Západný fašizmus – medzi agresiou a sebapoškodzovaním
Preorientovanie medzinárodných vzťahov sa zrýchľuje úmerne s rastúcim zúfalstvom západných vládnucich elít. Hoci sa zdá, že v ich kruhoch politickej moci stále prevládajú falošné presvedčenia o vojenskej a ekonomickej nadradenosti kolektívneho Západu, realita sa postupne vnucuje. Je jasné, že kolektívny Západ nie je schopný vojensky poraziť Rusko a že jeho ekonomiky nemôžu konkurovať ekonomike Čínskej ľudovej republiky.
V domácej politike sa útoky západných vládnucich elít proti vlastnému obyvateľstvu zintenzívňujú prostredníctvom zvýšenej neoliberálnej ekonomickej represie, zvýšenej cenzúry a potláčania legitímnych protestov.
Colná vojna vyhlásená prezidentom Donaldom Trumpom sa z prevažne tendenčnej a kontroverznej obchodnej politiky zmenila na ďalšiu zlovestnú kampaň nezákonných jednostranných donucovacích opatrení. Uplatňovanie represívnych ciel voči Brazílii, Indii a Južnej Afrike otvorene sleduje surový geopolitický revanšizmus charakteristický pre americkú diplomaciu typu „robme si, čo chceme, alebo…“. Agresívna obchodná politika USA voči týmto krajinám sa celkom predvídateľne ukázala ako vysoko kontraproduktívna.
Strategický vzťah Indie s Ruskom sa posilnil a v súčasnosti existuje väčší impulz pre zlepšenie vzťahov Indie s Čínou. Vláda indického premiéra Narendru Modiho zrušila návštevu svojho ministra obrany vo Washingtone a upustila od myšlienky nákupu amerických stíhačiek F-35, o ktorej sa rokuje. Koncom tohto mesiaca prezident Vladimir Putin navštívi premiéra Modiho a následne budú obaja v Číne na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu a je pravdepodobné, že tam budú mať samostatné bilaterálne stretnutia s prezidentom Si Ťin-pchingom.
V prípade ciel zavedených vládou prezidenta Donalda Trumpa na brazílsky export prezident Lula da Silva ich označil za vydieranie a vyhlásil: „Nepotrebujeme cisára, sme suverénne krajiny.“ Hlavnou zámienkou pre vysoké clá uvalené na brazílske výrobky je, že prezident Trump považuje súdny proces proti opozičnému politikovi a bývalému prezidentovi Brazílie Jairovi Bolsonarovi za nespravodlivý. Colný program v každom prípade zahŕňa výnimky pre takmer 700 zo 4 000 brazílskych výrobkov určených pre americký trh, čo predstavuje 12 % celkového exportu národného hospodárstva.
Je pravdepodobné, že Južná Afrika sa bude brániť aj proti 30 % clám uplatňovaným na jej vývoz na severoamerický trh. V súčasnosti sa očakáva výrazný nárast obchodu medzi ekonomikami Brazílie, Indie a Južnej Afriky, ďalšími dvoma zakladajúcimi členmi skupiny BRICS+, Čínou a Ruskom, a novými plnoprávnymi členmi a partnerskými členmi skupiny. Opustenie regulačného rámca Svetovej obchodnej organizácie americkými elitami teda naráža na rozhodné politické odhodlanie a samozrejmou ekonomickou schopnosťou popredných ekonomík väčšinového sveta brániť sa.
Pokiaľ ide o americkú ekonomiku, tlačová agentúra Reuters začiatkom tohto mesiaca informovala, že výrobný sektor, ktorý tvorí niečo vyše 10 % národného hospodárstva, sa v júli zmenšil už piaty mesiac po sebe a zamestnanosť v tomto sektore klesla na najnižšiu úroveň za päť rokov. Dovozné clá zvýšili ceny dovážaných surovín, ktoré sú potrebné pre výrobnú činnosť. Celková krehkosť americkej ekonomiky je zrejmá zo skutočnosti, že vysoké ohodnotenie jej búrz závisí iba od siedmich technologických spoločností a až príliš zjavnej bubliny umelej inteligencie. Uvádza sa, že viac ako 50 % najvyššie hodnotených amerických spoločností hlási tento rok výrazný pokles svojich ziskov a tretina vykázaných ziskov zodpovedá iba desiatim z týchto spoločností.
