VÝROČIE: Trianonská mierová zmluva garancia južnej hranice Slovenska

Porážka Nemecka, Rakúsko-Uhorska a ich prívržencov bola spečatená prímerím platným od 11:00 hod. dňa 11. novembra 1918. Skutočné mierové rokovania o vysporiadaní sa s vinníkmi vojny a novom usporiadaní Európy sa konali na predmestiach Paríža od januára 1919 do konca roku 1920, neskôr boli dopĺňané rozhodnutiami konferencie veľvyslancov až do roku 1926.

Výsledkom parížskych rokovaní boli najmä mierové zmluvy s porazenými mocnosťami, nové hranice v Európe a založenie Spoločnosti národov.

Z hľadiska nového Česko-slovenska, ktoré vzniklo 28. 10. 1918, prináša versailesský mierový systém stabilné štátne hranice s Rakúskom, Nemeckom, Poľskom, Rumunskom a napokon vďaka trianonskej zmluve aj s Maďarskom.

Rokovania o mierových podmienkach a usporiadaní nových hraníc Maďarska po rozpade Rakúsko-Uhorska boli mimoriadne náročné.

Predstavitelia Maďarska neboli zmierení s rozdelením územia Uhorska podľa národnostného princípu na maďarské územie a územia nemaďarských národov. Víťazné mocnosti pri novom usporiadaní Európy však postavili tento princíp za jeden zo základných pilierov stability.

Trianonská zmluva podpísaná 4. júna 1920 na zámku Grand Trianon pri Paríži tak stanovila aj priebeh československo-maďarskej štátnej hranice, všeobecne popísanej v článku 27, ods. 4, z východu od rumunsko-maďarskej hranice smerom na západ k rakúsko-maďarskej hranici.

V súlade s mierovými zmluvami bola zriadená Medzinárodná komisia pre stanovenie hraníc Československo-maďarských (Československomaďarská delimitačná komisia, rozhraničovacia komisia). Jej úlohou bolo najmä stanovenie podrobného priebehu hraničnej čiary v teréne v intenciách generálneho určenia podľa trianonskej zmluvy, vytýčenie a vyznačenie štátnej hranice v teréne a vyhotovenie hraničného dokumentárneho diela, ktoré podrobne a jednoznačne znázorňuje a popisuje priebeh hraničnej čiary.

V medzivojnovom období bola hranica viac-menej rešpektovaná. Zlom nastal následne po Mníchovskej zrade, kedy na základe Viedenskej arbitráže diktovanej Nemeckom, Talianskom a Maďarskom, od 2. novembra 1938 získalo Maďarsko od Československa časť južného Slovenska (takmer štvrtinu svojho vtedajšieho územia) a južnú časť Podkarpatskej Rusi.

V marci 1939 po krátkom vojenskom ataku naviac obsadilo severovýchodnú časť východného Slovenska. Po skončení druhej svetovej vojny bola viedenská arbitráž anulovaná. Československo-maďarská hranica sa vrátila k predvojnovému priebehu s výnimkou územia Podkarpatskej Rusi, ktorá ako Zakarpatská Ukrajina bola pričlenená k Sovietskemu Zväzu.

Aj v súčasnosti musí Slovensko čeliť veľkomaďarskému revizionizmu Budapešti, ktorá stále spochybňuje usporiadanie po 1.svetovej vojne šírením floskúl iredenty o údajne „ukradnutom území“ či označovaním Slovenska za „Félvidék“ (Hornú zem).

Tejto propagande podlieha aj časť občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Sporadicky sa stále objavujú aj politické výzvyv duchu týchto revizionistických zámerov ako napríklad spochybnenie platnosti Benešových dekrétov, ktoré zas boli súčasťou usporiadania pomerov po 2.svetovej vojne, kde rovnako Maďarsko bolo porazeným štátom.

-red3-

Ilustračné foto: zámok Trianov/Francúzsko. Zdroj: Pixabay

4. jún 2023 15:15