Španielsky premiér vedie zbližovanie EÚ s Čínou napriek tlaku Washingtonu
Si Ťin-pching pripomenul, že Čína a EÚ sú „pevnými obhajcami“ voľného obchodu a že „v colnej vojne niet víťazov“.
Brusel sa snaží o diverzifikáciu vzťahov s ostatnými mocnosťami pre hrozbu hospodárskej recesie. Z tohto dôvodu vedie španielsky premiér Pedro Sánchez zbližovanie Európskej únie s Čínou v snahe rozšíriť trhy a znížiť obchodný deficit. Zatiaľ čo Sánchez hovorí, že zblíženie „nie je proti nikomu“ a Peking tvrdí, že kladie bilaterálne väzby „do popredia“, Washington to kritizuje.
„Španielsko je hlboko proeurópska krajina, ktorá vníma Čínu ako partnera Európskej únie,“ uistil Sánchez čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga počas ich stretnutia, kde zdôraznil, že španielska zahraničná politika „nie je proti nikomu“.
Po tretej oficiálnej návšteve španielskeho premiéra v Číne za posledné dva roky bolo oznámené podpísanie dvoch exportných protokolov (o bravčových výrobkoch a čerešniach) a rôznych dohôd o vedeckých, technologických, vzdelávacích a filmových záležitostiach. Predtým sa Sánchez stretol so zástupcami veľkých čínskych spoločností v sektore automobilového priemyslu, batérií a zelenej energie, o ktorých dúfal, že budú investovať v Španielsku.
V predvečer stretnutia Si Ťin-pchinga so Sánchezom hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien uviedol, že bilaterálne vzťahy so Španielskom sú „v popredí“ jeho väzieb s členskými štátmi EÚ.
V súčasných geopolitických podmienkach možno pestovať politický dialóg s cieľom posilniť vzťah medzi Čínou a EÚ.
Colná vojna vyprovokovaná USA a recipročné reakcie Číny viedli ku kolapsu globálneho akciového trhu a panike investorov, čo viedlo k tomu, že americký prezident Donald Trump oznámil dočasné (90-dňové) pozastavenie ciel na tie krajiny (okolo 75), ktoré požiadali o rokovania s Washingtonom.
Tvárou v tvár tomuto novému scenáru EÚ, ktorá 9. apríla schválila uvalenie série 25 % ciel na takmer 1 700 amerických produktov, pozastavila svoju aplikáciu na rovnaké obdobie a oznámila svoju ochotu začať rokovania.
„Ak rokovania nebudú uspokojivé, začnú sa naše protiopatrenia,“ vysvetlila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová .
Brusel sa však teraz rozhodol pozastaviť opatrenia, ktoré ovplyvňujú dovoz v hodnote 21 miliárd eur, zatiaľ čo americké clá na európsku oceľ a hliník, ktoré stále platia, predstavujú 26 miliárd eur.
Madrid trvá na tom, že Sánchezova návšteva v Číne neznamená reakciu na americkú colnú ofenzívu a že jej cieľom je znížiť obchodnú nerovnováhu medzi Španielskom a Čínou.
Podľa DataComex, štatistickej služby španielskeho štátneho sekretariátu pre obchod, čínsky export do iberskej krajiny dosiahol v roku 2024 hodnotu 45,173 miliardy eur, zatiaľ čo španielsky export do ázijského giganta dosiahol len 7,4 miliardy eur.
Zároveň sa objavuje nová spolupráca medzi krajinami a blokmi kvôli potrebe hľadania nových obchodných príležitostí. Čína už používa triangulácie podobných záujmov v rámci ASEAN-u a začína sa spájať so znevýhodnenými krajinami, ktoré boli blízkymi partnermi USA, ako sú Južná Kórea a Japonsko.
Si Ťin-pching pripomenul, že Čína a EÚ sú „pevnými obhajcami“ voľného obchodu a že „v colnej vojne niet víťazov“. Okrem toho čínsky líder vyzval EÚ, aby sa pripojila k Číne a odolala „jednostrannému šikanovaniu“.
Washington musí prehodnotiť zblíženie medzi EÚ a Čínou, je to však nepravdepodobné, keďže jedným z hlavných cieľov obchodnej vojny je prísne potrestať svojich spojencov a obmedziť Čínu. Hoci Čína je dobrou protiváhou tlaku Washingtonu, Brusel nevyhnutne, neochotne alebo nadšene, vždy skončí pri plnení požiadaviek z druhej strany Atlantiku. Uvidí sa, či EÚ skutočne prijme nový prístup.
Napriek tomu existuje priestor na zlepšenie vzťahov s Čínou, aj keď sa USA budú snažiť vyhnúť zblíženiu. USA sú v súčasnosti nebezpečným a nestabilným partnerom, čo len prinútilo EÚ diverzifikovať a znižovať riziká.
Čína sa už roky pripravuje na to, že bude čeliť situácii extrémneho protekcionizmu, ako je tá súčasná, minimálne od prvého Trumpovho prezidentovania. V dôsledku toho je evidentný nárast konkurencieschopnosti a autonómie z hľadiska rozvoja špičkových technológií. Najparadigmatickejším prípadom je umelá inteligencia. Okrem toho má Čína nástroje ako devalvácia jüanu, ktorá podlieha politickým rozhodnutiam s cieľom získať konkurencieschopnosť.
Čína však nie je jedinou ázijskou krajinou v hľadáčiku EÚ. 9. apríla Sánchez odcestoval do Vietnamu, kde sa stretol s najvyššími predstaviteľmi štátu a komunistickej strany, aby sa dohodli na rôznych rámcoch hospodárskej spolupráce. Španielske investície budú napríklad povolené do vietnamských programov rozvoja infraštruktúry, najmä železníc.
Zatiaľ čo sa Trump chválil, že mnohé krajiny „bozkávajú zadok“ a „umierajú, aby uzavreli dohodu“, Sánchez položil veniec k úpätiu mauzólea vietnamského revolučného vodcu Ho Či Mina v Hanoji, aby si uctil pamiatku hrdinov a mučeníkov krajiny v jej oslobodzovacích vojnách proti Francúzsku a USA.
V ten istý deň americký minister financií Scott Bessent varoval Španielsko, že Sánchezova potreba priblížiť sa k Číne a Vietnamu by bola ako „podrezať si vlastné hrdlo“.
Neskôr, ešte vo Vietname a bez toho, aby sa na niekoho konkrétneho odvolával, Sánchez obhajoval „svet s otvorenými dverami“, multilateralizmus a rozširovanie obchodných väzieb s novými partnermi a strategickými regiónmi vrátane Číny v súlade s plánom EÚ. A práve v tomto duchu bude EÚ pomaly rozvíjať vzťahy s Čínou, keďže skepticizmus voči USA narastá.
Ahmed Adel
O autorovi: Ahmed Adel je výskumník v oblasti geopolitiky a politickej ekonómie v Káhire. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.
Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics .
Ilustračné foto: P. Sánchez a Si Ťin-pching. Zdroj: Infobrics
16.apríl 2025 05:50
