SLOVENSKO

SIS monitoruje aj hrozby súvisiace s občianskymi protestami

Šéf SIS tvrdí, že monitorovanie situácie nie je len o samotnom konaní protestu.

Slovenská informačná služba (SIS) monitoruje aj hrozby súvisiace s protestami. Polícii odovzdáva informácie o potrebe prijatia bezpečnostných opatrení. Pokiaľ by protesty mohli ohroziť záujmy Slovenska alebo mať extrémistické pozadie, SIS ich sleduje a prípadné zistenia takisto odovzdáva polícii. Uviedol to riaditeľ SIS Michal Aláč. V súvislosti s uplynulými viacerými protestami nechcel konkretizovať, či a aké hrozby bolo treba riešiť.

„Pokiaľ sa rozprávame o protestoch, ktoré môžu ohroziť záujmy SR, či už na úseku vnútornej bezpečnosti alebo ide o nejaké protesty, ktoré môžu mať extrémistické pozadie, samozrejme, patrí to do pôsobnosti SIS a tieto informácie odstupujeme policajnému zboru, ktorý následne reaguje a sme súčinní, ak nás potrebuje,“ uviedol Aláč novinárom v parlamente po tom, čo bol v uplynulom týždni prezentovať správu o činnosti SIS.

Ilustračné foto: občianske protesty. Zdroj: archív

Šéf SIS tvrdí, že monitorovanie situácie nie je len o samotnom konaní protestu. „Hrozba je predtým, počas protestu aj potom. Nie je to len nejaký výsledok protestu. Ak bol ohrozený niečí život, zdravie alebo majetok aj v súvislosti s protestami, je to skôr pôsobnosť polície. My vieme protesty monitorovať ako jav, ktorý môže ohroziť záujmy SR,“ skonštatoval.

V súvislosti s pandemickými opatreniami sa v uplynulých mesiacoch konalo viacero protestov. Najmä v hlavnom meste došlo k potýčkam s políciou, ako aj k zablokovaniu dopravy. Protestujúci organizovali zhromaždenia zväčša pred budovami štátnych inštitúcií, ako parlament, úrad vlády či prezidentský palác.

Redakčný názor

Dúfajme, že SIS sleduje aj možné hrozby namierené voči uplatneniu základných ľudských práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, vrátane práva vyjadriť svoj názor protestným zhromaždením. V praxi by to znamenalo eliminovať aj agentov provokatérov, či už z iných bezpečnostných zložiek alebo úderky aktivistov, ktorí nenávidia ľudí s opačnými názormi. „Záujmy štátu“ sú ďalší vágny, teda neexplicitne definovaný pojem. V tomto prípade by bolo žiadúce aspoň odlíšiť „záujmy štátu“ (čiže občanov, ktorí sú nositeľmi celej moci v štáte, teda verejného záujmu ľudu) od protikladných či čiastkových záujmov „orgánov štátu“, ktoré štát, teda verejná moc občanov, zriaďuje len na výkon svojej moci a ktoré musia podliehať verejnej kontrole.

Výsledkom by preto nemali byť aktivity namierené proti základným ľudským právam, ani na sťaženie ich výkonu počas protestov. Ak mocenské orgány dostávajú monitorovanie informácie o organizátoroch, či účastníkoch protestu (ktoré sú zväčša namierené proti aktuálnej výkonnej moci), je potrebné zabezpečiť ich nezneužitie na politické účely a politický boj, čo v praxi divokého úniku informácií moci k spriazneným médiám je priam heroický čin, o ktorého transparentnosti môžeme právom pochybovať.

-red2-

 

Zroj
teraz

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button