Macronov antimierový samit. Slovensko ani Česko nepozval. Reagujú Fico, Pavel, Korčok, Szijjártó aj Lavrov

Lídri viacerých európskych krajín sa v pondelok stretávajú v Paríži na mimoriadnom samite so zámerom prerokovať plány amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. K samitu sa vyjadril aj premiér Fico. Tvrdo odsúdil tému umiestnenia cudzích vojsk na území Ukrajiny. Informuje ta3

Na Ukrajinu vojakov nepošleme, hovorí premiér

Robert Fico nerozumie, čo najvyšší predstavitelia EÚ robia na stretnutí v Paríži k téme umiestnenia cudzích vojsk na území Ukrajiny. Informuje o tom Tlačový odbor Úradu vlády.

„Ide o agendu, s ktorou EÚ nemá nič spoločné,“ povedal premiér Fico. Zvolil podobné slová ako ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Ten zas o mierových rokovaniach vyhlásil, že nevie, čo by (Európania) pri rokovacom stole robili. „Keď by si k nemu sadali s cieľom vo vojne pokračovať, prečo ich tam pozývať?“

Fico telefonoval s predsedom Európskej rady Antóniom Costom a pýtal sa ho, prečo prijal pozvanie na tento samit, „ktorý sa má zaoberať otázkou účasti cudzích vojsk na území Ukrajiny ako bezpečnostnej garancie pre Ukrajinu po ukončení vojnového konfliktu a odmietnutí členstva tejto krajiny v NATO.“ Fico považuje účasť najvyšších predstaviteľov EÚ za udalosť, ktorá nenapomáha dôvere vo vnútri EÚ.

Podľa Roberta Fica nemá EÚ oprávnenie prijímať rozhodnutia o účasti cudzích vojsk na území iného štátu. Tvrdí, že toto je možné „len na báze rozhodnutia prijatého v príslušných orgánoch OSN alebo na základe bilaterálnych dohôd Ukrajiny s jednotlivými krajinami ochotnými vyslať na jej územie svoje vojská“.

Fico zopakoval svoje postoje.

Po prvé, že nikdy nebude súhlasiť s členstvom Ukrajiny v NATO. Tento jeho postoj je dlhodobý a konzistentný. Po druhé, Slovensko nevyšle na územie Ukrajiny žiadne ozbrojené sily

uviedol premiér.

Je presvedčený, že Západ zneužil vojnu na Ukrajine na oslabenie Ruska, ale táto stratégia podľa neho zlyhala. Dodal, že „verejne a opakovane vyhlásil, že Ukrajina príde o časť svojho územia, nebude v NATO, jej územie budú kontrolovať cudzie armády a ešte jej budú kladené prekážky pri vstupe do EÚ, ktorý Slovensko mimochodom bezpodmienečne podporuje.“

Bez Slovenska a Česka

Neformálne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron a pozvánku dostali len niektoré európske krajiny. Na stretnutí by sa mali zúčastniť lídri Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny.

Prítomní budú aj predseda Európskej rady António Costa predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a generálny tajomníko NATO Mark Rutte.

„Okrem Poľska nie je žiadna krajina bližšie k vojne,“ povedal český vládny zdroj pre Le Monde a odsúdil  „aroganciu“ francúzskeho prezidenta. „Nikto nemá viac ukrajinských utečencov na obyvateľa ako Česká republika a prevádzkujeme jeden z najefektívnejších systémov zásobovania zbraňami,“ uviedol zdroj.

Exminister zahraničných vecí Ivan Korčok vyzval vládu, aby sa vyjadrila, „či stojí na strane Európy a aj bezpečnosti Slovenska alebo bude tlieskať, keď sa rozhoduje o nás bez nás“.

Slovensko podľa neho kráča opačným smerom ako zvyšok Európy. Kritizoval vládnu stranu Smer za ich výroky o mierových rokovaniach. „Podľa Tibora Gašpara je dobre, že EÚ nebude za rokovacím stolom, lebo by zabránila mierovému riešeniu. Niet väčšieho dôkazu, o tom, že politici Smeru nás ťahajú von z EÚ. My už nechceme byť pri ani stole, kde sa rozhoduje o nás. Toto je zrada Slovenska,“ dodal bývalý minister a člen strany PS.

Výzvy pre bezpečnosť v Európe

Macron stretnutie zorganizoval s cieľom iniciovať konzultácie o situácii na Ukrajine a výzvach pre bezpečnosť v Európe, uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca. Podľa EK a Paríža je možné, že neformálne diskusie budú pokračovať v ďalších formátoch s cieľom spojiť všetkých partnerov, ktorí majú záujem o mier a bezpečnosť v Európe.

Samit bol dohodnutý v krátkom čase počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v Nemecku. Na nej osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg zaskočil Európu vyhlásením, že na rozhovoroch o ukončení rusko-ukrajinskej vojny nebude mať miesto pri rokovacom stole.

