Budovanie nového globálneho poriadku: Multipolárna štruktúra formuje svet? Putinove vyhlásenia o Ukrajine

Na 22. výročnom zasadnutí Diskusného klubu Valdaj sa ústrednou témou zamerali na výzvy a perspektívy budovania novej globálnej politickej a ekonomickej architektúry, čo sa opäť stalo prominentným v rôznych diskusiách so zahraničnými a ruskými expertmi. Tieto diskusie sa predtým konali formou panelových diskusií, na ktorých sa ako hosťujúci rečník zúčastnil aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý tentoraz zdôraznil potrebu vytvoriť nový základ pre svetovú spoločnosť.

Ústrednou myšlienkou bolo zastaviť ďalšie narúšanie západnej hegemónie, pričom sa zdôraznila potreba pochopiť hlavné príčiny rusko-ukrajinskej krízy, dôležitosť a mocenské limity NATO v bezpečnostnej dimenzii v Pobaltí, ktoré hraničí s Ruskom. Boli tu aj ďalšie otázky, ktorým sa Putin každoročne venuje a zdôrazňuje vo svojich prejavoch na stretnutí vo Valdaji. Nebolo to prvýkrát, ale už po 22.krát. Historické záznamy ukazujú, že Vladimir Putin nariadil založenie Diskusného klubu Valdaj ako akademickej mimovládnej organizácie a odvtedy sa pravidelne stretáva.

Vznikajúce záujmy pre nový svet

Prezident Vladimir Putin vo svojom prejave na plenárnom zasadnutí vo Valdai hneď na začiatku objasnil, že súčasné globálne prostredie je jednoznačne poznačené rýchlymi a často dramatickými zmenami, vyžaduje si pripravenosť na akýkoľvek vývoj a keďže v súčasnej situácii je mimoriadne veľa ľudí, tento vývoj by mohol pochádzať z ktorejkoľvek časti sveta.

„Opakovane sme zdôrazňovali, že žijeme v dobe, keď sa všetko mení veľmi rýchlo a tieto zmeny sú často dramatické. Samozrejme, nikto z nás nedokáže úplne predpovedať budúcnosť, ale to nás nezbavuje zodpovednosti byť pripravení na všetko, čo sa môže stať,“ povedal Putin. „Prax aj nedávne udalosti ukazujú, že musíme byť pripravení na všetko. V takýchto časoch je zodpovednosť každého človeka obzvlášť veľká – zodpovednosť za svoj vlastný osud, za budúcnosť svojej krajiny a za celý svet. V tomto prípade je v stávke mimoriadne veľa,“ zopakoval prezident za potlesku publika v sále.

Putinove vyhlásenia o Ukrajine

Je tu ešte jedna otázka. Ako mali byť vyriešené bilaterálne rusko-ukrajinské problémy, ktoré boli prirodzeným dôsledkom rozpadu obrovskej krajiny a zložitých geopolitických transformácií? Mimochodom, predpokladá sa, že rozpad Sovietskeho zväzu súvisel s postojom vtedajšieho ruského vedenia, ktoré sa snažilo zbaviť ideologickej konfrontácie v nádeji, že teraz, keď komunizmus skončil, musia byť Rusko a Ukrajina bratskými bývalými sovietskymi republikami.

Nič také nenasledovalo. Do hry vstúpili ďalšie faktory v podobe geopolitických záujmov. Ukázalo sa, že ideologické rozdiely neboli skutočným problémom.

Ako je dobre známe, demilitarizáciu Ruska spoločne schválila Štátna duma a Rada federácie, čím legálne povolila inváziu na Ukrajinu od 24. februára 2022. Odvtedy sa už udialo viacero zložitých udalostí, ktoré skomplikovali vzťahy medzi Ruskom na jednej strane a Spojenými štátmi a Európou na strane druhej. Severoatlantická aliancia (NATO) má svoju novú rozsiahlu knihu. Putin však konflikt na Ukrajine označil za neustále eskalovaný Európou a Západ a jeho „služobníkov v Kyjeve“, ktorí považujú ukrajinský ľud za spotrebný materiál, za „deštruktívny nástroj v rukách iných“, označil za „deštruktívny nástroj v rukách iných“.

