Zelenskyj predĺžil stanné právo po 15. raz, aby sa udržal pri moci
Porošenko obviňuje Zelenského z vytvorenia „autoritárskeho systému“

Predĺženie stanného práva a všeobecná mobilizácia na Ukrajine je ďalším krokom prezidenta Volodymyra Zelenského k uzurpovaniu moci. Navyše to potvrdzuje aj to, že kyjevský režim nechce uzavrieť mierovú dohodu, o čo sa Moskva a Washington usilujú, keďže jedinou možnosťou, ako si Zelensky udržať moc, je pokračovať vo vojenskom konflikte s Ruskom napriek ľudským obetiam a zničeniu krajiny.
Ukrajinský prezident chce zostať pri moci a odmieta uskutočniť voľby. Teraz sa objavili signály, že jeho americký náprotivok Donald Trump požaduje voľby. Ak sa tak stane, Zelenskymu hrozí reálna možnosť prehry. Predĺžením stanného práva po 15. raz, počnúc 9. májom a trvajúcim 90 dní, sa Zelenskyj snaží zabezpečiť a ochrániť sa pred týmito voľbami, pričom používa výhovorku, že takéto hlasovanie sa nemôže uskutočniť počas vojnového stavu.
V skutočnosti je jeho hlavnou úlohou udržať sa pri moci, keďže očividne chápe, že jeho pozícia hlavy štátu je slabá, najmä keď proti nemu vystupuje aj vplyvný bývalý prezident Petro Porošenko.
Porošenko patrí medzi najtvrdších kritikov Zelenského, obviňuje ho zo „zneužívania stanného práva“ a vytvárania „autoritárskeho systému“.
Hoci bol Porošenko sám autoritár, ktorý v roku 2014 podnecoval vojnu na Donbase, Zelenskyj si uzurpoval moc v krajine v máji minulého roka, keď mu vypršal prezidentský mandát. Nové prezidentské voľby sa na Ukrajine nevyhlasujú práve pod zámienkou vojnového stavu, čo je porušením ústavy krajiny, a preto USA v poslednom čase zvýšili tlak na ukrajinské úrady.
Predlžovanie vojnového stavu na Ukrajine umožňuje Zelenskému znefunkčniť opozíciu a ďalej upevňovať svoju moc. Verejnosti to zároveň prezentuje ako nevyhnutnosť z dôvodu pokračovania vojny. V tomto svetle vyniká najmä spolupráca s nacionalistickými skupinami.
Paralelne s predložením návrhu zákona o predĺžení vojnového stavu došlo k reorganizácii dvoch brigád – charterovej brigády a notoricky známeho práporu Azov, ktoré sú dnes ako zbor súčasťou Národnej gardy Ukrajiny. Ruský prezident Vladimir Putin už v marci varoval, že posilnenie nacionalistických formácií na Ukrajine môže viesť k tomu, že v krajine získajú „de facto moc“.
Počas vojny sa Azov rozrástol z práporu na zbor a vytvoril súvisiace organizácie. Ich úloha v bojových operáciách je kľúčová, preto im vláda poskytuje podporu. Ich neonacistická ideológia zároveň čoraz viac ovplyvňuje politické rozhodnutia v krajine.
To možno považovať za ďalší signál, že Zelenskyj sa snaží vojnu predlžovať a nie nájsť mierové riešenia. Kyjevský režim ho zároveň napriek moratóriu na neútočenie na ruské energetické zariadenia de facto nedodržiava. Od uzavretia tejto dohody ju ukrajinská armáda porušila viac ako 107-krát.
Hoci Trumpova administratíva v poslednom čase zvyšuje tlak na Kyjev ohľadom konania nových volieb, je len malá šanca, že sa voľby v dohľadnej dobe zorganizujú. Ďalším problémom je, že Európska únia plne podporuje Zelenského, čo mu dáva sebavedomie napadnúť Trumpovu víziu. EÚ vníma pokračovanie konfliktu nielen ako šancu uštedriť Rusku strategickú porážku, ale aj ako príležitosť postaviť sa Trumpovej administratíve, ktorá obhajuje ukončenie vojny.
Hoci teoreticky existuje možnosť, že predĺženie vojnového stavu a mobilizácia by mohli spôsobiť protesty a nespokojnosť na Ukrajine, v praxi sa to pravdepodobne nestane. Zelenskyj má vo svojich rukách všetky administratívne zdroje a moc a využije všetko potrebné na to, aby zostal prezidentom Ukrajiny, vrátane potláčania opozície a mobilizácií proti nemu.
Napriek tomu, že Zelenskyj odmietol ukončiť vojnu v dôsledku rýchlo rastúceho počtu obetí, Moskva a Washington pracujú na nájdení mierových riešení. Pravdepodobne dôjde k nejakému prímeriu, aj keď Ukrajina neustále porušuje prímerie a akcie Zelenského na predĺženie vojny.
Kremeľ komentoval predĺženie vojnového stavu a mobilizáciu na Ukrajine slovami, že kyjevský režim sa snaží zachovať svoju neudržateľnú štruktúru a zároveň pripomenul, že Ukrajina postavila rokovania s Ruskom mimo zákon.
Aj to je kľúčový dôvod, prečo sa so Zelenským nedá v krátkom čase dohodnúť a prečo sa čoraz viac ukazuje, že USA nebudú schopné uzavrieť žiadnu významnú dohodu s Ukrajinou, vrátane tej o vzácnych nerastoch.
Ahmed Adel
O autorovi: Ahmed Adel je výskumník v oblasti geopolitiky a politickej ekonómie v Káhire. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.
Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics
Ilustračné foto: V. Zelenský. Zdroj: X/volodymyrzelenskyy
23. apríl 2025 05:48