Krajiny EÚ a Ukrajiny sa podľa agentúry DPA obávajú, že Spojené štáty a Rusko sa budú snažiť o mierové riešenie na bilaterálnej úrovni. Trump nedávno hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a podľa svojich slov je odhodlaný ukončiť takmer tri roky trvajúcu vojnu.

USA mieria na rokovania do Saudskej Arábie

Európski lídri v Paríži budú tiež pravdepodobne rokovať o širšej stratégii vo vzťahu k novej administratíve USA po sérii požiadaviek a kritiky zo strany Washingtonu.

Parížske stretnutie sa uskutočňuje v rovnakom týždni, keď sa majú šéf americkej diplomacie Marco Rubio, osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz stretnúť s ruskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii. Za rokovacím stolom nebudú ani zástupcovia Ukrajiny, ani Európania. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým v televízii povedal, že nebude akceptovať žiadne mierové riešenie, na ktorom by sa Ukrajina nezúčastnila.

Európska únia zažila v súvislosti s vojnou Ukrajinou mnoho zásadných momentov. Nasledujúce dni a týždne však podľa portálu Politico môžu určiť nielen budúcnosť vojny na Ukrajiny, ale aj postavenie eurobloku ako mocnosti na svetovej scéne.

Szijjártó: Prilievate olej do ohňa

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v pondelok obvinil európskych lídrov, že chcú zabrániť dohode o konci vojny na Ukrajine. Počas návštevy Kazachstanu naopak privítal rokovania medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Informuje o tom agentúra MTI s odvolaním sa na vyhlásenie maďarského ministerstva zahraničia.

V Európe sa organizuje provojnový tábor. Sledujeme, že tí v Európe, ktorí nechcú mier, začali konať

povedal Szijjártó.

V Paríži sa podľa šéfa maďarskej diplomacie stretnú „tí, ktorí neustále prilievajú oleje do ohňa“. Ide podľa neho o „frustrovaných európskych lídrov, ktorí v uplynulých troch rokoch viedli chybnú stratégiu, ktorá nás priviedla do nebezpečenstva eskalácie“.

„Na rozdiel od týchto lídrov my podporujeme snahy (amerického prezidenta) Donalda Trumpa a podporujeme americko-ruské rokovania,“ uviedol tiež. Poldruhé hodiny trvajúci telefonický rozhovor medzi Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom z minulej stredy podľa Szijjárta v Maďarsku vyvolal „radosť a úľavu“. Rovnako Budapešť víta rokovania zástupcov Ruska a Spojených štátov o vojne na Ukrajine, ktoré sa zrejme v utorok uskutočnia v Saudskej Arábii.

Ukrajina na rokovanie v Rijáde pozvánku nedostala. Jej zástupcovia kvôli tomu majú obavy, aby Washington a Moskva neurobili dohodu za chrbtom Ukrajincov.

Rusko nebude robiť územné ústupky Ukrajine

Pozývať európskych politikov k prípadným rokovaniam o konci vojny na Ukrajine nemá zmysel, pretože chcú, aby vojna pokračovala. V pondelok to podľa agentúr povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Uviedol tiež, že pri budúcich mierových rokovaniach nepôjde „ani pomyslieť“ na to, že by Rusko voči Ukrajine urobilo územné ústupky.

„Neviem, čo by (Európania) pri rokovacom stole robili,“ povedal Lavrov. „Keď by si k nemu sadali s cieľom vo vojne pokračovať, prečo ich tam pozývať?“ Uviedol tiež, že Európa nemá na rokovaniach o Ukrajine čo robiť, „ak žiada prímerie kvôli vyzbrojovaniu Kyjeva“.

Lavrov v pondelok spolu so zahraničnopolitickým poradcom Kremľa Jurijom Ušakovom odletí do Rijádu, kde ich v utorok čaká schôdzka s americkými predstaviteľmi. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes povedal, že cieľom rozhovorov bude „obnoviť komplex vzťahov“ medzi Moskvou a Washingtonom a pripravovať prípadné rokovania o konci vojny na Ukrajine. Tú Rusko začalo pred takmer tromi rokmi na rozkaz prezidenta Vladimira Putina.

Lavrov dal najavo, že pri prípadných diskusiách o mieri nehodlá Rusko, ktoré vojensky okupuje časť východnej Ukrajiny a ktorého armáda sa snaží obsadiť ďalšie ukrajinské územie, robiť „územné ústupky“ voči Kyjevu.

Urobilo ich podľa neho sovietske vedenie pri vzniku Sovietskeho zväzu. Tvrdí, že Ukrajine vtedy pripadli „obrovské územia, ktoré po stáročia obhospodaroval ruský ľud, staval na nich, zakladal mestá, budoval továrne a prístavy“.

Ak to bude nevyhnutné, tak je Veľká Británia pripravená poslať svojich vojakov na Ukrajinu. Chce takto prispieť k bezpečnostným zárukám pre Kyjev.

-red3-

Ilustračné foto: E. Macron. Zdroj: globalresearch

17. február 2025     16:15