Ilustračné foto: Al Mayadeen
EÚ začala svoj ústup: Urobila prvé kroky na odstránenie energetických a potravinových sankcií voči Rusku. Budú nasledovať ďalšie kroky? Alebo pan-západ, Rusko-fóbna os vráti úder ďalšou bojovnosťou? Zatiaľ nie je nič vyriešené, ale ak by ústup pokračoval a samostatná dohoda o vývoze obilia na Ukrajine držala pohromade, bude to pre Región vo všeobecnosti dobrá správa.
Väčšou otázkou je, či – aj keď dôjde k zásadnejšiemu ústupu EÚ – to bude znamenať rozdiel pre širšiu ekonomickú paradigmu. Bohužiaľ, odpoveď je veľmi pravdepodobne nie.
Zdanlivé sankcie
Siedmy balík sankcií EÚ voči Rusku, ktorý sa zdanlivo vydáva za zvýšenie sankcií (čo je v prípade určitých dovozov zlata do EÚ, ktoré nemajú skutočný vplyv na Rusko) – a s malým rozšírením zoznamu kontrolovaných (najmä technologických ) predmetov – balík v skutočnosti predstavuje skryté útočisko.
Pretože, keď sa človek dostane hlbšie, balík podstatne zmierňuje sankcie v kľúčových oblastiach. Po prvé, balík „objasňuje“ opatrenia v oblasti letectva (poznámka: Hoci je táto pasáž formulovaná nejasne, zdá sa, že v tichosti povoľuje vývoz náhradných dielov Airbusu do ruských leteckých flotíl).
V balíku sa uvádza, že s cieľom vyhnúť sa akýmkoľvek negatívnym dôsledkom na potravinovú a energetickú bezpečnosť na celom svete – a kvôli prehľadnosti – EÚ rozširuje výnimku na prepravu poľnohospodárskych produktov, (potravín) a vývoz hnojív a prepravu ropy z Ruska do tretích krajín.
Okrem toho oslobodzuje nákupy farmaceutických a medicínskych produktov z Ruska tretími stranami.
Európska rada tvrdí, že ich sankcie nikdy nezahŕňali potraviny a hnojivá a že návrh, ktorý tak urobili, je propaganda. Ich argument je však nepravdivý.
Právne znenie sankcií EÚ bolo také otvorené, také nepriehľadné, že nebolo jasné, či áno, alebo nie. Obchodné spoločnosti sa pochopiteľne obávali spätných pokút za porušenie sankcií. Mali trpkú skúsenosť, keď ministerstvo financií USA odmietlo výslovne povedať, čo je povolené a čo nie; a v prípade Iránu z ničoho nič zasiahnuť európske banky obludnými pokutami.
Na výslovnosti záleží: Potraviny, poľnohospodárske produkty a hnojivá prepravované do tretích krajín sú oslobodené od sankcií.
Štáty ako Egypt môžu teraz dovážať pšenicu z Ukrajiny, Ruska – a efektívne aj z Bieloruska – keďže teraz tvorí s Ruskom jednotný trh.
Rovnako je teraz výslovne oslobodená preprava ruskej ropy z tretích krajín do štátov ako Čína, India, Irán a Saudská Arábia.
Akože “pravidlo” s množstvom výnimiek
V tejto výnimke je zahrnutá ďalšia nevynaliezavosť – ak nie pokrytectvo. EÚ po celý čas cnosť signalizovala, ako by zakázala predaj ruskej energie do EÚ – a ako by výsledná strata príjmov pre Rusko vyhladovala a ochromila vojnové úsilie Moskvy na Ukrajine.
- Najprv Rusko trvalo na platbe za plyn v rubľoch. EÚ povedala „nie“, ale potom ustúpila.
- Potom sa EÚ zamerala na ruskú ropu a G7 ponúkla „strop“ cien ropy. Štáty ako Čína a India však – povedali „nie“.
- A teraz EÚ ustúpila od prepravy ruskej ropy tretími stranami. (grécki a cyperskí majitelia tankerov už prinútili svoje vlády, aby pre nich trvali na skoršej výnimke).
