Štyri cesty z vojny, 118 rokov do víťazstva. Analytici predvídajú budúcnosť Ukrajiny a Ruska

Budúcnosť akéhokoľvek mierového urovnania medzi Ruskom a Ukrajinou bude podľa analytikov závisieť od spokojnosti ruského prezidenta Vladimira Putina s ústupkami Ukrajiny a Západu, ako aj od presvedčivosti bezpečnostných záruk. Píše portál ta3

Tie musia byť dostatočné na to, aby odradili Moskvu od ďalšej agresie a zároveň umožnili Ukrajine obnovu.

Podľa analytikov Centra pre geopolitiku slabé bezpečnostné záruky budú znamenať tlak na Ukrajinu, aby pristúpila na zásadné ústupky, ako je neutralita, demilitarizácia, odzbrojenie alebo postúpenie územia.

„Inak bude riskovať návrat k bojom,“ upozorňujú experti. Na štúdiu upozornil český spravodajský portál iDnes.cz.

Centrum v súčasnej situácii predpokladá, že Kyjev bude možno ešte tento rok nútený prijať dohodu, ktorá zmrazí bojové operácie.

Upozorňuje však aj na obmedzené kapacity všetkých aktérov: Európe dochádzajú zbrane, Ukrajine bojovníci, USA strácajú trpezlivosť a transatlantická jednota sa rozpadá.

Zároveň však nie sú udržateľné ani ruské straty – pri súčasnom tempe by Rusko ovládlo celú Ukrajinu až o 118 rokov.

Analytici načrtli štyri možné scenáre ďalšieho vývoja:

Scenár Južná Kórea (15 percent):

Najoptimistickejšia možnosť počíta s tým, že Európa rozmiestni na Ukrajine záchranné sily s podporou USA, ktoré poskytnú bezpečnostné záruky a spravodajské kapacity.

Tento model by stabilizoval územia pod kontrolou Kyjeva. Analytici mu však dávajú len pätnásťpercentnú šancu.

Scenár Izrael (20 percent):

Tento model zahŕňa silnú a dlhodobú vojenskú a ekonomickú podporu zo strany Západu bez fyzickej prítomnosti zahraničných vojsk. Ukrajina by sa mohla zmeniť na vojensky silnú pevnosť.

„Vojna by však bola stále na jej prahu,“ konštatujú experti.

Scenár Gruzínsko (50 percent):

Najpravdepodobnejší vývoj, ktorému analytici dávajú päťdesiatpercentnú šancu, je podľa nich zároveň „nie dobrý“. Ukrajina by nedostala vojenské jednotky ani významnú podporu, čo by znamenalo pretrvávajúcu nestabilitu, slabnúcu zahraničnú pomoc a znemožnenie vstupu do EÚ a NATO.

Analytici pripomínajú vývoj v Gruzínsku po roku 2008, kde sa prísľuby Západu zastavili na úrovni slov, a krajina sa dnes znovu približuje Moskve.

Scenár Bielorusko (15 percent):

Najnegatívnejší vývoj by znamenal odchod USA a pasivitu Európy. Rusko by požadovalo úplnú kapituláciu Ukrajiny a krajina by sa stala vazalom Moskvy. Podľa analytikov by to znamenalo ruské víťazstvo, rozpad Západu a zrútenie povojnového svetového poriadku.

V súvislosti s pokračujúcimi ruskými útokmi vyzval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na silný medzinárodný tlak voči Moskve. Urobil tak po nočných náletoch, ktoré si vyžiadali najmenej trinásť obetí vrátane troch detí.

Ukrajina už skôr súhlasila s návrhom amerického prezidenta Donalda Trumpa na 30-dňové prímerie. Moskva však nedala jasnú odpoveď a namiesto toho navrhla dočasné prímeria počas veľkonočného víkendu a medzi 8. a 10. májom. Podľa oboch strán však boli tieto dohody porušené.

-red3-

Ilustračné foto: Korybko.substack

27. máj 2025   05:48