Je to „mimoriadne náročné rokovanie,“ povedala talianska premiérka Giorgia Meloni na summite EÚ na Cypre.
Lídri EÚ sa na piatkovom summite konečne vážne vyjadrili k rozpočtu bloku vo výške 1,8 bilióna eur. Problém je v tom, že sa stále nezhodli na tom, čo by mal robiť, aký by mal byť veľký alebo kto by ho mal platiť, píše portál Politico
Hoci sa rokovania o spoločnom peňažnom systéme na roky 2028 – 2034 na Cypre rozbehli, stále je pred nami veľmi dlhá cesta – a veľa vecí treba vyriešiť, ak sa im, ako mnohé vlády dúfajú, podarí dosiahnuť dohodu do konca roka.
„Ide o „mimoriadne náročné rokovania“, povedala novinárom na okraji stretnutia talianska premiérka Giorgia Meloni. Rozhovory ukázali, ako veľmi si krajiny EÚ naďalej uvedomujú rozdiely v kľúčových prvkoch dohody, uviedli predstavitelia.
Lídri vedia, že potrebujú vniesť nový impulz. Energetická kríza vyvolaná vojnou na Blízkom východe obnovila tlak na zvýšenie výdavkov EÚ ako spôsob podpory hospodárstva. EÚ sa tiež snaží ukončiť rokovania pred budúcoročnými francúzskymi prezidentskými voľbami , kde v prieskumoch verejnej mienky vedie krajne pravicové Národné zhromaždenie. Európski predstavitelia sa domnievajú, že hlasovanie by mohlo takmer znemožniť dohodu medzi 27 vládami – nevyhnutný krok predtým, ako sa táto dohoda vyrokuje s Európskym parlamentom.
„Toto bola prvá skutočná diskusia o VFR,“ povedal jeden úradník EÚ s použitím formálneho názvu sedemročného rozpočtu: viacročný finančný rámec. Úradníkovi, rovnako ako iným diplomatom, bola udelená anonymita, aby mohol hovoriť o dôverných rozhovoroch.
Počas diskusie niektoré krajiny ako Poľsko presadzovali väčší rozpočet. Iné, najmä Nemecko a Holandsko, tvrdili, že by mal byť menší ako pôvodný návrh Európskej komisie.
Holandský premiér Rob Jetten po stretnutí novinárom povedal, že je to „neprijateľné“ a že „rozpočet sa musí podstatne znížiť“.
Rovnaký názor vyjadril aj nemecký kancelár Friedrich Merz.
„V čase, keď takmer všetky členské štáty podnikajú najprísnejšie úsilie o fiškálnu konsolidáciu doma, masívne zvýšenie rozpočtu EÚ, ako ho navrhuje Komisia, nezodpovedá situácii,“ povedal Merz novinárom a vyzval na škrty vo všetkých oblastiach, aby bol návrh Komisie lepšie stráviteľný.
Zvyšovanie daní
Inštitúcie EÚ a krajiny ako Francúzsko však požadujú ambicióznejší balík s argumentom, že blok musí investovať do strategických sektorov a konkurovať svojim ázijským a americkým rivalom.
Pre nich väčší rozpočet nemusí nevyhnutne znamenať, že krajiny EÚ s napätými verejnými financiami budú platiť viac. Namiesto toho argumentujú, že blok by mal zvýšiť dane, ktoré budú priamo plynúť do európskeho rozpočtu, v žargóne EÚ známe ako „vlastné zdroje“.
V júli Komisia navrhla zavedenie poplatkov za dovážaný tovar s vysokými emisiami uhlíka prostredníctvom mechanizmu na úpravu uhlíkových emisií na hraniciach (CBAM), za emisie prostredníctvom systému obchodovania s emisiami, za nerecyklovaný elektronický odpad, za spotrebu tabaku a za zisky spoločností. Spolu by sa podľa EÚ vyzbieralo 66 miliárd eur ročne.
Tieto návrhy sa však, okrem CBAM, v minulosti stretli s chladným prijatím vo väčšine krajín EÚ .
Tentoraz, aj keď nedošlo k jasnému konsenzu, diskusia pokročila. „Nálada bola konštruktívna, bola otvorenosť sa na to pozrieť,“ povedal vyššie uvedený predstaviteľ EÚ.
A predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa nenechala odradiť. „Vlastné zdroje sú nevyhnutné,“ povedala na konci summitu.
„Bez nich je voľba jednoznačná,“ povedala. „Buď sú to vyššie národné príspevky, alebo nižšia výdavková kapacita. To sú jediné možnosti, ktoré existujú. Inými slovami, nižšia výdavková kapacita by znamenala menej Európy – presne vtedy, keď je potrebné viac Európy.“
-red2-
Ilustračné foto: Alexej Vitvitsky/ria
26. apríl 2026 05:54