Čo sa deje? Trh s ropou bol v poslednej dobe nestály, pretože USA sa pokúšali manipulovať s „papierovým trhom“ (ktorý je oveľa väčší ako fyzický trh), aby dosiahli pokles cien v indexoch Bent a WTI.
Cieľom bolo opäť ublížiť Rusku – a uľahčiť Yellenovej „ropný strop“ tým, že sa ceny priblížia k 60 dolárom za barel, do ktorých Yellenová vložila svoje limitné nádeje.
Nefungovalo to a zdá sa, že Biely dom chce len znížiť ceny ropy – bodka. Dokonca aj jastrab Victoria Nulandová v piatok povedala, že USA a ich spojenci potrebujú dodávky ruskej ropy na vstup na svetové trhy, inak cena tohto zdroja začne opäť rásť:
Musíme vidieť prítomnosť ruskej ropy na svetovom trhu. inak nedostatok ropy povedie k novému rastu cien
Realizmus preniká dovnútra
Putin spĺňa všetky svoje kľúčové požiadavky v súvislosti s potravinovou krízou – a dnes dokonca predáva mierne zvýšený objem ropy.
Cena ropy bude skutočne kolísať. Bude však reagovať skôr na účinky vyplývajúce z hĺbky dosiahnutej v nadchádzajúcej recesii, než na manipuláciu s trhom a snahy Yellenovej o obmedzenie cien.
Západný establišment sa stále snaží obísť novú realitu, že komodity majú prirodzenú hodnotu, zatiaľ čo fiat meny, ako je dolár, nie.
Nová éra komodít
Táto éra predstavuje psychologický globálny posun smerom k vnútornej hodnote v čase rastúcej inflácie.
A kam bude smerovať ten „teraz vyňatý“ tranzit ruskej ropy? Prevažne do EÚ (z veľkej časti). Tu sa prejavuje nedomyselnosť: India kupuje ruskú ropu, vedie ju cez svoje rafinérie a kde predáva „indické rafinované produkty“? . Do EÚ. To isté pre ostatné položky. To isté pre Saudskú Arábiu. V nákladných listoch týchto plavidiel nebude uvedené Rusko, keď dorazia na miesto určenia – v EÚ.
Stručne povedané, EÚ v tichosti napomáha obídeniu svojho vlastného vyhláseného „drvivého“ sankčného režimu.
Môže však tento malý ústupový krok nakloniť vietor z napínajúcej sa plachty hospodárskej krízy? Nie. Existujú dva hlavné zdroje inflácie. Je tu strana ponuky a strana dopytu. Každý z nich môže riadiť infláciu, ale sú veľmi, veľmi odlišné, pokiaľ ide o to, ako fungujú.
ECB problém nevie riešiť
Strana ponuky, ako už názov napovedá, pochádza zo vstupu. Zásoba tam jednoducho nie je. Ceny fariem stúpajú, pretože rastú ceny hnojív, čiastočne kvôli vojne na Ukrajine. Ceny ropy stúpajú, pretože je celosvetový nedostatok a dochádza k narušeniu dodávateľských reťazcov.
Čo s tým teda môže Európska centrálna banka (ECB) urobiť? Nič. Robí ECB ťažbu ropy? Prevádzkuje ECB farmu? Riadi ECB nákladné auto? Riadi ECB nákladnú loď cez Pacifik alebo nakladá náklad v prístave Los Angeles?
Nie, centrálni bankári nič z týchto vecí nerobia, a preto nemôžu vyriešiť túto časť problému. Zvýšenie úrokových sadzieb nemá žiadny vplyv na nedostatok na strane ponuky, ktorý vidíme. A to je smer, z ktorého fúka inflácia – ktorá poháňa európsku recesiu.
Redakčné zhrnutie: Zdá sa, že Eú, aj Slovensko vedú neschopní politici, ktorí robia len imidž, politiku naoko, vrátane akože „sankcií“, a pri tejto falošnej dvojtvárnosti poškodzujú svoje vlastné obyvateľstvo nielen spustením, ale aj udržiavaním mega krízy, aké tu nebola od II. svetovej vojny.
Alastair Crooke
O autorovi: Alastair Crooke je riaditeľom Fóra pre konflikty; bývalý starší britský diplomat; autor.
