Fatimské proroctvo a plnohodnotný akt zasvätenia Ruska: Už v roku 1984. Bol pri tom slovenský biskup

Ilustračné foto: Chrám Nanebovzatia Panny Márie v Kremli/Moskva. Zdroj: yandex.ru

Správa vyvolala radosť i prekvapenie. Prekvapenie najmä preto, že v minulosti pápeži už niekoľkokrát tento akt zasvätenia vykonali.

Zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu je výslovným želaním Panny Márie a spomína sa vo fatimskom posolstve niekoľkokrát; od tretieho zjavenia Matky Božej (13. júla 1917) až po pokračujúce zjavenia sestre Lucii v nasledujúcich desaťročiach.

Oprávnene možno povedať, že Rusko je akoby jedným z kľúčových bodov Fatimy. Vo fatimskom posolstve sa Rusko spomína 22-krát.

Veľký  apoštol odkazu Fatimy, biskup Pavol Hnilica, to vysvetľuje tak, že v srdci Panny Márie má Rusko osobitne vyhradené miesto a v Božích plánoch je mu vymedzená dôležitá úloha.

Toto želanie Panny Márie sa však dlhý čas akosi obchádzalo. A tak sa stalo, že po dvanástich rokoch – 13. júna 1929 – sa Panna Mária opäť zjavila Lucii a povedala jej: 

Prišla chvíľa, keď Pán Boh žiada, aby Svätý Otec spoločne so všetkými biskupmi zasvätili Rusko môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.

 Zdôraznila, že toto je želanie Najsvätejšej Trojice. Bohužiaľ, ani táto opätovná výzva nedokázala pohnúť cirkevné kruhy k aktivite.  

V máji 1936 mala Lucia ďalšie videnie. Zjavil sa jej Pán Ježiš a znovu ju žiadal, aby naliehala na zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

V kláštornej izolácii sestra Lucia nemala priamy styk so svetom a mohla komunikovať iba prostredníctvom monsignora Josého da Silvu, vtedajšieho biskupa v Leirii. Ten síce predkladal jej odkazy Svätému Otcovi Piovi XI., ale zdá sa, že v Ríme nebola ešte dosť dobre pripravená pôda. Vatikánska byrokracia sa stavala k udalostiam vo Fatime – dalo by sa povedať – dosť odmerane a skepticky.

Preto Panna Mária dovolila Lucii, aby vyjavila dve časti fatimského tajomstva. Biskup z Leirie ju požiadal, aby mu tento dôležitý odkaz odovzdala písomne a on sa postará, aby sa dostal do rúk Svätého Otca i na verejnosť. Lucia tak urobila v auguste 1941 a vtedy bol už pápežom Pius XII.

Odkaz, ktorý odovzdal biskup da Silva Svätému Otcovi, je lepšie známy pod názvom   „fatimské tajomstvo“.  Jeho druhá časť sa vzťahuje na Rusko. 

Prvé zasvätenie Ruska: 1942

Biskup José da Silva odovzdal toto tajomstvo Piovi XII. a on bol prvý pápež, ktorý zasvätil Rusko Panne Márii. Nevykonal to v tom rozsahu, ako to na želanie fatimských zjavení  predložila sestra Lucia. Zasvätil totiž Nepoškvrnenému Srdcu celý svet, čo určite zahrňovalo aj Rusko. A urobil to iba on sám, t. j. bez spoluúčasti ostatných biskupov sveta. Stalo sa tak 31. októbra 1942. Rusko neuviedol explicitne, spomenul ho iba obrazne, alegoricky.

Toto zasvätenie nespĺňalo všetky požiadavky Panny Márie, ale v určitom zmysle zmiernilo Boží hnev. 

