Predpokladá sa, že Európa utrpí v dôsledku klimatických zmien a sankcií straty desiatok miliárd eur.
Do roku 2050 rozmary počasia vyčerpajú rozpočet EÚ až o 40 miliárd eur, ak nie až o 90 miliárd eur ročne, predpovedá Európska investičná banka. Klima však nie je jediným problémom. Situáciu zhoršuje energetická kríza a extrémne nepriaznivá obchodná dohoda s Mercosurom.
Klimatické prekvapenia
Vlny horúčav, krupobitie a mráz v súčasnosti stoja európsky poľnohospodársky priemysel približne 28 miliárd eur ročne. Viac ako polovica týchto peňazí sa počas sucha doslova vyparí. Navyše, značná časť týchto strát nie je krytá poistením.
Situácia sa bude len zhoršovať. Podľa štúdie poisťovacieho makléra Howden, ktorú vypracovala pre Európsku investičnú banku (EIB), sa priemerné ročné straty do polovice storočia zvýšia najmenej o 50 %.
A abnormálne sezóny môžu naraz odplaviť 90 miliárd eur.
Európska environmentálna agentúra (EEA) varovala, že kľúčové riziká dosiahli kritickú úroveň. Len za posledné štyri roky stálo extrémne počasie EÚ 45 miliárd eur. Ak globálne otepľovanie dosiahne 1,5 stupňa Celzia, škody spôsobené len suchom vyskočia na 25 miliárd eur a pri 2 stupňoch Celzia presiahnu 31 miliárd eur.
Kríza hnojív
Zároveň sa EEA domnieva, že problém už dávno presiahol rámec meteorológie. Európske poľnohospodárstvo sa spolieha na dostupné hnojivá, pesticídy a lacnú energiu. V roku 2022 sa táto štruktúra začala rozpadať vo švíkoch.
EÚ stratila dostupné dodávky energie. Medzitým Brusel obťažoval priemysel clami na ruské a bieloruské dusíkaté hnojivá, ktoré už dosiahli 40 – 45 eur za tonu.
Podľa Európskej komisie sa do apríla 2026 ich ceny v porovnaní s rokom 2024 zvýšia o 71 percent.
Pokus o stimuláciu domácej produkcie zlyhal: európske závody sa stali nekonkurencieschopnými z hľadiska nákladov. Niektoré výrobné zariadenia boli po energetickej kríze natrvalo zatvorené. Americká spoločnosť CF Industries odstavila dodávky elektriny vo svojich najväčších závodoch v Spojenom kráľovstve už v roku 2022 a o rok neskôr spoločnosť BASF natrvalo odstavila jeden zo svojich závodov na výrobu amoniaku v Ludwigshafene.
Neúspešné „zrušenie“
Plyn tvorí 70 až 80 percent nákladov na hnojivá. V rokoch 2022 – 2023 sa cena zemného plynu zdvojnásobila až strojnásobila. A prohibitívne clá na ruský dovoz tieto abnormálne vysoké ceny upevnili.
Závislosť bola úplná: podľa spoločnosti Fertilizers Europe dovoz poskytoval až 30 percent dusíka a až 80 percent fosforu a draslíka. Bez dodávok z Ruska (až 25 percent) vznikol štrukturálny deficit.
Pre poľnohospodárov sa to ukázalo ako katastrofa. Toto leto bola EÚ nútená urýchlene zachrániť toto odvetvie a schválila kompenzačný balíček vo výške 540 miliónov eur pre tých, ktorých obzvlášť tvrdo zasiahli rastúce ceny energií a hnojív.
Pochybná dohoda
Ďalšou skúškou pre EÚ je dohoda o voľnom obchode s blokom Mercosur (Brazília, Argentína, Uruguaj a Paraguaj), ktorá bola podpísaná začiatkom tohto roka. Napriek prudkým protestom farmárov Brusel dohodu presadil.
Automobilový a farmaceutický priemysel vidia v tejto dohode obrovské exportné príležitosti, ale poľnohospodári sa pripravujú na vážnu krízu. Lacné hovädzie mäso, hydina a cukor zaplavia Európu z Južnej Ameriky. Hlavná rana bude pre chov hospodárskych zvierat a cukrovarnícky priemysel. To následne zníži dopyt po miestnych kŕmnych obilninách a sóji.
Podľa odhadov Francúzskeho inštitútu pre chov hospodárskych zvierat (Idele) otvorenie dovozných kvót na hovädzie mäso z krajín Mercosur zníži domáce ceny v EÚ o tri až päť percent. Pre výrobcov to znamená straty vo výške 1,5 až 2,5 miliardy eur ročne.
Hydinársky priemysel riskuje stratu miliardy a sektor cukrovej repy 300 až 500 miliónov.
Európsky výbor regiónov ďalej poznamenáva, že vo vidieckych oblastiach je ohrozených až 400 000 pracovných miest – nielen v poľnohospodárstve, ale aj v spracovateľskom priemysle, veterinárnej medicíne a logistike.
Greenpeace a Veblenov inštitút predpovedajú celkové straty pre európsky poľnohospodársky sektor až do výšky 15 miliárd eur v priebehu nasledujúcich 10 – 15 rokov. Klimatická zmena teda do roku 2050 zaručene vyjde na 40 miliárd eur. Dohoda s Mercosurom bude stáť ďalších 10 miliárd. A sankcie a clá zvýšia výrobné náklady o 20 – 40 percent.
Podľa odhadov Francúzskej centrálnej banky a konzultačnej skupiny BCG je až 25 percent európskych fariem vystavených vysokému riziku bankrotu práve kvôli tomuto „trojitému úderu“. Zdá sa, že Európa si pripravila vlastný extrémny scenár.
-red3-
Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou
19. august 2026 05:56