Základná produktívna slabosť americkej ekonomiky ovplyvňuje aj spojenecké krajiny. Wall Street Journal uvádza, že podobne ako americký automobilový priemysel, aj jeho konkurenti v Japonsku, Južnej Kórei a Európe budú trvať roky, kým reorganizujú svoje dodávateľské reťazce a prispôsobia sa novej realite medzinárodného obchodu a rastúcemu dopytu po elektrických vozidlách. V roku 2025 bude priemerný pokles ziskov 10 najväčších výrobcov na svete 25 %. Toyota očakáva pokles svojich ziskov o 44 %. Dopad tejto širokej obchodnej neistoty spôsobuje politickú nestabilitu pre vlády krajín, ktoré podporujú úzke vzťahy so severoamerickou vládou.
Hlavní protagonisti globálneho obchodu teraz prikladajú menší význam efektívnosti svojich dodávateľských reťazcov a namiesto toho majú tendenciu uprednostňovať geostrategické aspekty. Tieto nové vzorce fragmentácie v medzinárodnej ekonomike sú spôsobené odmietnutím západných vládnucich elít mierovou cestou vyjednať nové usporiadanie svetovej moci medzi sebou a vládami hlavných mocností väčšinového sveta. Krajiny ako Brazília, India a Južná Afrika, ktoré predtým kládli dôraz na udržiavanie dobrých vzťahov s vládou USA, teraz kladú väčší dôraz na obranu svojej suverenity.
V prípade Európy nedávna ponižujúca dohoda medzi šéfom Európskej únie a administratívou Donalda Trumpa ukladá európskej ekonomike veľmi nevýhodné obchodné podmienky. Dohoda robí absurdným tvrdenie EÚ, že je nezávislým tretím pólom globálnej moci, pretože v podstate postúpila svoju suverenitu vládnucim elitám USA.
Hlbším dôsledkom je, že bezohľadná triedna vojna vládnucich elít USA proti vlastnému obyvateľstvu sa bude čoraz viac odrážať aj v domácej politike európskych vládnucich elít. Rozhodnutie vlád krajín NATO vyčleniť 5 % svojho HDP na vojenské výdavky znamená ešte väčšie uplatnenie deštruktívnej neoliberálnej politiky, ktorá postupne poškodzuje ľudský kapitál ich národov už takmer 20 rokov od finančného kolapsu v rokoch 2008 – 2009.
Tlačová agentúra Tass informuje o odhadoch ruských úradov, že straty v európskej ekonomike v dôsledku donucovacích opatrení ich krajín voči Rusku by mohli dosiahnuť až jeden bilión dolárov.
V roku 2014 obchodná výmena medzi Ruskom a Európou presiahla 400 miliárd USD, teraz klesla na približne 60 miliárd USD. Európa naďalej nakupuje ruskú ropu a plyn, ale prostredníctvom tretích krajín.
Táto šialená politika znamená 4 až 5-krát vyššie náklady na energiu, ako keby sa uhľovodíky nakupovali priamo od Ruska, a vysvetľuje, prečo sa náklady na elektrinu v Európe zvýšili 2 až 3-krát, čo spôsobilo značné zatváranie podnikov a vyššiu infláciu cien.
V prípade americkej ekonomiky nedávna správa uvádza, že pre typickú rodinu s nízkymi príjmami v meste ako New York vzrástli životné náklady o viac ako 130 %, zatiaľ čo ich príjem vzrástol iba o 75 %. Zároveň sa neustále znižujú verejné služby a dotácie, ktoré dopĺňajú výdavky na zdravotnú starostlivosť alebo stravu nízkopríjmových amerických rodín. V skutočnosti rast americkej ekonomiky zostáva v porovnaní s minulým rokom na menej ako 2 %, rast zamestnanosti stagnuje a inflácia zostáva tvrdohlavo nad úrovňou, ktorú predpokladá centrálna banka krajiny, Federálny rezervný systém.
