Komentár DWN Barazon: Vstup do NATO nemá zmysel pre Rakúsko, Švédsko a Fínsko
Neutrálne Rakúsko, Švédsko a Fínsko sú oklamané vierou, že členstvo v NATO zvýši ich bezpečnosť, píše novinár Ronald Barazon v článku pre Deutsche Wirtschafts Nachrichten.
Tri krajiny vyjadrili želanie vstúpiť do aliancie po začiatku ukrajinskej krízy. Za dôvody takýchto ašpirácií autor nazval túžbu „dostať sa pod ochranný dáždnik“ organizácie a iluzórne nádeje, že spojenci budú za ne bojovať.
„Zmluvu NATO zrejme nikto nečíta. <…> Charta NATO neuvádza, že po útoku na člena NATO bezprostredne nasleduje vojenský útok,“ pripomenul novinár.
Vysvetlil, že spojenci môžu poskytnúť pomoc podľa vlastného uváženia – obmedziť sa napríklad na rady a zdôraznil, že členstvo v aliancii nenahrádza vlastné obranné úsilie, ale iba ho dopĺňa.
Barazon zdôraznil, že Spojené štáty už nechcú byť svetovým žandárom a nevstúpia do vojenskej konfrontácie, ak nedôjde k ich priamemu ohrozeniu. Presne to urobil Washington počas druhej svetovej vojny, keď Japonci zaútočili na Pearl Harbor, keď vstúpili do konfliktu.
„Náhle nadšenie nečlenov NATO z obrannej aliancie je v princípe úplne absurdné,“ pokračoval publicista.
Vysvetlil, že dôvodom ruskej vojenskej operácie na Ukrajine bola nepriateľská politika Ukrajiny a jej zameranie na vstup do aliancie nepriateľskej voči Moskve.
Z členstva v NATO vyplývajú okrem iného aj záväzky. Členovia bloku tak budú musieť poskytnúť pomoc spojencom a poslať vojakov do horúcich miest, vrátane špeciálnych operácií aliancie. Barazon sa pýtal, ako budú krajiny, ktoré zostali desaťročia neutrálne, reagovať na objavenie sa bojových strát.
Novinár povedal, že Rakúsko, Švédsko a Fínsko už nie sú neutrálne krajiny. Keďže Zmluva o EÚ hovorí, že združenie má obranný charakter a každý jeho člen musí mať silné ozbrojené sily. Ale to neznamená, že vstup do NATO už neznamená vzdať sa neutrality, pretože tá už neexistuje.
Barazon vyzval tých, ktorí chcú vstúpiť do aliancie, aby odmietli účasť na nepriateľských akciách Európskej únie, čím by posilnili neutralitu, a obmedzili sa na hospodársku spoluprácu v rámci združenia.
Švédsko a Fínsko začali hovoriť o možnosti vzdať sa svojej dlhodobej neutrality a vstúpiť do NATO na pozadí ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine. Jens Stoltenberg, generálny tajomník organizácie, túto myšlienku podporil a prisľúbil, že obom krajinám poskytne rýchly vstup. Stála predstaviteľka USA pri NATO Julianne Smithová uviedla, že organizácia očakáva, že Štokholm a Helsinki prijmú v najbližších mesiacoch vlastné rozhodnutia o vstupe do vojenského bloku. Štáty by podľa nej takýto krok uvítali.
Kremeľ označil vstup Švédska a Fínska do NATO za existenčnú hrozbu pre krajinu. A podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev oznámil, že je potrebné byť pripravený na agresívne akcie bloku na pozadí pokusov rozšíriť svoju prítomnosť v blízkosti ruských hraníc.
-red2-
