PolitikaSLOVENSKO

Varovný prst z Bruselu. Maďarsko a Slovensko vraj čelia vážnym problémom v boji proti korupcii

Reakcia na vzdorovité štáty?

V Maďarsku a na Slovensku pretrvávajú významné problémy ohrozujúce boj proti korupcii, nezávislosť médií či fungovanie občianskej spoločnosti, vyhlásila Európska komisia, informuje na svojom portály televízia ta3

V každoročnom hodnotení stavu právneho štátu vo všetkých 27 členských krajinách to uviedla Európska komisia (EK).

Obavy a zhoršujúca sa situácia

Podľa jej podpredsedníčky Věry Jourovej štáty úplne či čiastočne splnili dve tretiny (68 percent) odporúčaní vydaných v roku 2023.

Aj keď došlo k zlepšeniam, v niektorých členských krajinách podľa tlačového vyhlásenia EK pretrvávajú obavy a situácia sa ďalej zhoršuje.

Dôležitosť „právneho štátu“

„Právny štát je tmelom našich demokracií a zárukou našich práv. Bez právneho štátu by naše demokracie a ekonomiky skončili v troskách,“ uviedla končiaca eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Jourová.

„Tohtoročná správa ukazuje, že členské štáty zlepšili a posilnili právny štát, žiaľ, vo viacerých členských štátoch ale v rôznych kategóriách pretrvávajú obavy. To znamená, treba urobiť ešte viac práce pre zlepšenie nezávislosti súdnictva, pre účinný boj proti korupcii a pre zlepšenie bezpečnosti novinárov a organizácií občianskej spoločnosti,“ dodala.

Rovnako ako v troch predchádzajúcich prípadoch hodnotila komisia štyri oblasti: Súdne systémy, boj proti korupcii, pluralitu médií a celkovú kontrolu a vyváženosť inštitúcií.

Nedostatky Maďarska

„Maďarsko nedosiahlo žiadny pokrok, pokiaľ ide o zlepšenie transparentnosti prideľovania prípadov na súdoch nižších stupňov ani žiadny pokrok pri prijímaní komplexných reforiem v oblasti lobovania; rovnako sa nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie spoľahlivých záznamov o vyšetrovaní, stíhaní a právoplatných rozsudkoch v prípadoch korupcie na vysokej úrovni,“ uvádza sa v časti správy, ktorá sa týka Maďarska.

Budapešť podľa EK tiež neurobila žiadny pokrok v záujme „posilnenia nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s ohľadom na európske štandardy pre verejnoprávne médiá“.

Rovnako má Maďarsko naďalej problémy s podporou „bezpečného občianskeho priestoru“ a neodstránilo prekážky, ktoré „ovplyvňujú organizácie občianskej spoločnosti“.

Organizácie občianskej spoločnosti sú sprostredkovateľom medzi verejnými orgánmi a občanmi a patria medzi ne napríklad mimovládne organizácie.

„Obavy“ aj o Slovensko

Slovensko podľa správy EK nedosiahlo „žiadneho pokroku pri zavádzaní opatrení, ktoré by zabezpečili, že členovia súdnej rady budú mať dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie“, takisto nedošlo podľa únijnej exekutívy k žiadnemu pokroku pri zavádzaní návrhov na reguláciu lobovania a na posilnenie legislatívy o konflikte záujmov.

Podobne ako v susednom Maďarsku aj pri Slovensku spomína Európska komisia obavy o nezávislosť verejnoprávnych médií.

Krajina podľa správy dosiahla len „určitý pokrok pri vytváraní legislatívnych a iných záruk pre zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov“.

Pozadie témy

Redakčne poznamenávame, že tlaky Komisie sa sústredili práve na dva „problémové štáty“ z pohľadu podpory vojny a vyzbrojovania ukrajinského režimu. Práve militarizmus sa stáva výzvou a transformáciou únie aj na vojenskú úniu, čo oznámila von der Leyenová v prejave pred svojim zvolením.

Paradoxne o korupcii mentoruje Komisia, na čele ktorej stojí – a zrejme budú jej členmi staronoví komisári, osoba, ktorá je zodpovedná za netransparentné a kontroverzné proticovidové opatrenia. Pripomíname, že práve Leyenovú vyšetruje európska prokuratúra z podozrenia na korupčné správanie a klientelizmus v prípade obstarávania experimentálnych látok, tzv. „vakcín“ na covid-19.

V minulosti musela odstúpiť celá Európska komisia pre škandál s korupciou v jej radoch pod vedením Jacquesa Santera. Keďže dotknutí komisári odmietli rezignovať a pretože predseda Európskej komisie nemal moc odvolať týchto komisárov, Santer a celá komisia rezignovali 15.marca 1999, v deň vydania kritickej správy.

Ďalším spoločným menovateľom Maďarska a Slovenska je odmietavý postoj akceptovať stopnutie tranzitu ruskej ropy ropovodom Družba, ktorý privádza ropu práve na Slovensko a do Maďarska. Oba štáty sa už obrátili so sťažnosťou na Ukrajinu na Európsku komisiu, ktorá môže mať aj vďaka týmto postojom a vyhláseniam na adresu oboch štátov navrch.

-red3-

Ilustračné foto: sídlo Európskej komisie. Zdroj: internet/european commission

24. júl 2024    14:25

Zroj
ta3

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button