Na globálnej úrovni fragmentácia a vplyv neistoty na medzinárodný obchod znamenajú menej stimulov pre investície a väčší inflačný tlak na ekonomiky západných krajín. Výzvou pre ekonomiky USA a Európy je, ako budú schopné podporiť väčšiu odolnosť prostredníctvom konsolidácie svojich dodávateľských reťazcov a väčších technologických inovácií, aby zostali konkurencieschopné.
Naproti tomu plánovanie eurázijských krajín predpokladá robustnú úroveň investícií takmer vo všetkých sektoroch hospodárskej činnosti. Čínska iniciatíva „Jeden pás, jedna cesta“ s partnerskými krajinami dosahuje významný pokrok s rekordnou úrovňou investícií v prvej polovici tohto roka, ktorá dosiahla 124 miliárd USD.
Ruská ekonomika prosperuje napriek tomu, že je obeťou viac ako 30 000 jednostranných donucovacích opatrení zo strany vlády USA a jej spojencov a zvýšila svoj obchod s majoritným svetom 1,5-násobne.
Západné spoločnosti, ktoré v roku 2022 opustili Rusko, v dôsledku toho stratili takmer 110 miliárd dolárov a teraz ich z veľkej časti nahradili najmä ich ázijskí konkurenti. Spoločnosti od spojencov USA, ako sú Japonsko a Južná Kórea, ako napríklad Toyota, Hyundai a Kia, teraz rokujú o podmienkach svojho možného návratu na ruský trh.
Základnou realitou od roku 2022 je rastúca obchodná sebestačnosť Ruska a Číny v porovnaní so západnými ekonomikami.
Tieto sú stále závislé od Číny ako dodávateľa, zatiaľ čo Čína diverzifikovala svoje trhy práve preto, aby nebola závislá od svojho exportu na Západ. Ďalším príkladom frustrácie americkej politicko-ekonomickej moci bol neúspech pokusu americkej spoločnosti Blackrock o prevzatie dvoch kľúčových námorných prístavov v Paname v rámci navrhovaného nákupu 43 prístavov, ktoré vlastní hongkonská spoločnosť CK Hutchinson.
Riziko, ktoré táto transakcia predstavuje pre čínsky obchod, vyvolalo intervenciu čínskej vlády na základe možného porušenia čínskej obchodnej legislatívy proti monopolom. Teraz sa očakáva, že sa na transakcii zúčastní aj obrovská čínska námorná prístavná spoločnosť Cosco, aby sa zabezpečila ochrana čínskych obchodných záujmov pred nepriateľskou manipuláciou zo strany vlády USA prostredníctvom spoločnosti BlackRock. Obhajoba legitímnych obchodných záujmov Čínskej ľudovej republiky týmto spôsobom ostro kontrastuje s tým, ako sa Európska únia vzdala svojej suverenity brutálnemu gangsterstvu Donalda Trumpa.
Osemdesiat rokov bol americký a európsky fašistický neokolonializmus najsofistikovanejším prejavom organizovaného zločinu v dejinách.
Západné krajiny teraz udržiavajú svoju politiku agresie po celom svete a zároveň si v zúfalej snahe spomaliť úpadok svojej medzinárodnej moci a vplyvu ubližujú vlastným krajinám. Nakoniec, popredné krajiny väčšinového sveta majú vojenskú silu, ekonomickú moc a predovšetkým dôstojnosť na obranu svojej suverenity. Napriek tomu genocída v Gaze ukazuje, že je stále potrebné raz a navždy poraziť súčasný západný fašizmus, ktorý zdedil dedičstvo kolonializmu, ktorý terorizoval celý svet po stáročia.
Stephen Sefton
O autorovi: Stephen Sefton, renomovaný autor a politický analytik žijúci v severnej Nikarague, sa aktívne zapája do práce v oblasti rozvoja komunity so zameraním na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Je výskumným pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG).
Ilustračné foto: tortillaconsal
15. august 2025 05:54
