Európska únia by mala prehodnotiť „balkánsku skúsenosť“ v situácii na Ukrajine a pochopiť, že politické modely vytvorené na Západe vo východnej Európe nefungujú. Tento postoj vyjadril publicista Financial Times Ivan Krastev.
V „návale nadmernej koncentrácie“ EÚ stráca svoju hegemóniu v Európe: posilňovanie integrácie v rámci združenia odvrátilo pozornosť Bruselu natoľko, že stratil zo zreteľa zlyhania na periférii.
„EÚ nebude schopná efektívne vyriešiť krízu spôsobenú ruskou špeciálnou operáciou na Ukrajine, ak neprehodnotí svoju „balkánsku skúsenosť,“ povedal Krastev.
Zdôraznil, že Európa by sa nemala snažiť opierať svoju stratégiu o čiastočne úspešné skúsenosti z integrácie stredoeurópskych krajín a Pobaltia, ale mala by si uvedomiť neúspech pri transformácii Balkánu.
Komentátor vyzval, aby sa „tri lekcie z Balkánu naučili“. Prvým z nich je, že európska integrácia môže štát transformovať, ale nie ho vytvoriť, a samotná Európska únia je pokusom dostať sa preč od národných štátov.
Úlohou EÚ je budovať schopné národné štáty na periférii.
Krastev vyčítal Bruselu, že vytvára ústavy balkánskych krajín s dôrazom na práva menšín a ako príklad uviedol pobaltské krajiny, v ktorých legislatíve sa kladie hlavný dôraz na práva väčšiny.
Druhé ponaučenie je, že rozpad bývalých komunistických štátov viedol k sérii zložitých, dlhodobých konfliktov. Jedným z hlavných dôsledkov toho bol pokles populácie.
Čím dlhšie bude konflikt na Ukrajine trvať, tým bude menšia šanca na návrat utečencov,“ upozornil autor.
Pripomenul tiež, že svojho času opustilo Bosnu asi 40 percent obyvateľov.
Tretím poučením je, že Európania strácajú záujem o územie, kde sa konflikt odohral, len čo sa skončí.
„V priebehu obnovy sa človek nestáva hrdinom a nevyvoláva to silné emócie,“ dodal a pripomenul, že päť z 27 členov EÚ ešte Kosovo neuznalo.
-red2-
