Zákon na ochranu republiky
V roku 1923 bol v Československu prijatý zákon na ochranu republiky. Bol reakciou na atentát na Aloisa Rašína, ministra financií ČSR. Od vzniku SR 1. januára 1993 sa občas vynorí aj u nás otázka prijatia Zákona na ochranu republiky.
V Gruzínsku v týchto dňoch parlament prijímal zákon o mimovládnych organizáciách, podľa ktorého všetky organizácie, do ktorých tečie dvadsať a viac percent rozpočtu zo zahraničných peňazí, sa musia registrovať ako takzvaní „agenti zahraničného vplyvu“.
V Slovensku sa tiež prijíma zákon, ktorý má sprehľadniť a obmedziť financovanie mimovládnych organizácií zo zahraničia. V Gruzínsku sú kvôli tomuto masívne demonštrácie, Gruzínsko sa „majdanizuje“.
V Slovensku sa opozícii nepodarilo dostať do ulíc dostatočné množstvo ľudí. U nás došlo k atentátu na premiéra. Kladiem legitímnu otázku, či neexistuje spoločný režisér týchto udalostí.
Táto otázka je výsledok konceptuálneho myslenia, podľa ktorého sa v politike nič nedeje náhodne a udalosti na seba príčinne nadväzujú.
Atentát na premiéra našu vnútroštátnu situáciu mimoriadne destabilizuje. Je potrebné si uvedomiť, že dnes improvizujeme s postom predsedu parlamentu, teraz už aj post predsedu vlády bude obsadený improvizovane a vďaka prezidentke je improvizovane obsadený aj post riaditeľa SIS.
Jedná sa prakticky o kľúčové posty v štáte. Pavla Gašpara môže plnohodnotne menovať prezidentka na post riaditeľa SIS prakticky okamžite. Urobí to, ak cíti zodpovednosť za štát, pretože teraz sa nejedná o persónu, ale o štátnu inštitúciu a štát.
Zasadnúť by mala koaličná rada a riešiť post predsedu parlamentu. Je totiž na stole aj veľmi vážna otázka, že ak pán Fico aj atentát prežije, čo mu všetci úprimne prajeme, či mu podlomené zdravie dovolí vrátiť sa na post premiéra.
Všetky tieto prvky nestability sú dôvodom na prijatie Zákona na ochranu republiky.
Jeho pracovné verzie existujú, parlament by ho mal prijať v skrátenom legislatívnom konaní vzhľadom na urgentnosť situácie. Ak nespochybňoval demokraciu v prvej ČSR, nemôže ani dnes. Pritom v ČSR za porušenie tohto zákona hrozili 20-ročné tresty, za istých okolností až doživotie. Bez vyčkávania a okúňania je potrebné prijať dostatočne tvrdý zákon o financovaní mimovládnych organizácií zo zahraničia a Zákon o RTVS. Je čas na rozhodné kroky, váhanie by mohlo mať nedozerné dôsledky.
Štefan Paulov
O autorovi: MUDr. Štefan Paulov je lekár, kardiológ. Ide o bývalého poslanca Federálneho zhromaždenia, ktorý hlasoval v roku 1992 za zákon o zániku federácie a Česko-Slovenska. Je signatárom Nitrianskej deklarácie o suverenite, presadzuje princíp suverenity na rôznych fórach, je pravidelným hosťom v relácii Slobodného vysielača Vzdelávanie dospelých.
Ilustračné foto: SKsprávy
16. máj 2024 05:50