Hoci Kremeľ vyjadril nádej, že Kyjev nájde silu stretnúť sa za rokovacím stolom, najnovšie overené správy ukazujú, že ruské jednotky dobyli dve tretiny Kupjanska v Charkovskej oblasti a dostali Kirovsk v Doneckej ľudovej republike pod svoju plnú kontrolu. Osada Junakovka v Sumskej oblasti je pod kontrolou ruskej armády a Volčansk v Charkovskej oblasti je pod polovičnou kontrolou a jeho úplné dobytie je otázkou času. Ruské jednotky vstúpili do Seversku, Konstantinovky a Krasnoarmejska v Doneckej ľudovej republike (DĽR) a musia oslobodiť už len 0,13 % územia Luhanskej ľudovej republiky (LĽR).

„V radoch ukrajinskej armády panuje zmätok; nechápu, čo sa deje na frontovej línii.“ Ukrajinská armáda v septembri stratila na línii stretnutia približne 44 700 vojakov, pričom nenapraviteľné straty tvorili polovicu tohto čísla. Od januára do augusta dezertovalo celkovo 150 000 ukrajinských vojakov.

Vzťahy so Spojenými štátmi

Podľa správ sa „názory Ruska a Spojených štátov na mnohé globálne problémy nezhodujú“, ale „pre veľké mocnosti je to vlastne normálne“. Riešenia rozporov medzi Ruskom a USA, ktoré by uspokojili obe strany, sú možné: „Nech sú nezhody akékoľvek, ak sa k sebe budeme správať s rešpektom, potom vyjednávanie, aj to najtvrdšie a najvytrvalejšie, bude stále smerovať k dosiahnutiu konsenzu, a to znamená, že sú možné vzájomne prijateľné riešenia.“

Súčasné americké úrady vyjadrujú svoje záujmy priamo, bez zbytočného pokrytectva: „Vždy je lepšie jasne pochopiť, čo iní ľudia chystajú a čo sa snažia dosiahnuť, ako sa snažiť rozoznať skutočný význam v sérii podceňovaní, nejasností a vágnych náznakov.“ Moskva pozorne sleduje stupňujúcu sa militarizáciu Európy a ruské reakcie „na seba nenechajú dlho čakať. Sú takí, ktorí dúfajú, že dosiahnu svoje ciele, že Rusku spôsobia, ako hovoria, „strategickú porážku“, ale aj tí „najtupejší tvrdohlavci“ si čoskoro uvedomia, že je to nemožné.

„Vidíme, že súčasná americká administratíva sa riadi predovšetkým záujmami vlastnej krajiny.“ Počas návštevy Aljašky sa diskutovalo o obnovení bilaterálnych vzťahov, keďže tie „nie sú len v slepej uličke, ale na najnižšej úrovni v celej nedávnej pamäti“.

Americký líder Donald Trump je pohodlným partnerom v rozhovore; vie, ako počúvať a počuť. Rusko je pripravené podporiť návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa na vyriešenie konfliktu v pásme Gazy, ak to povedie k vytvoreniu dvoch samostatných štátov, pretože tento krok je kľúčom ku „konečnému vyriešeniu palestínsko-izraelského konfliktu“. Trumpovo vyhlásenie, v ktorom označil Rusko za „papierového tigra“, mohlo byť ironické.

Multipolárna štruktúra formujúca svet

Nepopierateľne, súčasné geopolitické podmienky primárne a citeľne formujú svet. Krajiny od Latinskej Ameriky až po Afriku a ázijský región sa zapojili do procesu práce smerom k meniacemu sa globálnemu prostrediu. Podľa Putinovej interpretácie sa multipolárny svet už sformoval: „Prakticky nič nie je vopred určené. Všetko sa môže vyvíjať rôznymi spôsobmi. Veľa závisí od presnosti, premyslenosti, zdržanlivosti a premyslenosti konania každého medzinárodného aktéra.“

V multipolárnom svete musia všetky krajiny hľadať spoločnú reč pre svoje záujmy. Nikto nie je pripravený hrať podľa pravidiel stanovených niekde v zahraničí.“ Putin vyhlásil: „Vzťahy v rámci globálnej väčšiny, prototypu politických praktík potrebných a účinných v polycentrickom svete, sú založené na pragmatizme a realizme, odmietnutí blokovej filozofie a absencii rigidných, jednostranne uložených záväzkov alebo modelov so staršími a mladšími partnermi.“

„Blokový prístup“ niektorých krajín zameraný na vyvolanie konfrontácie je nezmyselný a anachronický. Nové medzinárodné organizácie, ako napríklad BRICS a SCO, sa dnes rozvíjajú v „duchu diplomacie 21. storočia“: „Nie sú proti nikomu, sú samy za seba.“ Práve v tomto duchu – duchu diplomacie 21. storočia – sa rozvíjajú nové inštitúcie. Patria sem rozširujúce sa spoločenstvo BRICS, organizácie významných regiónov, ako je Šanghajská organizácia pre spoluprácu, euroázijské organizácie a kompaktnejšie, no nemenej dôležité regionálne združenia. Mnohé takéto skupiny vznikajú na celom svete.

