Francúzsky senát ako feministická sexmisia: Maskulinizmus je vraj „nová ofenzíva proti ženám“

Po siedmich mesiacoch práce zverejnila delegácia Senátu pre práva žien v stredu 24. júna správu o sieťach a hnutiach za práva mužov. Senátorky opisujú „sociálne a politické hnutie“, ktoré údajne ohrozuje rovnosť medzi ženami a mužmi, a formulujú dvadsaťštyri odporúčaní, aby sa z neho stala hlavná otázka verejnej politiky.

Tvrdia, že maskulinizmus , dlho obmedzený na okraj internetu, si razí cestu do parlamentnej diskusie . Túto stredu, 24. júna, delegácia Senátu pre práva žien zverejňuje informačnú správu s názvom „Mascus: nová ofenzíva proti ženám“, ktorá je výsledkom siedmich mesiacov práce, približne stovky vypočutí , ciest vo Francúzsku a v zahraničí a hĺbkovej analýzy obsahu šíreného na sociálnych sieťach.

Pripomeňme, že pojem masculinizmus slúži na označenie pre ideológiu, filozofiu a sociálne hnutia zamerané na mužskú identitu, rolu v spoločnosti a špecifické problémy mužov. Význam označenia/pojmu sa posunul v druhej polovici 20. storočia, kedy sa sformoval ako priamy náprotivok a reakcia na rozvoj feminizmu. Aktivisti v týchto skupinách používajú pojem na obhajobu práv mužov v oblastiach, kde sa cítia byť diskriminovaní alebo znevýhodnení systémom. Zameriavajú sa najmä na:

• Rodinné právo: Súdy pri rozvodoch a zverovaní detí do opatery, kde kritizujú automatické uprednostňovanie matiek.
• Zdravie a vzdelávanie: Poukazovanie na kratšiu dĺžku života mužov, vyššiu mieru samovrážd, pracovnú úmrtnosť a zaostávanie chlapcov v školskom systéme.
• Domáce násilie: Upozorňovanie na tabuizovanú tému domáceho násilia páchaného na mužoch

Francúzska parlamentná inštitúcia po prvýkrát zostavila komplexný prehľad tohto stále slabo zdokumentovaného javu, voči ktorému samozrejme extrémna progresivistická ľavica cíti potrebu „bojovať“.

Zistenia sú prirodzene v duchu ideologického uhla „jednoznačné“. Podľa spravodajcov nie je súčasný maskulinizmus len digitálnou subkultúrou ani prechodným trendom poháňaným niekoľkými kontroverznými influencermi.

Teraz predstavuje „sociálne a politické hnutie“, ktoré „si kladie za cieľ zničiť práva žien a v konečnom dôsledku rozložiť naše demokratické základy“. „Útokom na princíp rovnosti medzi ženami a mužmi, neustálym úsilím o diskreditáciu hlasov žien, spochybňovaním práv získaných desaťročiami boja a prejavovaním násilnej a nehanebnej mizogýnie predstavujú maskulinistické hnutia skutočné riziko pre našu demokraciu a našu sociálnu súdržnosť,“ píšu senátori vo svojej správe.

Tvárou v tvár tomu, čo označujú za „rastúci fenomén“, senátori formulujú dvadsaťštyri odporúčaní na „boj proti jedu maskulinizmu a ochranu detí  “, ktoré sú štruktúrované okolo štyroch hlavných osí: urobiť z boja proti maskulinizmu hlavnú otázku verejnej politiky, regulovať a vyčistiť digitálny priestor, identifikovať a predchádzať trajektóriám radikalizácie a nakoniec zvyšovať povedomie mobilizáciou celej spoločnosti.

Ideológia, ktorá sa vynorila z okraja

Táto iniciatíva je pokračovaním práce delegácie v oblasti pornografického priemyslu, ktorej výsledkom bola správa s názvom „Porno: peklo scény“ z roku 2022. Od novembra 2025 sa senátorky rozhodli zaoberať sa otázkou maskulinizmu vo všetkých jeho aspektoch: „digitálnych, spoločenských, ekonomických, bezpečnostných, ale aj a predovšetkým politických“.