O desať rokov neskoršie – 7. júla 1952 – Pius XII. zasvätil Nepoškvrnenému Srdcu národy Ruska vo forme apoštolského listu Sacro vergente anno. List bol adresovaný národom Ruska („Carrisimis Rusiae populis“). Mariánski ctitelia a viacerí teológovia vrele privítali tento čin Svätého Otca, ale súčasne poznamenali, že ho nepokladajú za formálny akt zasvätenia. Hovorilo sa v ňom:

Tak ako sme pred niekoľkými rokmi zasvätili celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, tak teraz osobitným spôsobom zasväcujeme všetky národy Ruska tomu istému Nepoškvrnenému Srdcu.

Ďalší akt zasvätenia Ruska Nepoškvrnenému Srdcu vykonal 21. novembra 1964 pápež Pavol VI.  Zasvätenie sa konalo počas zasadania Druhého vatikánskeho koncilu a za prítomnosti úctyhodného počtu biskupov celého sveta.

Kľúčová úloha slovenského biskupa Hnilicu

V úsilí Jána Pavla II. o zasvätenie Ruska zohral významnú úlohu slovenský biskup v emigrácii Pavol M. Hnilica. V jednom rozhovore s autorom tohto príspevku biskup Hnilica spomína: „Natrvalo mi ostáva v pamäti môj prvý rozhovor so Svätým Otcom Jánom Pavlom II., krátko po jeho zvolení za pápeža v roku 1978. Povedal som mu: „Svätý Otče, ja som presvedčený, že Pán Boh si Vás vybral na Petrov stolec preto, aby ste ako Vašu prvú úlohu spolu s ostatnými biskupmi vykonali akt zasvätenia Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Ak sa tak nestane, Váš pontifikát nebude úplný.“ A on mi odpovedal:

Pavol, keď získaš biskupov, ja som ochotný urobiť to aj zajtra.“ Treba totiž poznamenať aj to, že proti aktu zasvätenia bola ešte stále veľká opozícia; kúria a viacerí teológovia i kardináli mali výhrady, námietky a rozličné – niekedy až čudné – výhovorky. Raz som cestoval s  kardinálom Ratzingerom v lietadle. Sedeli sme vedľa seba asi 3-4 hodiny. Podrobne sme sa rozprávali o historickom zasvätení, ktoré sa odohralo 24. a 25. marca 1984. Pri tejto príležitosti sa mi kardinál zdôveril: „Neviete si predstaviť, koľko úsilia ma stálo prebojovať (použil výraz: durchboxen) slovo zasvätenie, lebo mnohí teológovia boli proti tomu.

Spomínané zasvätenie 24. a 25. marca 1984 spĺňa v najplnšej miere formálne požiadavky fatimskej výzvy.

Konalo sa 25. marca v Ríme, ale deň predtým – 24. marca 1984 – biskup Pavol Hnilica vykonal akt zasvätenia v Moskve, v Kremli, v chráme Nanebovzatia Panny Márie. Históriu tohto odvážneho a posvätného dobrodružstva vyrozprával biskup Hnilica vo svojej knihe rozhovorov Fatimské posolstvo a Božie milosrdenstvo (vyšla v Bratislave vo vydavateľstve Smaragd v roku 2005, s. 105 – 166) a je vhodné, užitočné a dôstojné, aby sme si ho pripomenuli. 

Rusko zasvätené od roku 1984

Podľa vyhlásenia sekretára pre náuku viery arcibiskupa Tarcisia Bertoneho akt zasvätenia z roku 1984 svojím obsahom a štýlom zodpovedal požiadavkám Panny Márie. Takto sa k udalosti vyjadrila sestra Lucia v liste z roku 1989.

Udalosti, ktoré nasledovali, akoby potvrdzovali nadprirodzený ráz fatimského posolstva. Rok po zasvätení Ruska v Ríme a v Moskve sa začali v Sovietskom zväze veľké politicko-spoločenské zmeny. V marci 1985 sa stal generálnym tajomníkom komunistickej strany Michail Sergejevič Gorbačov, ktorý začal zavádzať „perestrojku i glasnosť“. Tieto „reformy“ napokon viedli k pádu komunistického režimu vo východnej Európe i v Rusku. Boží zásah do svetových dejín…

Podrobnejšie o téme aj s výpoveďami a citáciami kompetentných nájdete TU

-red1-