Grónsko: Diskusie o anexii a militarizácia ignorujú skutočnú potrebu ekologicky ochranných politík

V nadväznosti na nedávnu americkú agresiu vo Venezuele sa zintenzívnila diskusia o možnosti anexie Grónska USA alebo získania oveľa väčšej kontroly. Americký prezident Donald Trump 4. decembra povedal: „Grónsko naozaj potrebujeme, potrebujeme ho na obranu.“ Inde povedal: „Grónsko potrebujeme z hľadiska národnej bezpečnosti a Dánsko to nebude schopné… Pohovorme si o Grónsku o 20 dní.“ 

Dánska premiérka Mette Frederiksenová povedala 5. januára: „Bohužiaľ si myslím, že amerického prezidenta by sme mali brať vážne, keď hovorí, že chce získať Grónsko. Jasne som dal najavo, aký je postoj Dánskeho kráľovstva, a Grónsko opakovane vyhlásilo, že nechce byť súčasťou USA.“

Dánska premiérka ďalej uviedla: „Ak sa USA rozhodnú vojensky zaútočiť na inú krajinu NATO, všetko sa zastaví – vrátane NATO a teda aj bezpečnosti po druhej svetovej vojne.“

Grónsky premiér Jens-Fredrik Nielsen na to reagoval slovami: „Už bolo dosť… Koniec fantáziám o anexii.“

V čase, keď sú ochrancovia životného prostredia oprávnene veľmi znepokojení ochranou vysoko citlivej ekológie Grónska, titulky novín sú namiesto toho plné rečí o rastúcej možnosti anexie, alebo takmer anexie, zo strany USA.

Grónsko nie je malá krajina. Rozprestiera sa na 836 330 štvorcových míľach. Najstaršia najväčšia anexia k USA bola v roku 1803 od Louisiany Francúzskom, ktorá zahŕňala rozlohu o niečo menšiu ako Grónsko.

V súčasnosti je Grónsko autonómnym územím s významným demokratickým pokrokom (vrátane pokroku smerom k potenciálnej nezávislosti) pod celkovou kontrolou Dánska a so značnou vojenskou prítomnosťou USA. Napriek svojej obrovskej rozlohe má Grónsko iba približne 57 000 domorodých obyvateľov, prevažne Inuitov. Obchodné a hospodárske vzťahy s Čínou v poslednom období rastú.

Dánska kontrola nad Grónskom je tiež návratom do čias plukovníkov, ale Dánsko bolo aspoň do istej miery citlivé na túžbu miestnych obyvateľov, najprv po autonómii a potom po nezávislosti. V roku 1775 Dánsko a Nórsko vyhlásili Grónsko za kolóniu, v roku 1814 Nórsko odovzdalo Grónsko Dánsku, v roku 1880 Dánsko začalo organizovanejšiu kolonizáciu Grónska, okolo roku 1941 nemecká invázia do Dánska prinútila USA potichu vyslať niektorých svojich vojakov do Grónska a v roku 1951 bola ich vojenská prítomnosť v tejto krajine legalizovaná zmluvou.

V roku 2019 prezident Trump prvýkrát ponúkol možnosť kúpy Grónska, čo Dánsko dôrazne namietalo a v tom čase sa veľmi neposunulo. Trump a jeho poradcovia však na to očividne nezabudli a ešte pred obsadením Bieleho domu, 22. decembra 2024, novozvolený prezident Trump pri menovaní svojho veľvyslanca v Dánsku vyhlásil:

„Z dôvodu národnej bezpečnosti a slobody na celom svete považujú USA vlastníctvo a kontrolu nad Grónskom za absolútne nevyhnutné.“

Vtedajší grónsky premiér Mute Egede na to reagoval vyhlásením, že Grónsko „nie je na predaj a nikdy nebude na predaj… Nesmieme prehrať náš dlhoročný boj za slobodu.“

Strategický význam Grónska a jeho význam na námorných trasách sa zvýšil v dôsledku vojny na Ukrajine a pokračujúceho rýchlejšieho tempa topenia ľadu, ktoré sa pravdepodobne v čase klimatických zmien ešte zvýši. Grónsko má zásoby ropy a plynu na mori a tiež veľké zásoby vzácnych zemín. V 70. rokoch 20. storočia dokonca americký viceprezident Nelson Rockefeller konkrétne navrhol kúpiť Grónsko najmä kvôli jeho nerastnému bohatstvu.

Ťažba a militarizácia môžu v Grónsku nadobúdať čoraz väčší význam, zatiaľ čo túžba miestnych obyvateľov po nezávislosti, ako aj obavy o ochranu životného prostredia, môžu byť odsunuté do úzadia. To je znepokojujúce v čase, keď je ochrana životného prostredia naliehavo potrebná. V roku 2022 bolo v Grónsku zaznamenané topenie až 18 miliárd ton ľadových štítov len za tri dni v polovici júla. Boli prezentované veľmi desivé odhady rozsahu stúpania hladiny morí, ak bude topenie v takomto rozsahu pokračovať.

Nebol to prvý prípad takéhoto masívneho topenia ľadu v krátkom čase, a pravdepodobne ani posledný. Zdôraznilo to tiež potrebu bezpečnejšej budúcnosti pre Grónsko. Zdá sa však, že niektoré vplyvné osoby majú na túto vec úplne iný názor.

