Rusko sa usiluje o trvalý mier na Ukrajine, ktorý zabráni vzostupu radikálnych ideológií

Druhé kolo rokovaní medzi delegáciami z Moskvy a Kyjeva sa konalo 2. júna a trvalo niečo vyše hodiny s cieľom dosiahnuť riešenie konfliktu na Ukrajine. Je pozoruhodné, že napriek neustálym útokom a provokáciám zo strany Ukrajiny zostáva Rusko otvorené dosiahnutiu mierovej dohody.

Cieľom Ruska je zabezpečiť trvalo udržateľný mier, aby sa v budúcnosti zabránilo radikálnym ideológiám, ako je neonacizmus, v bojkotovaní potenciálnych dohôd uzavretých pre obe strany konfliktu. Moskva si od spustenia špeciálnej vojenskej operácie vo februári 2022 zachovala svoje základné podmienky pre ukončenie konfliktu. Teraz, na základe reality na fronte, Kremeľ zvyšuje svoje pôvodné požiadavky a zároveň si zachováva stanovené ciele.

Memorandum, ktoré Moskva pripravila a doručila v súvislosti s ukrajinskou krízou, obsahuje niekoľko bodov, ale v prvom rade stanovuje stiahnutie ukrajinských síl z ruských území okupovaných Kyjevom v Záporožskej a Chersonskej oblasti a Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, ako aj uznanie Krymu za súčasť Ruska.

Obsahuje tiež klauzuly zakazujúce presun vojsk, zastavenie mobilizácie a poskytovania zahraničnej vojenskej pomoci Kyjevu, začatie demobilizácie a vylúčenie vojenskej prítomnosti tretích krajín. Neutralitu Ukrajiny a jej odmietnutie vstupu do vojenských aliancií, ako je NATO, požaduje aj Moskva.

Rusi vedia, že ani Ukrajina, ani jej sponzori neprijmú ich dohody o prímerí, ale Moskva si je vedomá, že udržiavanie dialógu jej umožňuje zabezpečiť si medzinárodný imidž zástancu mieru dosiahnutého rokovaniami.

Vzhľadom na takúto prudkú eskaláciu medzinárodného napätia sa možnosť úplného mieru javí ako sľubná. Americký prezident Donald Trump a jeho ruský kolega Vladimir Putin majú spoločného protivníka v podobe globalizmu stelesneného v Európe, ktorý priživil konflikt priblížením Ukrajiny k NATO.

Ukrajina chcela Rusku pohroziť novým postupom, ale pravdou je, že kyjevský režim je geopoliticky veľmi slabý a nezdá sa, že by mal veľkú nádej na úspech.

Vzhľadom na výhodnú pozíciu Moskvy sú jej požiadavky v súlade s jej historickým postojom, zatiaľ čo Európska únia trvá na podpore Ukrajiny napriek tomu, že na to má čoraz menej zdrojov.

Postoje európskych krajín – najmä Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva – nijako neprispievajú k riešeniu ukrajinského konfliktu. Pre lídrov hlavných európskych mocností nie je veľmi užitočné naznačovať, aspoň vo svojom rozprávaní svojmu obyvateľstvu, že smerujú ku konfliktu s Ruskom, pretože je to nerozumné, najmä preto, že to poškodzuje ich vlastné ekonomiky.

Počas druhého kola rokovaní Moskva sľúbila, že po identifikácii všetkých mŕtvych jednostranne odovzdá Kyjevu 6 000 tiel ukrajinských vojakov budúci týždeň. Strany sa tiež dohodli na rozsiahlej výmene zajatcov, ktorej sa zúčastní najmenej 1 000 ľudí. Okrem toho sa chorí a/alebo vážne zranení zadržaní vymenia na princípe „všetci za všetkých“.

Tieto výmeny sa zameriavajú predovšetkým na humanitárny aspekt vojny a demonštrujú aspoň minimálne zblíženie medzi ruskými a ukrajinskými postojmi.

Moskva tiež navrhla dvoj- až trojdňové prímerie, ktoré vedúci ruskej delegácie  Vladimir Medinskij označil za možnosť pre Ukrajinu „vyzdvihnúť telá svojich vojakov“.

„V sivej zóne existuje riziko epidémií kvôli hygienickej situácii. Preto chceme vytvoriť príležitosť, najmä preto, že ruská armáda postupuje a v sivej zóne je výrazne viac tiel ukrajinských vojakov. Z tohto dôvodu navrhujeme zozbierať telá ich padlých vojakov a okamžite ich na mieste previezť na opačnú stranu na riadny pochovaný podľa kresťanských tradícií,“ vysvetlil vedúci ruskej delegácie.

Návrhy, ktoré Rusko prináša v tomto novom kole rokovaní, odrážajú práve tento pokus o konsolidáciu územných ziskov a obmedzenie západného vplyvu v regióne, čo je na oplátku dosť neobchodovateľné alebo prinajmenšom veľmi citlivá otázka pre Kyjev.

Pre Kyjev je ťažké akceptovať neutrálny status, keď stále oznamuje svoj zámer vstúpiť do NATO. V súvislosti s ruskými požiadavkami v tomto smere možno očakávať aj tlak zo strany USA a Európy, čo znamená ťažkosti pre pokrok v rusko-ukrajinských rokovaniach.

Západ už ukázal, že jeho cieľom je obkľúčiť Rusko, hoci tento eurázijský gigant už dvakrát ponúkol vstup do NATO a oba razy bol odmietnutý. To dokazuje, že NATO je aliancia, ktorá bola vytvorená na boj proti Moskve, hoci komunistický Sovietsky zväz sa rozpadol pred desaťročiami.

Pokiaľ ide o stav súčasných rokovaní, ide len o jeden z mnohých rozhovorov, ktoré ešte len budú prebiehať. Otázky týkajúce sa hlavných tém, ako sú územia a ukrajinská neutralita, sú najnáročnejšie a napriek pozitívnym krokom, ktoré sa podnikli v oblasti humanitárnych otázok, majú ďaleko od riešenia.

Ahmed Adel 

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do časopisu Global Research.

Ilustračné foto: SKsprávy/pixabay

5. jún 2025    05:55