Bude Putin bojovať alebo sa vzdá?
Na svojom minuloročnom stretnutí s predstavenstvom ruského ministerstva obrany Putin diskutoval o úspechoch uplynulého roka a opatreniach potrebných na zaistenie bezpečnosti Ruska pred ašpiráciami Washingtonu na svetovú dominanciu.
„Vidíme, ako sa americká administratíva a kolektívny Západ neúnavne snažia zachovať si svoju dominanciu, presadzujú svoje pravidlá globálnej komunite a manipulujú s nimi, ako uznajú za vhodné.“ Washington, povedal Putin, sa angažuje v „snahe oslabiť našu krajinu a spôsobiť strategickú porážku“.
To je pravda, ale prečo Putin pomáha Washingtonu uspieť?
Putin sa sťažuje na rastúcu nestabilitu a násilie na Blízkom východe. Uvedomuje si, že k tomu prispel stiahnutím ruskej obrany Sýrie? Zabudol Putin na „sedem krajín za päť rokov“? Zabudol Putin na „Veľký Izrael“? Zabudol Putin na ambície Turecka proti Kurdom?
Putin sa sťažuje na účasť Západu s Ukrajinou v konflikte s Ruskom. Prečo to Putin umožnil natiahnutím obmedzenej vojenskej operácie na tri roky?
Ako by mohol Putin nepochopiť, že Washington bude krok za krokom testovať zásahové vody, aby zistil, či existujú nejaké skutočné červené čiary.
Absencia červených čiar dospela do bodu, keď Washington a NATO odpaľujú rakety do Ruska a Putin, napriek varovaniam pre Západ, robí odvetu iba Ukrajine. Putinove odvetné opatrenia sú skutočne opatrenia, ktoré mali byť vykonané v prvý deň ruskej intervencie v Donbase. Putin zabránil ruskej vojenskej akcii, ktorá by Kyjevu znemožnila pokračovať v konflikte. Akému účelu slúži preťahovanie konfliktu? Rozhodne nie záchrana životov.
Ruskej populácii neubližujú ani tak sankcie Západu, ako 21-percentné úrokové sadzby riaditeľa Putinovej centrálnej banky. Skôr či neskôr bude obyvateľstvo viniť vojnu za ekonomickú depriváciu a podpora vojny bez konca bude klesať. Ten istý riaditeľ centrálnej banky nechal rezervy ruskej centrálnej banky, kde by ich mohol ukradnúť Washington.
Mám podozrenie, že varovania riaditeľa centrálnej banky, že Rusko si nemôže dovoliť vojnu, sú dôvodom, prečo ruská armáda zostáva príliš malá na efektívne rozmiestnenie, čo núti Rusko spoliehať sa na jadrové zbrane.
Západ práve uvalil na Rusko ďalšie sankcie a Rusko naďalej dodáva energiu Poľsku a Rumunsku, členom NATO, ktorí majú na svojich hraniciach s Ruskom americké raketové základne. Je mimoriadne, ako ruská vláda pomáha nepriateľom Ruska pracovať proti Rusku.
Zdá sa, že nielen Putin nedokáže pochopiť realitu. Vodca teroristickej skupiny HTS, ktorú Turecko, Washington a Izrael použili na zvrhnutie Asada, Hayat Tahrir al-Sharaa, sa sťažuje, že Izrael nemá žiadne ospravedlnenie pre pokračovanie vojenských útokov na Sýriu . Al-Sharaa zrejme nikdy nepočula o „Veľkom Izraeli“. Izrael otvára cestu pre pohltenie Sýrie do „Veľkého Izraela“, rovnako ako Turecko zamýšľa pohltenie kurdskej oblasti Sýrie začleniť sa do Turecka.
Ako napísal izraelský stratég Oded Yinon, moslimský svet je príliš nejednotný na to, aby stál ako prekážka pre „Veľký Izrael“. (Pozri toto .) Možno to je dôvod, prečo Putin opustil svojho spojenca. Ale obetovaním Sýrie nechal Putin otvorenú cestu Iránu a Libanonu. Ak sa Irán stane neporiadkom, ktorý Washington vytvoril inde v moslimskom svete, Ruská federácia bude otvorená infiltrácii džihádistov s cieľom spôsobiť rozvrat v moslimských oblastiach Ruska.
Medzitým Washington pokračuje v operáciách proti Rusku v bývalých ruských provinciách Gruzínsko a Arménsko. Ako dlho predtým budú americké raketové základne v Gruzínsku a Arménsku?
Nie je jasné, prečo sú americké raketové základne na ruskej hranici s Ukrajinou dôvodom na ruskú vojenskú akciu, ale nie americké raketové základne na ruských hraniciach s Poľskom a Rumunskom.
Pre Putina nebolo možné stáť bokom, kým USA vytvorili ukrajinskú armádu na zničenie ruských obyvateľov Donbasu. Svet by mal oceniť, že Putin nezaútočil na ruských mučiteľov mimo Ukrajiny. Putin tiež prijal sankcie bez adekvátnej reakcie. Otázkou je, či sa Putinovo odhodlanie vyhnúť väčšej vojne prezentuje ako slabosť a nerozhodnosť, ktorá povzbudzuje Západ k ďalším provokáciám, ktoré nakoniec povedú k širšej vojne. Veľkou otázkou v nasledujúcom roku je, či sa Putin vzdá alebo bude bojovať
Paul Craig Roberts
O autorovi: Paul Craig Roberts je renomovaný autor a akademik, predseda Inštitútu pre politickú ekonómiu, kde bol tento článok pôvodne publikovaný. Dr. Roberts bol predtým pridruženým redaktorom a publicistom pre The Wall Street Journal. Počas Reaganovej administratívy bol námestníkom ministra financií pre hospodársku politiku. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.
Ilustračné foto: V. Putin. Zdroj: Kristina Kormilitsyna/Ria novosti
19. december 2024 05:48
