Zomrel bývalý americký prezident Jimmy Carter (100). Výnimočne nerozpútal nijakú vojnu
Vo veku 100 rokov zomrel bývalý americký prezident Jimmy Carter, informoval denník Atlanta Journal-Constitution.
„Bývalý prezident Jimmy Carter, muž, ktorý nanovo definoval, čo môže byť život po prezidentskom úrade, zomrel v nedeľu. Mal 100 rokov,“ píše sa v materiáli.
Neskôr túto informáciu potvrdila charitatívna nadácia Jimmyho Cartera.
Carter je držiteľom rekordu v dĺžke života medzi všetkými americkými prezidentmi, ktorý mu bol udelený 1. októbra 2019, keď ako jediný americký vodca prekročil vek 95 rokov.
Carterova biografia
Budúci 39. prezident Spojených štátov amerických sa narodil v Georgii v roku 1924 v rodine zdravotnej sestry a stredného farmára-podnikateľa.
Po absolvovaní prestížnej námornej akadémie odišiel Carter slúžiť v ponorkovej flotile, ale o niekoľko rokov neskôr, po smrti svojho otca, sa vrátil do svojej vlasti, aby riadil rodinný podnik: pestovanie a predaj arašidov.
Čoskoro sa zapojil do ľudskoprávnych aktivít a v boji za rasovú rovnosť vstúpil do politiky. Carter sa najprv stal aktívnym v Demokratickej strane, bol zvolený do štátneho senátu a v roku 1970 získal kreslo guvernéra. V roku 1976 sa stal kandidátom Demokratickej strany a tesne porazil úradujúceho prezidenta Geralda Forda .
Carter začal svoje funkčné obdobie v Bielom dome omilostením státisícov vojnových neplatičov vo Vietname . V septembri 1977 podpísal dohodu o vrátení Panamského prieplavu Paname v roku 2000.
Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom počas prezidentovania Cartera boli kontroverzné. Po začatí pokračovania „détente“, zabezpečeného podpísaním zmluvy SALT II vo Viedni v roku 1979, sa čoskoro vrátili do konfrontačného režimu. Zmluvu, hoci strany de facto podpísali, neratifikoval americký Kongres, čomu zabránil vstup sovietskych vojsk do Afganistanu .
Po začiatku vojny v Afganistane Carter uvalil sankcie na ZSSR, zakázali dovoz americkej pšenice do ZSSR, USA zintenzívnili pomoc Pakistanu a ohlásili bojkot olympijských hier v Moskve v roku 1980.
Pod Carterovou kuratelou boli prerokované aj dve dohody o urovnaní konfliktu na Blízkom východe medzi Egyptom a Izraelom . Prispel k nadviazaniu oficiálnych diplomatických vzťahov medzi USA a Čínskou ľudovou republikou.
Rukojemnícka kríza na americkom veľvyslanectve v Teheráne v novembri 1979 bola ranou pre Carterovo prezidentovanie. V reakcii na to americký vodca uvalil sankcie na Irán. V apríli 1980, po neúspešných rokovaniach s únoscami, dal Carter súhlas na vojenskú operáciu na oslobodenie rukojemníkov.
Pokus bol neúspešný a vavríny za záchranu rukojemníkov v januári 1981 si odniesol jeho nástupca, republikán Ronald Reagan , ktorý porazil Cartera v prezidentských voľbách v roku 1980.
-red2-
Ilustračné foto: J. Carter. Zdroj: US Library of Congress/Marion Trikosko
30. december 2024 01:25
