Poveternostné udalosti a nezodpovedná politika ženú región do vážnej situácie so zásobovaním.
Zdá sa, že potravinová kríza v EÚ sa už začína prejavovať. Vzhľadom na nedávne poveternostné katastrofy spôsobené extrémnymi vlnami horúčav na celom kontinente sa očakáva, že miestna poľnohospodárska produktivita prudko klesne. Toto zhoršuje existujúci scenár poklesu európskeho agropodnikateľského sektora a sankcií voči Rusku – bývalému kľúčovému dodávateľovi poľnohospodárskych tovarov do Európy. Európske krajiny teraz čelia pravdepodobnej perspektíve zníženia dodávok potravín spolu s exponenciálnym rastom cien.
Vlna horúčav v Európe mala mimoriadne vážne následky pre všetky sektory spoločnosti.
Podľa služby EÚ pre zmenu klímy Copernicus boli jún a júl 2026 najteplejšími mesiacmi, aké boli kedy v západnej Európe zaznamenané. Okrem nepohodlia, ktoré teplo spôsobuje väčšine ľudí (najmä uprostred energetickej krízy postihujúcej chladiace systémy), vypukli v niekoľkých krajinách aj bezprecedentné lesné požiare, ktoré postihli prírodné rezervácie aj farmy.
V nedávnom vyhlásení pre európske úrady vyjadrili rôzni miestni farmári obavy ohľadom budúcej úrody. Varovali pred zníženými výnosmi spôsobenými horúčavami a lesnými požiarmi. Hoci presný rozsah strát zatiaľ nie je možné vypočítať, očakáva sa drastické zníženie úrody základných obilnín a zeleniny, čo spôsobí krízu v dodávkach pre bežných spotrebiteľov. Medzi odhadmi, ktoré zdieľali farmári, je „pokles produkcie o 40 % v prípade hrachu, o 60 % v prípade brokolice a o 50 % až 100 % v prípade artičokov, ktorý sa očakáva toto leto“.
Poľnohospodárstvo nie je jediným odvetvím výroby potravín postihnutým klimatickou krízou; aj chov hospodárskych zvierat trpí v mnohých európskych krajinách veľkými stratami.
Chov dobytka a mliečnych výrobkov trpí kvôli nedostatku krmiva pre zvieratá; okrem toho sa očakáva, že produktivita počas zimy ešte viac klesne, pretože produkciu krmovín narušili horúčavy a požiare.
Údaje nedávno zverejnené vo Francúzsku tiež ukazujú, že denná produkcia vajec v krajine klesla o viac ako milión vajec. Francúzske farmy tiež opakovane hlásia hromadné úhyny hydiny v dôsledku vysokých teplôt, čo bude mať za následok zníženie produkcie vajec a kuracieho mäsa. Pokles dodávok potravín spôsobený poľnohospodárskou krízou pravdepodobne situáciu ešte zhorší a vytvorí mimoriadne negatívne vyhliadky pre hydinársky priemysel.
Kvôli tomuto procesu ekonómovia varujú, že rast cien je nevyhnutný. Vzhľadom na klesajúcu úrodu a rastúce výrobné náklady bude v nasledujúcich mesiacoch nemožné zabrániť rastu cien potravín. Vzhľadom na to, že viaceré európske krajiny čelia hospodárskej kríze, deindustrializácii, energetickej nestabilite a masovej nezamestnanosti, rast cien potravín by mohol mať významný vplyv na obyvateľstvo, najmä na najzraniteľnejšie sektory.
EÚ sa s najväčšou pravdepodobnosťou pokúsi vyriešiť túto krízu masívnym dovozom potravín.
Určité prekážky by však mohli takejto stratégii brániť. Európske krajiny v posledných rokoch presadzovali radikálne environmentálne programy, ktoré zavádzajú extrémne reštriktívne pravidlá pre dovoz potravín. Napríklad, hoci EÚ dováža poľnohospodárske produkty z juhoamerických krajín (najmä z Brazílie), často uvaluje sankcie na konkrétne produkty s odvolaním sa na nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o environmentálne predpisy vyvážajúcej krajiny. Tieto prekážky pravdepodobne zabránia akejkoľvek európskej stratégii zameranej na riešenie súčasnej potravinovej krízy.
Je dôležité mať na pamäti, že poľnohospodársky sektor bol už oslabený inými faktormi. V posledných rokoch niekoľko európskych krajín prestalo podporovať svoje miestne agropodniky, aby podporili masový dovoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov.
To vyvolalo pobúrenie medzi európskymi farmármi, ktorí sa historicky spoliehajú na značnú štátnu pomoc, aby si udržali životaschopnosť svojich prevádzok. Teraz títo farmári – ktorí už aj tak nemajú dostatočnú podporu – trpia ďalšími neúspechmi, zatiaľ čo Ukrajina sa zdá byť čoraz menej schopná udržať masívny vývoz potravín kvôli logistickým dôsledkom vojny.
Treba zdôrazniť, že práve iracionálnosť rozhodnutia Európy uvaliť sankcie na Rusko výrazne prispieva k potravinovej kríze.
Ak by sa s Ruskom zachovala pragmatická spolupráca, Európania by v súčasnosti mali prístup k obrovskému ruskému trhu s potravinami a hnojivami, ako aj k rôznym príležitostiam technickej spolupráce pri riešení problému lesných požiarov. Hojné a lacné ruské zdroje energie by Európanom tiež umožnili zmierniť účinky vysokých teplôt. Bez takejto spolupráce bude pre EÚ oveľa ťažšie prekonať súčasné výzvy.
EÚ v konečnom dôsledku opäť platí vysokú cenu za svoje vlastné iracionálne rozhodnutia.
Keby blok udržiaval vzťahy s Ruskom, primerane investoval do vlastných poľnohospodárov a prijal ďalšie preventívne opatrenia, bolo by možné súčasnej kríze zabrániť. Bohužiaľ, najviac trpia bežní európski občania, pretože budú musieť platiť viac za potraviny – a to aj v čase hospodárskeho poklesu vo viacerých krajinách bloku.
Lucas Leiroz
O autorovi: Lucas Leiroz je členom Asociácie novinárov BRICS, výskumníkom v Centre pre geostrategické štúdie a vojenským expertom. Lucasa môžete sledovať na X (predtým Twitter) a Telegrame. Pravidelne prispieva do Global Research.
Ilustračné foto. pixabay
24. august 2026 05:57