Juhoslávia 1999: Pre budúcnosť. Zločin NATO proti mieru a ľudskosti

Prejav za okrúhlym stolom „Agresia NATO – 24 rokov“, ktorý sa konal 23. marca 2023 v Dome srbských ozbrojených síl

Od agresia NATO na Srbsko a Čiernu Horu (Zväzová republika Juhoslávia) uplynulo takmer štvrťstoročie. Počas agresie bolo zabitých asi 4000 našich spoluobčanov a dvakrát toľko zranených. Tri štvrtiny obetí boli civilisti, medzi nimi, žiaľ, veľké množstvo detí, od Milice Rakić, batoľaťa z Batajnice, až po Sanju Milenković, stredoškolskú majsterku Srbska v matematike z Varvarinu. Sotva bude možné presne určiť, koľko ďalších obetí podľahlo oneskoreným účinkom zbraní naplnených ochudobneným uránom, toxickými chemickými látkami alebo nevybuchnutými kazetovými bombami.

Práve pre nich všetkých sme sa zišli, keď sa stretávame, dnes je to tu, tak ako každý rok po celej krajine, v Európe a na iných kontinentoch, kdekoľvek je jeden z nás. Vzdávame hold a venujeme im svoje myšlienky a modlitby, všetkým padlým hrdinom našej obrany, všetkým nevinným obetiam.

Srbsko sa ešte nespamätalo z bolesti a nespravodlivosti, či už duchovne alebo materiálne.

V samom srdci Belehradu stále prechádzame okolo zničených budov, ktorých rozľahlé ruiny sú trvalou pripomienkou činov našich partnerov. Keď chválime ich dary, stále sa zdržiavame podávania ohlásených, ale zabudnutých žiadostí o náhradu vojnových škôd. Je ťažké odhadnúť, do akej miery to odráža našu túžbu byť konštruktívny, realistický a rešpektovaný. Možno by bolo dobré dať vyhlásiť a chrániť zničené budovy Vojenského generálneho štábu a polície za kultúrne pamiatky nielen preto, že by si to vyžadovalo menej financií, ale skôr preto, že by to dávalo väčší zmysel, či už ich rekonštrukcia, alebo výstavba úplne nových budov.

Bol to zločin proti mieru a ľudskosti, proti krajine, ktorá nepredstavovala žiadnu hrozbu pre nikoho, najmenej zo všetkých pre NATO alebo jeho členov. Dnes varujeme, nielen opakujeme pravdu, keď hovoríme, že agresia NATO bola vykonaná v rozpore so základnými princípmi medzinárodných záležitostí, Chartou OSN, Helsinským záverečným aktom OBSE a Parížskou chartou; keď hovoríme, že päť a pol desaťročia od konca druhej svetovej vojny NATO znovu zaviedlo vojnu na európskej pôde; že bomby a riadené strely zabili občanov Srbska, no napriek tomu boli určené aj pre iných; že keď pršalo, zničili aj európsku a globálnu architektúru bezpečnosti a spolupráce; že vo svojej podstate išlo o vojnu proti Európe, ktorú viedla samotná Európa; že slúžila ako precedens pre následné dobyvačné vojny a prevraty v rámci proklamovanej stratégie expanzie na východ a klamlivej demokratizácie; že NATO na základe svojej agresie proti Srbsku a Čiernej Hore (Zväzová republika Juhoslávia) oslávilo svoje 50. výročie prechodom z obrannej a regionálnej na inváznu alianciu s globálnymi hegemonistickými cieľmi.

To, čo nás núti zopakovať vyššie uvedené teraz, po 24 rokoch, súvisí prinajmenšom so zvykmi, rituálmi alebo uviaznutím v minulosti, pretože to robíme výlučne pre prítomnosť a budúcnosť. V záujme mieru, bezpečnosti a pokroku ako rovnocenných a neodcudziteľných hodnôt zdieľaných všetkými národmi a krajinami.

Robíme to aj preto, že nedávne správy a názory z Bruselu, Ohridu, Washingtonu a niektorých ďalších destinácií nás varujú, že agresia proti Srbsku pokračuje, aj keď inými prostriedkami, ale predsa s rovnakým cieľom: zbaviť volebné právo a ponížiť celý srbský ľud na Balkáne a prinútiť ho, aby sa natrvalo vzdialil od svojich tradičných priateľov a ich podpory, a aby sa vzdal svojich práv na štátnosť na Kosovo a provinciu Metohija.

Posledných 24 rokov a súčasný vývoj znovu a znovu potvrdzujú, že skutočným cieľom agresie bolo vytrhnúť Kosovo a Metohiju zo Srbska spolu so zvrhnutím prezidenta Slobodana Miloševiča a v konečnom dôsledku premeniť Balkán na odrazový mostík pre vojnovú cestu proti Východu.

S prihliadnutím na všetky minulé skúsenosti a trendy, ktoré priniesli hlboké zmeny v globálnych vzťahoch,  som presvedčený, že najlepšou cestou pre Srbsko je znovu potvrdiť nezávislú, neutrálnu a vyváženú zahraničnú politiku,  zachovať a posilniť vzťahy s tradičnými priateľmi a spojencami a zostať otvorený pre rovnocenné vzťahy a spoluprácu so všetkými krajinami a integráciami, ktoré podporujú Srbsko ako rovnocenného partnera.

Akékoľvek spravodlivé a trvalé riešenie pre provinciu Kosovo a Metohiju je možné len pri dôslednom dodržiavaní ústavy Srbska, základných princípov medzinárodného práva a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 ako trvalej a neodvolateľnej právnej povinnosti.

Toto je jediné riešenie, ktoré môže slúžiť záujmom trvalého mieru, bezpečnosti a spolupráce. Akýkoľvek iný status nastolený silou, hrozbami a/alebo vydieraním, bez ohľadu na formu, ktorú na seba nadobudne, sa nemôže zmeniť na právo alebo kompromis, ani sa nemôže rozvinúť v príspevok k mieru. Práve naopak.

Ak môžem navrhnúť, aby sme z tohto stretnutia poslali tri prosby:

Po prvé , obnoviť prácu parlamentného výboru pre zisťovanie dôsledkov použitia zbraní naplnených ochudobneným uránom počas agresie NATO a následne súvisiaceho medzirezortného orgánu vlády;

Po druhé , že práca na zostavení zoznamu všetkých civilných obetí agresie je ukončená pred marcovým 25. výročím agresie NATO;

A po tretie, analyzovať, ako bola agresia NATO zobrazená a spracovaná v príslušných vyučovacích jednotkách v učebniciach na všetkých úrovniach vzdelávania, aby sa zabezpečilo zachovanie pravdy.

Predpokladám, že tieto návrhy nie je potrebné ďalej rozvádzať.

Živadin Jovanović

O autorovi: Živadin Jovanović  je prezidentom Belehradského fóra pre svet rovných. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Ilustračné foto: kateranews

25. marec 2025   05:55