Ilustračné foto: P.Szijjártó a S.Lavrov. Zdroj: EPA/MTI
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó navštívil Moskvu, aby tam rokoval o garanciách pre energetickú bezpečnosť svojej krajiny. Pragmaticky a normálne vlastenecky, aby ľudia nemrzli a aby podniky nemuseli robiť plynové odstávky a prepúšťať ľudí.
V Televíznych novinách RTVS to však po bruselsky a internacionálne poňal budapeštiansky spravodajstva G.M. Papuček hláškou, že jeho nečakaná návšteva v Moskve zaskočila európskych partnerov, ktorých neinformoval o svojej pracovnej ceste.
Mňa zas zaskočilo toto samozvané pravidlo akoby vystrihnuté z bývalej totalitnej éry.
Chápete? Suverénny štát si suverénne ide zabezpečiť energetickú suverenitu a sebestačnosť pre seba, čo je aj jeho základná povinnosť voči svojim občanom – a má to konzultovať s niekým cudzím v Bruseli? A s kým? S nejakým nevoleným elitárskym bezpohlavným komisárom, ktorý sa nemusí zodpovedať de fakto nikomu?
Nezdá sa mi, že by bola EÚ už unitárnym superštátom, či federáciou, kde by boli suverénne štáty len protektoráty Bruselu a museli by hlásiť či dokonca si nechať schváliť ako v totalitnom systéme akýkoľvek pohyb, cestu, aktivitu… a nebodaj ešte aj vyjadrenie, či je v súlade s vytýčenou líniou ostatného zjazdu (pozn.: dnes sa euro zjazdy eurosúdruhov volajú „samity“).
Lebo tam asi smerujeme v plánovanej samovražde Európy, aj národných štátov – vyhlásenia a postoje štátnikov a politikov zrejme bude v blízkom čase (minimálne v zahraničnej oblasti) posudzovať nepochybne nejaký bruselský angažovaný úrad či sorošovský think tank alebo naprogramovaná umelá inteligencia a dávať imprimatur na „kóšer euro výstupy“ a naopak stopku a cenzúru na „nevhodné“, čiže suverénne národné postoje.
Ešte že si Východoeurópania pamätajú totalitné maniere a praktiky… ale, žiaľ, tam vonku nás reprezentujú na 99 % internacionálni (rozumej: dnes únijní, integrační… progresívno-liberálni) euro súdruhovia, ktorým z amerického zadku Strýka Sama trčia len opätky.
Návrat k národnej suverenite, konzervatívnym hodnotám a pragmatickým postojom „všetko pre môj národ – potom ostatní“ je jedinou schodnou, sebazáchovnou, logickou a perspektívnou cestou, ktorá nevedie do priepasti, Agende smrti alebo na civilizačné popravisko. Žiaľ, na tejto ceste sú Maďari ďaleko pred nami.
Rafael E. Rafaj