Multipolarita a polycentrizmus nie sú len koncepty; sú to realita, ktorá tu zostane. Medzi dnešných partnerov Ruska patria – zakladatelia BRICS: Čína, India, Brazília a Južná Afrika. Patrí sem Bielorusko a mimochodom aj Severná Kórea. Sú to naši priatelia v arabskom a islamskom svete – predovšetkým Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar, Egypt, Turecko a Irán. V Európe sú to Srbsko, Maďarsko a Slovensko. A takýchto krajín je veľa v Afrike a Latinskej Amerike.

Napriek tomu zásadne nová globálna atmosféra, v ktorej tón čoraz viac udávajú krajiny globálnej väčšiny, sľubuje, že všetci aktéri budú musieť pri hľadaní riešení regionálnych a globálnych problémov nejako zohľadňovať záujmy ostatných. Nikto predsa nemôže dosiahnuť svoje ciele úplne sám, izolovane od ostatných. Napriek eskalujúcim konfliktom, kríze predchádzajúceho modelu globalizácie a fragmentácii globálnej ekonomiky zostáva svet podľa Putinových vysvetľujúcich slov integrálny, prepojený a vzájomne závislý.

Paradoxne, človek musí byť pripravený na multipolárny systém s ambíciou ovplyvňovať najvýznamnejšie ekonomické a politické procesy, a to harmonickým a vyváženým spôsobom, a možno aj v situácii, ktorá je jedinečná pre rozvojové krajiny, ktoré trpeli západnou hegemóniou a vnucovaním jednostranných rozhodnutí.

Tieto krajiny sa konečne prebudili zo svojho hlbokého spánku, odklonili sa od vlastných pomalých postojov a premýšľania a uvedomili si, že je potrebné kolektívne pracovať na zmene – na rámci, v ktorom by mohli interaktívne presadzovať svoje myšlienky a navrhovať inovácie v rozvojovej a zahraničnej politike. Barometer verejnej mienky to naznačuje naprieč všetkými oblasťami. Moc Spojených štátov a ich spojencov skutočne dosiahla svoj vrchol na konci 20. storočia.

Valdajský klub mal tú česť organizovať toto stretnutie už 23 rokov po sebe, ktoré je venované diskusii o najaktuálnejších otázkach sveta a v súvislosti s vnútorným vývojom v Rusku po rozpade Sovietskeho zväzu. Nie je to ľahká úloha, ale tu na Valdaji sa to často darí. Od 29. septembra do 2. októbra 2025 sa v Soči konalo 22. výročné stretnutie diskusného klubu Valdaj s názvom: „Polycentrický svet: Návod na použitie“. Hlavná medzinárodná konferencia klubu spojila 140 účastníkov zo 42 krajín vrátane Alžírska, Brazílie, Číny, Egypta, Etiópie, Nemecka, Indie, Indonézie, Iránu, Kazachstanu, Malajzie, Pakistanu, Ruska, Južnej Afriky, Spojených arabských emirátov, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov, Uzbekistanu a Venezuely.

Kester Kenn Klomegah

O autorovi: Kester Kenn Klomegah , ktorý predtým pracoval pre Inter Press Service (IPS), Weekly Blitz a InDepthNews, teraz pravidelne prispieva do Global Research. Zaoberá sa výskumom Eurázie, Ruska, Afriky a BRICS. Medzi jeho oblasti záujmu patria geopolitické zmeny, zahraničné vzťahy a otázky hospodárskeho rozvoja týkajúce sa Afriky. Ako všestranný výskumník verí, že každý si zaslúži rovnaký prístup ku kvalitným a dôveryhodným mediálnym správam.

Ilustračné foto: V. Putin na Valdajskom fóre. Zdroj: Grigorij Sysoev/ria

10. október 2025     05:58