Kremeľ aj ruská plynárenská spoločnosť Gazprom popierajú, že by zohrali akúkoľvek úlohu v kríze s dodávkami a pri raste cien plynu v Európe, ktoré sú zhruba osemnásobne vyššie ako pred rokom.
Ceny plynu prudko rastú a vlády v Európskej únii (EÚ) sa obávajú ich vplyvu na stúpajúce životné náklady. Rusko v tejto situácii ponúklo riešenie – rýchlu certifikáciu nedávno dokončeného plynovodu Nord Stream 2, ktorým sa bude ruský plyn prepravovať cez Baltské more do Nemecka a ďalej do EÚ.
Ale toto vyhlásenie ruského vicepremiéra a ministra energetiky Alexandra Novaka určite nezmierni obavy Únie, že energetická kríza hrá do karát Moskve.
Kremeľ aj ruská plynárenská spoločnosť Gazprom popierajú, že by zohrali akúkoľvek úlohu v kríze s dodávkami a pri raste cien plynu v Európe, ktoré sú zhruba osemnásobne vyššie ako pred rokom. Niektorí európski predstavitelia a energetickí experti ale tvrdia, že Moskva sa zdržiava zvyšovania dodávok.
Energetické krízy, súvisiace s Ruskom, nie sú pre Európu nič nového. V januári 2009 Rusko pre spor s Ukrajinou o údajnom neplatení za plyn zastavilo dodávky pre najmenej 18 európskych štátov. Nové plynovody, vrátane Nord Stream 2, Moskva vykresľuje ako spôsob posilnenia energetickej bezpečnosti EÚ. USA a Ukrajina však už dlho varujú, že namiesto toho môžu dať Moskve ešte väčšiu moc.
Gazprom minulý týždeň zmenil transport plynu do Maďarska. Namiesto cez Ukrajinu si zvolil tzv. južnú trasu cez Čierne more do Turecka, Srbska až Maďarska.
To vyvolalo zúrivú reakciu vlády v Kyjeve, podľa ktorej je to porušením predchádzajúcej dohody a malo by to viesť k sankciám zo strany USA a Nemecka. Kyjev sa obáva, že Rusko použije širšiu sieť plynovodov na zastavenie transportu cez Ukrajinu, ktorá tak príde o príjmy z poplatkov. A varoval, že to umožní Moskve využívať dodávky plynu a ich možné zastavenie ako diplomatickú zbraň. Ak by to bola pravda, účinnosť tejto zbrane by súčasná kríza cien výrazne zvýšila.
To, do akej miery Rusko skutočne prispieva k aktuálnemu rastu cien, je sporné. Európske zásoby plynu sú na desaťročnom minime.
Napriek dlhoročným rozhovorom o diverzifikácii zostáva Rusko hlavným dodávateľom a pokrýva 43 % z celkovej spotreby plynu v 27-člennom bloku. Gazprom exportuje plyn na základe dlhodobých zmlúv, ale prestal uzatvárať ďalšie s tým, že najprv uspokojí domáci ruský trh.
Európska komisia oznámila, že preverí obvinenia, podľa ktorých Rusko manipuluje s trhmi. Brusel plánuje zverejniť tiež „súbor nástrojov“ a opatrení, ktoré môžu krajiny použiť na riešenie nárastu cien, vrátane dotácií. Podľa európskych predstaviteľov riešením z dlhodobého hľadiska je prechod na obnoviteľnú energiu.
Bruselské elity však do analýz a vyjadrení vôbec nezaraďujú možné dopady svojej radikálnej zelenej politiky, vrátane problémov s emisnými povolenkami, ktoré roztočili špirálu zdraženia energií pre podniky. Niektoré z energeticky náročných buď redukujú, alebo zastavujú výrobu. Rovnako z Bruselu nič nehovoria o dôsledkoch radikálneho odstavenia tepelných elektrární na uhlie, jadrových elektrární v Nemecku ani nedostatočný výkon veterných elektrární z dôvodu nedostatočnej veternosti. Verejnosti taktiež nevysvetlili, prečo sa podzemné zásobníky na plyn nenaplnili pred hlavnou (zimnou) vykurovacou sezónou. Do plynovej vojny s geopolitickým nábojom navyše vstupujú aj Spojené štáty, majúce záujem o export svojho skvapalneného bridlivocého plynu do Európy.
Načasovanie krízy sa však niektorým zdá podozrivé. Po dokončení plynovodu Nord Stream 2 potrebuje Rusko teraz dosiahnuť jeho certifikáciu. Tento proces pritom nie je ani zďaleka ľahký. Spojené štáty uvalili na projekt sankcie, čo môže odradiť špecializované firmy, ktorých účasť na projekte je potrebná, aby získal certifikáciu.
Plynovod je už dlho predmetom sporov. A zatiaľ čo USA a Ukrajina sú proti nemu, Francúzsko a Nemecko presadzujú jeho dokončenie.
Podľa niektorých európskych predstaviteľov sú nižšie ako očakávané dodávky z Ruska hlavnou príčinou zúfalej situácie.
Rusko zostáva spoľahlivým dodávateľom energie, reagoval tento týždeň prezident Vladimir Putin. A súčasnú krízu pripísal technickým zmenám na európskom trhu s plynom pred niekoľkými rokmi. Najmä postupnému ukončeniu dlhodobých kontraktov, ktoré Moskva preferuje a ich nahradenie krátkodobými zmluvami a nákupmi na tzv. spotových trhoch.
Putin tiež argumentuje, že nové ruské potrubné systémy pod Čiernym a Baltským morom sú ekonomicky a environmentálne efektívnejšie.
Doprava väčších objemov plynu cez Ukrajinu je „pre Gazprom ekonomicky nerentabilná, pretože je drahšia“, povedal Putin, podľa ktorého pri dodávkach cez nové potrubné systémy sa množstvo emisií oxidu uhličitého zníži až 5,6-násobne.
-red3-
