Cirka pred 2500 rokmi žil v starom Grécku bájkar Ezop. Satirickým spôsobom opisoval rôzne ľudské vlastnosti, ktoré pripisoval zvieratám. Jeho najznámejšia bájka o vlkovi a kozliatku hovorí, že keď je niekto hladný, žiaden protiargument neplatí.
Darmo kozliatko vysvetľovalo, že vody je v potoku dosť pre všetkých a vlkovi ju nemohlo kaliť, keďže pil z potoka povyše. Vlkov argument bol priezračný: „Som hladný“ a kozľa zožral.
Dnes, po dvetisícpäťsto rokoch sa odohrával podobný rozhovor ako vystrihnutý z Ezopa. Najskôr Dony tvrdil v súlade s dlhodobou americkou politikou, že Maduro je nelegitímny prezident a musí odstúpiť.
Keď sa mu Maduro pokúšal vysvetliť, že na to, aby odišiel, musí byť vôľa ľudu, tak ho obvinil, že je vodcom drogového kartelu a vozí drogy do USA a tým ohrozuje ich národnú bezpečnosť. Vysvetľovať hladnému vlkovi, že taký kartel neexistuje, keď „kozliatko“ sedelo na najväčšej studni ropy, bolo zbytočné. Presne ako u Ezopa – ham, a bolo po novodobej bájke.
Celé stáročia sa vzťahy medzi ľuďmi i národmi vyvíjali podľa modelu vzťahu vlka a kozliatka. Kto mal väčšie svaly a väčšie armády, ten si vždy zobral, čo potreboval.
Španieli zobrali Indiánom zlato a striebro, Anglosasi krajinu a zvyšok preživších zavreli do rezervácií. Rozmohol sa kolonializmus, počas ktorého západná Európa vyrabovala celý ostatný svet, aby si žila nad pomery a chválila sa svojou demokraciou len pre seba.
Západný ples upírov
Netreba zabúdať, že k tej „demokracii“ patrilo novodobé otrokárstvo, rabovanie „zaostalých“ a „nedemokratických“ štátov, teda vysávanie ostatného sveta v mene „pokroku a ľudských práv“. Ako ktosi povedal, hotový ples upírov.
Všetko sa raz skončí! Aj ten „najnedemokratickejší“ štát na svete povedal dosť. Poďme si ten koláč, z ktorého chcú žiť všetci, deliť spravodlivo alebo aspoň spravodlivejšie. A tu pozri ho! Zrazu sa zabudlo na medzinárodné právo, na ľudské práva, na rovnaké posudzovanie rovnakých postupov a konaní, na princípy demokracie a vlády práva.
Všetko sa zrazu dostalo do štádia skutočného kapitalizmu – urvi si, na čo ti sily stačia. Celý systém medzinárodného práva, ktorý sa prácne budoval od konca druhej svetovej vojny a ktorý dával akú takú istotu slabším, sa rozpadol ako domček z kariet!
Zdá sa, že nie je sily, ktorá by tento proces zastavila. Už nepôsobí ani odstrašujúca sila atómových zbraní. O ich použití sa rozpráva ako o kúpe vianočného kapra. Novodobí Nerovia už akoby hovorili: Po nás potopa. Nezáleží na budúcnosti, len aby sme boli my nažratí:
„Ech, sebectvo! to! – a niet nad ohavou/tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok./Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra/svevoľne, kde len stihne, slabšieho;/hoc zem je pre všetkých dosť šírošíra, chce, aby strela sa len pre neho;“ (P. O. Hviezdoslav)
Och, ako smiešne, farizejsky, nekresťansky v tejto situácii pôsobí postoj kádeháka Štefanského k slovenským reprezentantom z KHL. Ale mama mi vždy hovorila, že keď Pán Boh chce niekoho potrestať, zoberie mu rozum. Skutočne, toto je exemplárny prípad.
Anton Hrnko
Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou/fikcia
12. január 2026 05:57