Správa sleduje genealógiu týchto hnutí od ich starovekých koreňov až po ich súčasné prejavy na digitálnych platformách. Zameriava sa najmä na takzvané „incely“ (skrátená verzia výrazu „nedobrovoľní celibáti“), organizované online skupiny za práva mužov a influencerov, ktorí popularizujú ich kódexy medzi mladým publikom.

Spravodajkyne zdôrazňujú, že táto diskusia prekvitá v kontexte, ktorý sa vyznačuje nárastom „sexistického správania“. Najnovšia správa Vysokej rady pre rodovú rovnosť, zverejnená v januári minulého roka, odhaduje, že 17 % Francúzov vo veku 15 a viac rokov, teda takmer 10 miliónov ľudí, sa v súčasnosti prihlási k rôznym formám nepriateľského sexizmu . Sociálne médiá sa zdajú byť silným akcelerátorom týchto javov, pričom kybersexizmus v súčasnosti predstavuje primárnu formu online nenávisti, pričom 84 % obetí tvoria ženy.

Od rizika radikalizácie k bezpečnostnej hrozbe

Jeden z hlavných záverov správy spočíva v súvislosti medzi určitými maskulinistickými diskurzmi a mechanizmami pozorovanými v iných formách radikalizácie . Senátori opisujú kontinuum od normalizácie mizogýnneho obsahu až po trajektórie, ktoré môžu viesť k násiliu. Zdôrazňujú, že opakované vystavenie týmto diskurzom, uľahčené algoritmami platformy, môže podporovať pocit viktimizácie mužov, nenávisť voči ženám a odmietanie demokratických princípov.

Autori sa zameriavajú najmä na prípad Timotyho G., 18-ročného mladíka, ktorého v roku 2025 Národná protiteroristická prokuratúra obvinila z plánovaného útoku zameraného na ženy, pričom tvrdila, že je inšpirovaný ideológiou „incel“. Pre senátorov tento prípad predstavuje zlomový bod a ilustruje vznik násilia vo Francúzsku, ktoré sa výslovne považuje za založené na maskulinistickej ideológii.

V tejto súvislosti viacero odporúčaní priamo vychádza z nástrojov vyvinutých po džihádistických útokoch v roku 2010. Správa sa preto zasadzuje za integráciu maskulinizmu do politík na predchádzanie radikalizácii, zvyšovanie povedomia medzi odborníkmi zodpovednými za identifikáciu zraniteľných skupín obyvateľstva, rozšírenie národnej horúcej linky na predchádzanie radikalizácii o situácie zahŕňajúce dodržiavanie týchto ideológií a vymenovanie špecializovaných styčných osôb v rámci príslušných vládnych agentúr.

Spravodajkyne poriadne pritlačili na pílu výzvou za lepšie zohľadnenie toho, čo nazývajú „maskulinistickým teroristickým rizikom“ vo francúzskych a európskych bezpečnostných doktrínach, pričom sa domnievajú, že protiteroristické služby musia teraz túto vznikajúcu hrozbu integrovať do svojich analýz.

Regulácia platforiem a ochrana maloletých

Digitálny priestor zaujíma ústredné miesto v záveroch senátnej misie. Spravodajcovia považujú sociálne siete za jeden z hlavných vektorov šírenia maskulinistického diskurzu, ktorého viditeľnosť je umocnená algoritmickými mechanizmami odporúčania.

Opierajú sa najmä o štúdiu z roku 2024, ktorú uskutočnila Dublinská univerzita, podľa ktorej trvalo novému používateľovi iba dvadsaťšesť minút, kým mu bol na TikToku odporučený maskulinistický obsah. Toto zistenie podľa senátorov ilustruje rýchlosť, akou môže byť tento diskurz vystavený mladému a niekedy zraniteľnému publiku.

