
V Maďarsku a na Slovensku pretrvávajú významné problémy ohrozujúce boj proti korupcii, nezávislosť médií či fungovanie občianskej spoločnosti, vyhlásila Európska komisia, informuje na svojom portály televízia ta3
V každoročnom hodnotení stavu právneho štátu vo všetkých 27 členských krajinách to uviedla Európska komisia (EK).
Obavy a zhoršujúca sa situácia
Podľa jej podpredsedníčky Věry Jourovej štáty úplne či čiastočne splnili dve tretiny (68 percent) odporúčaní vydaných v roku 2023.
Aj keď došlo k zlepšeniam, v niektorých členských krajinách podľa tlačového vyhlásenia EK pretrvávajú obavy a situácia sa ďalej zhoršuje.
Dôležitosť „právneho štátu“
„Právny štát je tmelom našich demokracií a zárukou našich práv. Bez právneho štátu by naše demokracie a ekonomiky skončili v troskách,“ uviedla končiaca eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Jourová.
„Tohtoročná správa ukazuje, že členské štáty zlepšili a posilnili právny štát, žiaľ, vo viacerých členských štátoch ale v rôznych kategóriách pretrvávajú obavy. To znamená, treba urobiť ešte viac práce pre zlepšenie nezávislosti súdnictva, pre účinný boj proti korupcii a pre zlepšenie bezpečnosti novinárov a organizácií občianskej spoločnosti,“ dodala.
Rovnako ako v troch predchádzajúcich prípadoch hodnotila komisia štyri oblasti: Súdne systémy, boj proti korupcii, pluralitu médií a celkovú kontrolu a vyváženosť inštitúcií.
Nedostatky Maďarska
„Maďarsko nedosiahlo žiadny pokrok, pokiaľ ide o zlepšenie transparentnosti prideľovania prípadov na súdoch nižších stupňov ani žiadny pokrok pri prijímaní komplexných reforiem v oblasti lobovania; rovnako sa nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie spoľahlivých záznamov o vyšetrovaní, stíhaní a právoplatných rozsudkoch v prípadoch korupcie na vysokej úrovni,“ uvádza sa v časti správy, ktorá sa týka Maďarska.
Budapešť podľa EK tiež neurobila žiadny pokrok v záujme „posilnenia nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s ohľadom na európske štandardy pre verejnoprávne médiá“.
Rovnako má Maďarsko naďalej problémy s podporou „bezpečného občianskeho priestoru“ a neodstránilo prekážky, ktoré „ovplyvňujú organizácie občianskej spoločnosti“.
Organizácie občianskej spoločnosti sú sprostredkovateľom medzi verejnými orgánmi a občanmi a patria medzi ne napríklad mimovládne organizácie.
„Obavy“ aj o Slovensko
Slovensko podľa správy EK nedosiahlo „žiadneho pokroku pri zavádzaní opatrení, ktoré by zabezpečili, že členovia súdnej rady budú mať dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie“, takisto nedošlo podľa únijnej exekutívy k žiadnemu pokroku pri zavádzaní návrhov na reguláciu lobovania a na posilnenie legislatívy o konflikte záujmov.
Podobne ako v susednom Maďarsku aj pri Slovensku spomína Európska komisia obavy o nezávislosť verejnoprávnych médií.
Krajina podľa správy dosiahla len „určitý pokrok pri vytváraní legislatívnych a iných záruk pre zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov“.
Pozadie témy
Redakčne poznamenávame, že tlaky Komisie sa sústredili práve na dva „problémové štáty“ z pohľadu podpory vojny a vyzbrojovania ukrajinského režimu. Práve militarizmus sa stáva výzvou a transformáciou únie aj na vojenskú úniu, čo oznámila von der Leyenová v prejave pred svojim zvolením.
Paradoxne o korupcii mentoruje Komisia, na čele ktorej stojí – a zrejme budú jej členmi staronoví komisári, osoba, ktorá je zodpovedná za netransparentné a kontroverzné proticovidové opatrenia. Pripomíname, že práve Leyenovú vyšetruje európska prokuratúra z podozrenia na korupčné správanie a klientelizmus v prípade obstarávania experimentálnych látok, tzv. „vakcín“ na covid-19.
V minulosti musela odstúpiť celá Európska komisia pre škandál s korupciou v jej radoch pod vedením Jacquesa Santera. Keďže dotknutí komisári odmietli rezignovať a pretože predseda Európskej komisie nemal moc odvolať týchto komisárov, Santer a celá komisia rezignovali 15.marca 1999, v deň vydania kritickej správy.
Ďalším spoločným menovateľom Maďarska a Slovenska je odmietavý postoj akceptovať stopnutie tranzitu ruskej ropy ropovodom Družba, ktorý privádza ropu práve na Slovensko a do Maďarska. Oba štáty sa už obrátili so sťažnosťou na Ukrajinu na Európsku komisiu, ktorá môže mať aj vďaka týmto postojom a vyhláseniam na adresu oboch štátov navrch.
-red3-
Ilustračné foto: sídlo Európskej komisie. Zdroj: internet/european commission
24. júl 2024 14:25