Podľa prieskumov volebných preferencií politických subjektov a podľa ich sily – percent a poradia, môžeme čítať hlavné trecie línie, ktoré určia smerovanie budúcej vlády.
Najsilnejším je sociálny faktor, ktorý zastupujú dva subjekty – Smer-SD a Hlas-SD. Obidva subjekty priamo alebo nezjavene predstavujú aj druhý názorovo-hodnotový potenciál. Smer pred voľbami vždy zintenzívni akcent na ochranu slovenských národných záujmov a Hlas má tendenciu inklinovať súbežne k progresívnemu liberalizmu.
Práve druhý najsilnejší názorový prúd je liberálny progresivizmus, ktorý pretláča na Slovensku podľa poradia prieskumov Progresívne Slovensko a úspešne vytlačil donedávna prítomný kresťanský pilier.
Jednou z nie nemožných alternatív je, že Hlas-SD môže nakoniec kvôli totožnej rivalite so Smerom znížiť hlavný, sociálnodemokratický stožiar na svojej vlajkovej lodi a rozvinúť plachty pre progresívne vetry, ktoré čoraz agilnejšie prúdia z Európskeho parlamentu a Európskej komisie.
Podľa včerajšieho prieskumu IPSOS pre denník N by tieto dva ultraľavicovo-liberálne subjekty mali dokonca 30,8 – percentnú podporu podľa aktuálnych nálad v spoločnosti, čo je druhý najsilnejší výsledok po spojenectve Smer-Hlas (34,3%).
Proslovenský variant
Z fyziky vieme, že stabilitu poskytujú minimálne tri body na ploche. Aj kvôli stabilite vlády, aj pre utlmenie vzájomnej rivality medzi lídrami R.Ficom a P.Pellegrinim by oba subjekty potrebovali do koaličnej partie minimálne tretieho.
Tu prichádza do úvahy tretí najsilnejší názorovo-hodnotový, národno-vlastenecký prúd, ktorý má najsilnejší mandát v hnutí Republika (8,6%). Smer zo spolupráce, na rozdiel od vajatania Hlasu, hnutie Republika nevylúčil.
Ak by teda Smer vyhral voľby, prirodzene by oslovil a poistil si najskôr Republiku a potom by išiel na rokovanie s Hlasom. Tu by sa črtalo pestrejšie, ale aj názorovo žiadanejšie – nielen sociálne, ale aj národné a pragmaticko-odborné smerovanie budúcej vlády zjednodušené sloganom „Slováci a Slovensko na 1. mieste“.
Šedé eminencie alebo voliči?
Niet pochýb o tom, že do zostavovania prehovorí – dúfajme, že nie marením, čiže svojvoľným výkladom – prezidentka republiky. Taktiež môžeme očakávať angažovanosť ďalších, domácich aj zahraničných aktérov, ktorí si neželajú silné pronárodne orientované vlády, „lebo globalizmus a lebo Brusel“, čiže projekt postupného uťahovania slučky na hrdle národných štátov s vidinou eurofederalizácie či dokonca unifikácie únie.
Hlas tak bude zjavne pod tlakom a ak uprednostní nátlak zahraničia, voliči by mali vedieť, že sľuby o lacnejších potravinách aj energiách sa veľmi rýchlo rozplynú v realite tých, čo budú na Slovensku de fakto rozhodovať spoza opony.
K tejto trojici by sa mohol a možno aj musel pridať štvrtý subjekt – záleží na percentách, ktoré urobia najmä Smer a Republika. Na výber by bola teoreticky ešte SNS, ktorá by mala bližšie k Smeru (ale jej vstup do NR SR je stále otázny), alebo „predaná nevesta“ Sme rodina, ktorá by skôr inklinovala k Hlasu. Ak by došlo až k tejto päťkoalícii, tak táto zostava by mala doskonca ústavnú väčšinu.
Budúca vláda by podľa tohto spájania mala silný sociálny, ekonomicko-pragmatický, aj národný pilier, pretože ak si štát neurčí jasné hranice voči globalistickým a unifikačným tlakom, vrátane tlaku nadnárodných korporácií, nič zásadné sa pre Slovákov nezmení.
Liberálny variant
Ak by sme naopak z nejakých obštrukcií zažili palácový prevrat a poverenie na zostavenie vlády by dostal M.Šimečka (Progresívne Slovensko), potom by na liberálne a ideologické experimenty šimečkovci a ich tútori potrebovali nesúrodú päťkoalíciu s liberálno-progresívnym jadrom (PS-Hlas-SaS) a k nim dvoch konzervatívne sa tváriacich štatistov (KDH a Sme rodina). Tento mačko-pes s dominanciou progresívneho liberalizmu by disponoval 82 poslancami, čo je menej ako prvý, pronárodný, variant.
Veľa schodných a udržateľných možností na scéne nie je. Preto by voliči mali brať do úvahy aj politického „španielskeho vtáčika“, kde síce opozičná ľudová strana voľby vyhrala, ale najviac sa tešil druhý v poradí, ktorý má väčšiu šancu pozeliepať koalíciu.
Rozhodovanie je preto jasné. Ak Slováci chcú normálnu, Slovensku a nie cudzím slúžiacu vládu s jasným sociálnym, ekonomickým, ale aj vlasteneckým a pragmaticko-odborným zameraním, mali by posilniť voľbu prvého a štvrtého v poradí, teda Smer-SD a hnutie Republika, ktoré by vytvorili silnú protiváhu liberálno-progresívnym špekuláciám.
Riešenie povolebnej rovnice o viacerých neznámych je tak už teraz zrejmé: čím silnejší mandát dostane Uhríkova Republika, tým je pravdepodobnosť proslovenskej vlády s odstavením populistov, amatérov, liberálnych extrémistov, karieristov či prozahraničných janičiarov väčšia a jasnejšia.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou a ochranou slobody slova a prejavu.
Ilustračné foto: autor
25. júl 2023 06:01
