Globálna obchodná vojna. Trumpovo rozhodnutie „tarify na celý svet“

Tu sú tri ciele, ktoré chce Trump dosiahnuť

Trumpovo rozhodnutie uvaliť clá na celý svet v rôznom rozsahu ako pomsta za ich clá voči USA otriaslo globálnou ekonomikou v jej jadre. Namiesto obnovenia voľného a spravodlivého obchodu, ako tvrdí, že chce, čo by dalo americkým spoločnostiam výhodu, by mohol neúmyselne urýchliť regionalizačné trendy a následné rozdelenie sveta na zbierku obchodných blokov. Aj v tomto scenári by však mohol posunúť tri neuvedené ciele, ktoré sú zodpovedné za túto politiku.

Prvým je posilnenie suverenity dodávateľského reťazca USA, aby sa eliminoval vplyv, ktorý naň majú iné krajiny. Toto nemusí byť sledované len kvôli tomu, ale možno aj ako pohotovostné plánovanie, čo naznačuje obavy z veľkej vojny. Dvomi najpravdepodobnejšími protivníkmi sú Čína a Irán a horúci konflikt s nimi by uvrhol globálnu ekonomiku do chaosu. Trump by preto mohol chcieť uprednostniť preskupovanie, aby USA preventívne minimalizovali následky.

Druhý cieľ vychádza z prvého a týka sa toho, že USA vyzývajú každú krajinu, aby opätovne prerokovala svoje bilaterálne vzťahy, pričom počas tohto obdobia by USA mohli ponúknuť zníženie ciel výmenou za určité ústupky. Tie by mohli mať podobu určitého dištancovania sa od Číny a jej postupného nahradenia USA s ich top obchodným partnerom. Mohli by sa použiť aj ďalšie stimuly, ako je zdieľanie technológií a vojenské dohody. Účelom by bolo oslabiť Čínu odštiepením jej zahraničného obchodu.

A napokon posledným cieľom je formovanie vznikajúceho svetového poriadku, na ktorý museli USA urýchliť koniec toho súčasného tým, že otriasli globálnou ekonomikou až do jej jadra, ako to práve urobil Trump. Získanie suverenity dodávateľského reťazca a nahradenie Číny ako hlavného obchodného partnera pre čo najviac krajín by poskytlo USA vplyv na značnú časť sveta. Aj keď je predčasné špekulovať o spôsoboch, akými by to USA mohli využiť, takmer určite to bude v kontexte ich systémového súperenia s Čínou.

Aj keby Trumpova globálna obchodná vojna neúmyselne prehnala regionalizačné trendy a následné rozdelenie sveta na zbierku obchodných blokov namiesto toho, aby slúžila ako bezprecedentná mocenská hra, ktorú očakáva, USA by to stále mohli využiť na implementáciu svojej politiky „Fortress America“.

Ide o to, že USA obnovia svoju unipolárnu hegemóniu na západnej pologuli, čo by ich urobilo strategicky autarkickými, ak by získali preferenčný prístup k zdrojom a trhom týchto krajín.

V takom prípade by USA prežili a mohli by dokonca prosperovať, aj keby boli vytlačené z východnej pologule po strate veľkej vojny, ktorú by mohli plánovať, alebo ak by jej dôsledky spôsobili, že táto časť sveta bude príliš nefunkčná na to, aby ju USA zvládli, čo by mohlo viesť k návratu USA k izolacionizmu podobnému z 20. rokov 20. storočia. Aby bolo jasné, je nepravdepodobné, že by USA dobrovoľne opustili východnú pologuľu, no aj tak by malo zmysel plánovať túto možnosť pre prípad, že by ich k tomu donútili okolnosti.

Celkovo vzaté, Trumpova globálna obchodná vojna je epochálnou udalosťou, ktorá zanechá trvalý vplyv na medzinárodné vzťahy bez ohľadu na jej výsledok, ale je príliš skoro povedať s istotou, čo z nej vzíde.

Jediná vec, ktorá sa dá s istotou povedať, je, že Trump má na mysli veľký plán, aj keď nakoniec nedosiahne žiadny zo svojich cieľov, z ktorých tri najpravdepodobnejšie boli uvedené v tejto analýze. V každom prípade, stará éra globalizácie je už za nami, no uvidíme, čo a kedy ju nahradí.

Andrew Korybko

O autorovi: Andrew Korybko je americký politický analytik so sídlom v Moskve, ktorý sa špecializuje na vzťah medzi americkou stratégiou v Afro-Euázii, globálnou víziou čínskej One Belt One Road konektivity New Silk Road a hybridnou vojnou. Je pravidelným prispievateľom do Global Research. 

Tento článok bol pôvodne publikovaný na autorovom Substacku 

Ilustračné foto: globalresearch

5. apríl 2025    05:53