Globalisti sa pomýlili: Zem nie je plochá – permanentný nedostatok všetkého

Ilustračné foto: obchod v Británii – prázdne regále s detskou výživou. Zdroj: AFP

Najskôr bol nedostatok dojčenskej výživy, teraz je zase nedostatok tampónov. Ceny tampónov vzrástli o 10 % kvôli rastúcej cene ropy, ktorá ovplyvňuje náklady na výrobu plastov, a vyšším cenám bavlny kvôli masívnej výrobe respirátorov a vojne na Ukrajine. Z Ukrajiny a Ruska sa dováža aj celý rad hnojív a tiež neón, ktorý sa používa na výrobu polovodičových čipov. Kvôli nedostatku čipov musia prerušovať výrobu automobilky.

Toto je ten dôkladne prepojený svet oslavovaný novinármi – oslavoval ho napríklad Thomas Friedman, ktorý žasol nad tým, ako „Big Data“ a globalizácia všetko prepájajú.

“Žiadne dve krajiny, v ktorých predáva McDonald’s, spolu nikdy nebojovali,” tvrdil kedysi Friedman. Vo svojom najväčšom chválospeve na globalizáciu Svet je plochý (The World Is Flat) Friedman tvrdil, že „žiadne dve krajiny, ktoré sú súčasťou rovnakého globálneho dodávateľského reťazca, ako je napríklad spoločnosť Dell, proti sebe nikdy nepovedú vojnu, kým budú obe jeho súčasťou. ”

McDonald’s svoje reštaurácie v Rusku zavrel a tie na Ukrajine môžu kedykoľvek vyletieť do povetria. Rusko vývoz neónu obmedzilo a aj z Ukrajiny jeho vývoz prudko poklesol. Generálny riaditeľ spoločnosti Dell Michael Dell varoval, že globálny nedostatok čipov môže trvať roky.

Tu máme v praxi globalistické teórie o McDonald’s a Delle ako nástrojoch predchádzania konfliktom.

Svet ale nie je plochý, náš svet je až príliš okrúhly. Rovnako tak dejiny nestúpajú po vzostupnej línii na správnu stranu, ale často sa točia v kruhu. Preto islam opäť bojuje s Európou, Rusko vtrhlo na Ukrajinu, Čína obnovuje svoje impérium a naša “plochá Zem” zažíva dimenzionálny zlom.

Zástancovia globalizácie vytvorili obdobu marxistického centrálneho plánovania avšak s trochu pružnejším globálnym modelom

v ktorom obrovské korporácie preklenuli globálne bariéry a vytvorili veľmi efektívne prostriedky na pohyb tovaru a služieb po planéte. Hranice by mali padnúť a kultúrna výmena má z nás všetkých urobiť jeden celok, čo predznamenáva veľké zjednotenie ľudstva.

Vzájomne závislý svet ale v skutočnosti znamená, že alžírski džihádisti strieľajú v Paríži, členovia gangov zo Salvadoru stínajú hlavy Američanom na dohľad od Washingtonu D.C., vojna na Ukrajine spôsobuje nedostatok tampónov a áut a radikalizmus a extrémizmus sú silnejšie ako kedykoľvek predtým.

Prichádzame na to, že výsledkom snahy „sploštiť“ náš svet je to, že sa náš svet opäť krásne zaguľatí.

Technokratický nový svetový poriadok megakorporácií, ktoré konsolidujú trhy a potom dodávajú výrobky nie zo skladov, ale “just-in-time” (práve včas), zostal napospas rozpadnutým dodávateľským reťazcom.

Rastúca inflácia a narušené dodávateľské reťazce takmer znemožňujú aj veľkým spoločnostiam plánovať dopredu, a tak vyrábajú menej, a keď sa objaví niekde nedostatok ich tovaru, tak nad tým len pokrčia ramenami.

Sme teraz vlastne vo vojnovej ekonomike, pretože náš systém sa stal príliš rozsiahlym a nepružným, aby sa prispôsobil vzniknutému chaosu. Biden ako odpoveď na všetko neustále vyťahuje zákon “Defense Production Act” (zákon o obrannej výrobe), a možno očakávať, že sa časom celá ekonomika sovietizuje. Čím viac sa vláda snaží vnútiť terajšiemu chaosu stabilitu, tým menej sú dominantní hráči pohotoví a produktívni.

Konsolidácia trhu v dôsledku vládnych regulácií spôsobila, že trhu teraz dominuje len hŕstka spoločností.

Keď niektorá z nich – ako napríklad spoločnosť Abbott v prípade dojčenskej výživy – zadrhne, tak to má katastrofálne následky. Iné spoločnosti – ako napríklad spoločnosť Procter & Gamble, ktorá ovláda zhruba polovicu trhu s menštruačnými potrebami, sa straty trhového podielu v prospech konkurencie obávať nemusia. Podobná konsolidácia prebehla aj v oblasti potravín a papierenských výrobkov a supermarkety nahradili dynamickú ekonomiku kartelmi.

Za všetkými tými obchodnými značkami výrobkov v regáloch stojí škrípajúci ekonomický systém sovietskeho typu, v ktorom hŕstka obrovských podnikov prepojených so štátom ľahostajne vyrába nekvalitné výrobky a pritom spolieha na rozsiahle dodávateľské reťazce, ktoré už nemá pod kontrolou.

V takomto systéme nie je žiadny konkurenčný tlak na podávanie lepších výkonov. Jediné, čo je v supermarketoch ešte stále americké, je reklama.

Problémy s týmto systémom boli menej viditeľné, keď fungovali jeho prediktívne mechanizmy a zahraniční dodávatelia dychtili po amerických dolároch. Počas nečakanej krízy sú miesta zlyhania až príliš zrejmé a zrejmé je aj to, že systém nemá v úmysle žiadne z nich opraviť. Pretože nemusí.

Elity odtrhnuté od reality obyčajného života

Elita reaguje na problémy nezmyselným uisťovaním, vtipkovaním a „wokeizmom“. Podobne ako svojho času sovietska propaganda ukazujú korporátne vyhlásenie iba to, aký obrovský odstup delia tých, ktorí systém riadia, od tých, ktorí sa ocitli v jeho súkolesí.

Ale napriek ich podielu na súčasnej situácii tieto masívne monopolné podniky tento svet nestvorili.

Biden a demokrati radi obviňujú podniky z toho, že si vďaka inflácii vytvorenej federálnymi výdavkami nehanebne “mastí vrecká”, pritom máloktorý podnik dáva prednosť súčasnej kríze pred rokom 2019. Málokto – okrem tých, ktorí sú na úplnom dne – si užíva to, že nemôže racionálne plánovať budúcnosť. Veľké korporácie a ich investorov zaujíma skôr plán rastu ako štvrťročné zisky.

Demokrati boli najväčšími zástancami globalizácie. Ich regulácia viedla k rekordnej konsolidácii trhu a znižovaniu počtu pracovných miest v USA. Korporácie boli tlačené na to, aby vyvážali špinavé “Republikánske” pracovné miesta do Číny a “čisté Demokratické” kancelárske miesta si nechávali doma.

Táto devastácia spustošila robotnícku a strednú triedu a prebudovala celú našu ekonomiku na ekonomiku závislú na Číne a celosvetovom dodávateľskom reťazci, v ktorej nepriestrelnosť mohli veriť snáď len skalní globalisti.

To, ako OPEC ovplyvnil ceny pohonných hmôt za vlády prezidenta Cartera, sa stalo vzorom pre celú ekonomiku. Vojna kdekoľvek na svete má vplyv na Američanov. Desiatky krajín majú moc rozvrátiť našu ekonomiku, či už úmyselne, alebo neúmyselne. Dokonca aj ekologické sľuby o energetickej nezávislosti sa stali fraškou, v ktorej naša vláda prosí Čínu o ďalšie solárne panely.

Vzájomná závislosť neviedla ani k svetovej vláde, ktorú si globalisti priali, priviedla nás naopak ku globálnemu chaosu, v ktorom sa impotentné západné mocnosti snažia prehovoriť zvyšok sveta k mieru, aby sa vyhli zaplaveniu utečencov, vysokým účtom za energie a prázdnym regálom.

Potom, čo globalisti pripravili Ameriku o jej ekonomickú suverenitu, sa ukázalo, že nie sú schopní udržať globálnu stabilitu.

Pretože im chýba vôľa skutočne sa postaviť Číne, Iránu a Rusku, zmôžu sa len na organizovanie ďalších medzinárodných konferencií a budovaní zbytočnej nadnárodnej byrokracie.

Hovorte si o bývalej Spoločnosti národov, čo chcete, ale tá mala v Ženeve len 700 zamestnancov. 44 000 zamestnancov dnešnej OSN je len špičkou ľadovca obrovského počtu nadnárodných organizácií, ktoré všetky tvrdia, že udržujú medzinárodný poriadok, a pritom len míňajú veľa peňazí.

Globalizácia globalizuje neschopnosť globálneho poriadku

Veľkolepé plány globalistov – rovnako ako plány bývalého Sovietskeho zväzu – nikdy nepočítali s chaosom ľudskej povahy a ľudskými ambíciami. Politici, filantropi a filozofi sa snažili nahradiť americký dynamizmus hodinovým strojom. Zo starých Babbageových mechanických “počítačov” sa stal cloud – globálna sieť serverov slúžiaca okamžitej komunikácii – ktorý však naráža na rovnaké “splošťujúce” obmedzenia.

Amerika nemala byť nikdy “plochá”. Bol to kontinent objavený ľuďmi, ktorí pochopili, že Zem je guľatá. Sploštenie Ameriky oslabilo jej ekonomiku aj jej ducha. Plochý svet, v ktorom nie je miesto pre americkú výnimočnosť, sa naopak stáva ihriskom pre výnimočnosť Číny a Ruska. A americká ekonomika začína trpieť trvalým nedostatkom všetkého.

Daniel Greenfield

O autorovi: Daniel Greenfield je spolupracovník konzervatívneho think tanku David Horowitz Freedom Center sponzorovaný nadáciou Shillman Foundation, investigatívny novinár a spisovateľ, ktorý sa zameriava na radikálnu ľavicu a islamský terorizmus.

Preklad a úprava textu: SKsprávy