Senátori žiadajú, aby bol tento obsah zahrnutý do systémových hodnotení rizík, ktoré vyžaduje európske nariadenie o digitálnych službách (DSA). Chcú tiež, aby platformy presnejšie definovali sexistický, mizogýnny alebo maskulinistický obsah vo svojich podmienkach používania.

Medzi najvýznamnejšie opatrenia patrí návrh na právny zákaz prístupu k sociálnym médiám pre maloletých mladších ako 15 rokov. Správa tiež – ako to už pri ultraľavičiarskych aktivitách býva – „odporúča“ kampane na zvyšovanie povedomia o fungovaní algoritmov a vývoj protiargumentov, ktoré rezonujú s digitálnymi kódmi mladších generácií.

Spravodajcovia sa ďalej zasadzujú za európsku stratégiu na demonetizáciu maskulinistického obsahu s cieľom pripraviť jeho tvorcov o príjmy z reklamy, ako aj za zvýšenie zdrojov pre Arcom (francúzsku protikorupčnú agentúru), špecializovaných vyšetrovateľov a sudcov poverených bojom proti online nenávisti. Bizarné je, že v tomto antimužskom fanatizme politicko-ideologické neomarxistické aktivistky sú schopné považovať za prejav nenávisti voči ženám aj cvičenie mužov v posilňovniach, pretože budovanie alebo spevňovanie svalov považujú za prejav oného „masculinizmu“.

Feministické návrhy prešli už do fázy trestov, keďže delegácia nakoniec navrhuje zavedenie fixnej ​​pokuty za sexistické urážky spáchané online. Cieľom tohto opatrenia je vraj poskytnúť rýchlejšiu právnu reakciu na určité formy kybersexizmu, hoci sa ešte len uvidí, ako by sa tento systém dal zaviesť.

Stanovenie maskulinizmu prioritou verejnej činnosti

Okrem čisto digitálnej sféry má delegácia v úmysle túto problematiku natrvalo integrovať do verejnej politiky, čo je typická stratégia overtonovho okna na presadzovanie ideologických naratívov, končiacich represiami, čo je opäť typický samoznak ľavicového extrémizmu.

Prvé odporúčanie správy je symbolické: „pomenovať maskulinizmus“ a dostať túto tému „do centra verejnej diskusie“ – práve touto fintou sa otvára overtonovo okno. Senátorky tiež vyzývajú na spustenie multidisciplinárnych výskumných programov, ktoré sú vo Francúzsku stále zriedkavé, ako aj na vytvorenie špecializovanej medzirezortnej stratégie vedenej jedným orgánom zodpovedným za koordináciu vládnych opatrení, čiže metóda financovania ideologických štúdií, používaných ľavicovo-progresívnou politikou z verejného rozpočtu!

Vzdelávanie predstavuje ďalší pilier predložených návrhov, pretože indoktrinácia detí a mládeže je pevnou súčasťou tohto názorového hnutia. Správa vyzýva na efektívne zavádzanie vzdelávacích aktivít zameraných na sex, vzťahy a vzťahy počas celého školského obdobia, lepšie kritické pochopenie algoritmov v mediálnej gramotnosti a posilnenie školských zdravotníckych služieb s cieľom identifikovať situácie zraniteľnosti, ktoré môžu viesť k dodržiavaniu maskulinistického diskurzu.

Vyvrcholenie bizarností prichádza v žiadosti mobilizovať celú spoločnosť v tejto oblasti. Nakoniec sa už ideologické aktivistky netaja ničím a navrhujú poskytnúť finančné zabezpečenie feministickým organizáciám, ktoré sa týmito otázkami zaoberajú, vyhlásiť 25. január za „Národný deň proti sexizmu a maskulinizmu“ a premenovať Týždeň rovnosti medzi dievčatami a chlapcami v škole na „Týždeň proti sexizmu a maskulinizmu“.

Kto je Laurence Rossignolová?

Socialistka s komunisticko-trockistickými koreňmi. Od roku 1981 je Laurence Rossignolová  (69) členkou Socialistickej strany a pôsobila ako jej národná tajomníčka pre životné prostredie a hovorkyňa. V rokoch 2004 až 2013 bola podpredsedníčkou regionálnej rady Pikardie . V roku 2011 bola zvolená za senátorku za Oise a znovuzvolená v roku 2017, pričom vo funkcii pôsobila do roku 2023. Pôsobila aj ako štátna tajomníčka pre rodinu a seniorov. O roku 2023 je senátorkou.

Do politiky sa zapojila v roku 1973, ešte počas štúdia na strednej škole ako 16-ročná aktivistka proti vojenskej službe. Zúčastnila sa aj na ďalších mobilizáciách, za ktorými stáli na prelome 60. a 70.rokov neomarxisti, tzv. „kultúrni komunisti“ Západu. Táto angažovaná ultraľavičiarska angažovanosť ju nakoniec priviedla k vstupu do Revolučnej komunistickej ligy (LCR), ktorej sa neskôr stala členkou ústredného výboru.

Po štúdiách pôsobila vo vedení v radikálnom odborovom hnutí, opozičnej frakcii „Tendencia študentských bojov a odborovej akcie“. V roku 1981 Rossignolová opustila LCR a prešla do Socialistickej strany . V roku 1984 sa podieľala na založení ďalšej zideologizovanej radikálnej organizácie SOS Racisme

Revolučná komunistická liga

Revolučná komunistická liga , francúzsky Ligue communiste révolutionnaire) bola francúzska krajne ľavicová politická strana s trockistickou ideológiou. Fungovala ako francúzska sekcia IV. Internacionály (od 1938). Internacionála presadzovala radikálno-konfrontačný názor, že socializmus môže zvíťaziť len globálne. Záujmy takejto svetovej revolúcie museli byť vždy nadradené národným záujmom akéhokoľvek štátu.

Na začiatku 70. rokov bola organizácia vysoko militantná. Považovala Francúzsko za krajinu pred generálnym revolučným stretom. Budovala si organizované poriadkové služby (akési militantné krídlo) pre pouličné strety.

Dňa 21. júna 1973 Liga zorganizovala masívny a násilný útok proti mítingu pravicového hnutia Ordre nouveau (Nový poriadok) v Paríži. Výsledkom boli krvavé zrážky s políciou a desiatky zranených. V dôsledku týchto udalostí francúzska vláda 23. júna 1973 Komunistickú ligu oficiálne zakázala a rozpustila.

Po zákaze fungovali jej členovia krátky čas v ilegalite pod názvom Revolučný komunistický front (Front communiste révolutionnaire, FCR). Koncom roka 1974 sa hnutie legálne pretransformovalo na definitívny názov Revolučná komunistická liga (LCR).

Väčšinu organizácie tvorili veľmi mladí ľudia, prevažne vysokoškolskí a stredoškolskí študenti (priemerný vek okolo 22 rokov), ktorí sa radikalizovali v roku 1968.

Liga vydávala svoj známy týždenník s názvom Rouge (Červená), ktorý sa v druhej polovici 70. rokov prechodne stal dokonca denníkom.

Okrem antikapitalizmu a snahy o zvrhnutie režimu sa Liga v 70. rokoch masívne angažovala v protivojnovom hnutí (odpor proti vojne vo Vietname), podporovala antikoloniálne hnutia a začala do svojej agendy integrovať vtedy novú vlnu feminizmu či práv menšín.

LCR oficiálne zanikla vo februári 2009, kedy sa rozpustila, aby sa spojila s inými ľavicovými frakciami a vytvorila dodnes známu Novú antikapitalistickú stranu (Nouveau Parti anticapitaliste, NPA).

-red2-

Ilustračné foto: L. Rossignol. Zdroj: public senat

26. jún 2026   05:59