Dokonca aj prezident Truman v roku 1946 ponúkol Grónsko na kúpu za 100 miliónov dolárov. Táto ponuka bola odmietnutá, ale Dánsko neskôr podľahlo tlaku USA a zriadilo v Grónsku vojenské základne vrátane jadrovej elektrárne Camp Century.

Vďaka svojej strategickej polohe blízko Ruska, ako aj USA, zostáva Grónsko pre USA naďalej veľmi vojensky zaujímavé. Tento faktor v poslednom čase nadobudol väčší význam so zvýraznením rivality medzi veľmocami.

Táto arktická oblasť je z ekologického hľadiska veľmi citlivá, pričom táto citlivosť sa ešte zvýšila v časoch klimatických zmien. Keďže sa ľadové štíty, ktoré pokrývajú rozsiahle oblasti, topia v dôsledku globálneho otepľovania, uvoľnia sa zakopané uhlíkové usadeniny a hladina morí stúpne. Jedinečná biodiverzita regiónu vrátane ľadových medveďov a tuleňov bude vážne ohrozená.

Preto existujú silné argumenty pre to, aby celé Grónsko spravovala Organizácia Spojených národov ako zóna neutrality, mieru a ochrany životného prostredia. V rámci takéhoto usporiadania budú ekologicky chránené živobytie a základné zariadenia zabezpečené programom spravovaným OSN, ktorý bude s celým ostrovom zaobchádzať ako s oblasťou ekologickej ochrany, kde bude akékoľvek využívanie prírodných zdrojov prísne kontrolované a nebude povolená žiadna vojna. Okrem toho sa bude vynakladať veľmi starostlivé a dobre naplánované úsilie na odstránenie už spôsobených škôd.

Ako sa sneh topí v dôsledku globálneho otepľovania, odkryjú sa pozostatky bývalej vojenskej stanice USA s jadrovým pohonom (Camp Century), čo si bude vyžadovať veľmi starostlivé vyčistenie. Ešte väčšie nebezpečenstvo predstavuje jadrová zbraň, ktorá sa tu stratila pri nehode bombardéra v roku 1968.

Toto bolo vrcholné obdobie studenej vojny, keď niektoré americké bombardéry s jadrovými zbraňami boli neustále vo vzduchu a vojenská základňa Thule v Grónsku bola pre tieto operácie špeciálnym miestom kvôli relatívnej blízkosti ruských cieľov. K nehode lietadla došlo, keď sa americký bombardér s jadrovými zbraňami blížil k tejto vojenskej základni v Grónsku. USA získali povolenie od dánskej vlády na zriadenie tejto vojenskej základne, ale nie je vôbec isté, či bola dánska vláda, nieto ešte miestne komunity, informovaná o transakciách týkajúcich sa prepravy jadrových zbraní.

V skutočnosti lietadlo obsahovalo štyri jadrové zbrane a tri sa podarilo vyzdvihnúť. Počas záchrannej operácie v roku 1968 sa nazbierali tisíce kusov trosiek, ako aj milióny ton ľadu, o ktorých sa predpokladalo, že obsahujú rádioaktívne trosky. Napriek obrovskému výskumnému úsiliu sa však jedna zbraň nenašla. Pracovníci zamestnaní pri čistení neskôr trpeli rakovinou a donedávna žiadali o odškodnenie.

V súčasnosti sa všeobecne uznáva, že pri tejto nehode boli ohrozené až štyri jadrové zbrane, tri boli získané viac-menej neporušené, ale jedna vodíková bomba sa nikdy nezískala. Jedným z aspektov ochrannej budúcnosti pod správou OSN by mala byť neustála ostražitosť voči akýmkoľvek varovným signálom poškodenia, aby sa ešte stále dalo predísť potenciálnej katastrofickej udalosti.

Zatiaľ čo širšia paradigma budúceho rozvoja by mala byť založená na ochrane životného prostredia, ochranných živobytí, mieri a neutralite, v rámci tejto paradigmy by miestni obyvatelia mali mať všetku autonómiu pre vysoko decentralizovanú správu vecí verejných. Mal by existovať špeciálny program duševného zdravia a pohody s cieľom znížiť vysokú mieru samovrážd a zneužívania návykových látok v regióne.

V Grónsku je jednoznačne niekoľko vážnych problémov, ktoré treba vyriešiť. Je potrebné vynaložiť veľké úsilie a zachovať kontinuitu, aby sa zabezpečila bezpečnejšia budúcnosť Grónska, ktoré je v skutočnosti dôležité pre celý svet.

Preto sú všetky nedávne reči o anexii Grónska hlboko znepokojujúce a takéto dohody pravdepodobne predstavujú východiskový bod ekologicky deštruktívnych aktivít v čase, keď je naliehavo potrebné ekologicky ochranné plánovanie. Preto by sa malo proti nákupu a predaju Grónska bojovať a namiesto toho by sa mal klásť dôraz na zabezpečenie politík založených na blahobyte miestnych obyvateľov a ochrane životného prostredia. 

Bharat Dogra  

O autorovi: Bharat Dogra  je koordinátorom kampane Campaign to Save Earth Now. Medzi jeho nedávne knihy patria Deň v roku 2071, Planéta v ohrození, Ochrana Zeme pre deti a Človek nad strojom. Pravidelne prispieva do časopisu Global Research.

Ilustračné foto: Grónsko. Zdroj: Pixabay

7. január 2026    05:50