vaše zásadné pripomienky a návrhy sa nedostali ani do Správy o porušovaní ľudských práv v EÚ?

V Európskom parlamente často rozhoduje ideologická väčšina, nie sila argumentov. Ak návrhy nezapadajú do dominantného pohľadu, bývajú automaticky odmietané bez širšej diskusie.

Progresívci, mimovládky, Leyenovej ľudovci, Socialisti a Zelení sa spriahli a „vyrobili“ správu o ľudských právach, ktorá je jednostranná. Prevažnú väčšinu správy tvorí dúhová, migračná a zelená agenda.

Záujem bruselských elít o práva vlastných občanov je minimálny.

█ Ako vnímate Kišiňovskú deklaráciu Rady Európy, ktorá otvára cestu k tvrdšiemu postupu voči migrantom, uľahčuje ich vyhostenie a dáva národným štátom možnosť zaviesť vlastnú migračnú politiku?

Mnohé európske štáty si po rokoch nekontrolovanej migrácie začínajú uvedomovať, že bezpečnosť občanov a ochrana hraníc nemôžu zostať iba prázdnymi heslami. Ak deklarácia posilňuje právo štátov rozhodovať o vlastnej migračnej politike a umožňuje účinnejšie vyhosťovanie nelegálnych migrantov, ide o krok bližšie k návratu kompetencií na národnú úroveň.

Dôležité však bude, či tieto opatrenia zostanú len na papieri, alebo sa reálne premietnu do praxe. A takisto, či sila týchto zmien bude dostatočná, aby celý trend zvrátila. Slabých, kozmetických riešení totiž už bolo dosť.

Európa potrebuje chránené hranice, jasné pravidlá a politiku, ktorá bude chrániť predovšetkým vlastných občanov, nie pokračovanie experimentov, ktorých negatívne dôsledky dnes vidíme v mnohých západoeurópskych mestách.

█ Ako je možné, že už teraz sa v probruselských médiách píše, že Slovensko zrejme v súdnom spore s EÚ s argumentmi o porušení veta a energetickej suverenity, teda príkazu EÚ o ukončení dodávok ruského plynu, neuspeje?

Keď časť médií už dopredu tvrdí, že Slovensko neuspeje, vyvoláva to dojem, akoby bol výsledok politicky očakávaný ešte pred samotným vecným posúdením. Faktom však je, že slovenská vláda argumentuje porušením princípu jednomyseľnosti pri opatrení, ktoré podľa nej fakticky predstavuje sankčný režim voči ruským energiám. EÚ pritom zákaz dovozu ruského plynu prijala ako súčasť stratégie REPowerEU a obhajuje ho energetickou bezpečnosťou a diverzifikáciou zdrojov.

Podľa mňa ide o jasný zásah do energetickej suverenity členských štátov a do existujúcich kontraktov.

Spor preto nebude iba právny, ale aj politický, teda o tom, kde končia kompetencie Bruselu a kde sa začínajú práva národných štátov.

█ Ku koncu mája sa majú stretnúť ministri zahraničných vecí, kde sa má otvoriť aj otázka rokovaní EÚ s Moskvou. Čo podľa vás nakoniec možno donúti Brusel priamo rokovať s Putinom ako to už naznačili belgickí, fínski, talianski či rakúski lídri alebo predseda Európskej rady A. Costa?

Aj časť európskych politikov si začína uvedomovať, že dlhodobý konflikt bez diplomatického riešenia oslabuje predovšetkým samotnú Európu. Rast cien energií, tlak na priemysel, únava verejnosti z vojnových výdavkov či obavy o bezpečnosť môžu postupne prinútiť Brusel pristúpiť k priamejším rokovaniam s Moskvou.

História ukazuje, že konflikty sa nekončia sankciami a silnými rečami, ale diplomaciou.

Ak sa bude zhoršovať ekonomická situácia a narastať tlak občanov, bude pre inštitúcie čoraz ťažšie odmietať rokovania s Ruskom ako súčasťou hľadania dlhodobého bezpečnostného usporiadania. Neverím tomu, že vzťahy s Ruskom sa nedokážu opäť urovnať. Keď sa napríklad nemecko-ruské vzťahy dokázali urovnať po krvavej 2. svetovej vojne, dokážu sa urovnať aj po konflikte na Ukrajine.

█ Ako v tejto súvislosti vidíte tlak na vznik špeciálneho tribunálu pre Rusko pri Rade Európy po vzore Norimbergu, ktorý má ambíciu súdiť ruských lídrov za agresiu voči Ukrajine?

Je to odpútavanie pozornosti od problémov, ktorým Únia čelí a vytĺkanie politického kapitálu v prospech kyjevského režimu. Špeciálny tribunál pre zločin agresie voči Ukrajine vznikol na základe dohody medzi ukrajinskou vládou a Radou Európy z minulého roka. To hovorí samé za seba. Niekto sa zrejme snaží dostať na titulky novín a koncovka tejto plánovanej akcie je vo hviezdach.

█ Na druhej strane kyjevský súd zatkol Andrija Jermaka, architekta Zelenského diktatúry. Prokurátor o.i. tvrdil, že Jermak sa pokúsil eliminovať šéfov NABU a SAP pomocou „čiernej mágie“. K tomu výroky bývalej hovorkyne Zelenského o drogách, korupcii a emocionálnej neovládateľnosti prezidenta. Čo si máme myslieť o elite kyjevského režimu?

Na to, aby sme pozerali smerom do Kyjeva s absolútnou nedôverou a aby sme okamžite zastavili tok peňazí pre Zelenského, úplne stačia medializované informácie o korupcii, ktorá tam už celé roky existuje. Je škoda, že si mnohí politici a novinári pred tým vedome zatvárajú oči.

█ Eurokrati oslávili Deň Európy konferenciou o federalizácii EÚ s ošúchanou bruselskou floskulou „potrebujeme viac jednoty“. Ako reálne vidíte ich plány na vznik európskeho superštátu s jednotnou vládou v Bruseli?

Diskusia o federalizácii sa objavuje dlhodobo, najmä v čase kríz, keď chcú byrokrati danú krízu využiť pre uchopenie väčšej moci.

Nezaháľajú však ani v štandardnom období, keď v praxi dochádza k postupnému a tichému rozširovaniu ich kompetencií. Kľúčové oblasti ako dane, obrana či väčšina sociálnej politiky zostávajú v rukách štátov a tam naráža hlbšia integrácia na politický odpor. V každom prípade treba byť na pozore vždy, keď sa o niečo podobné Leyenovej komisia pokúša. Slovensko a našu suverenitu si musíme chrániť!

Ďakujeme za rozhovor Ing. Milanovi Uhríkovi, PhD. – poslancovi Európskeho parlamentu a podpredsedovi frakcie Európy suverénnych národov

Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.

Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu.

V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave